Alexander Rahbari: Opery nikdy nenahrávám s operními orchestry

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5
  6. 6
Alexander (Ali) Rahbari – v peržštine: علی رهبری‎‎, iránsky skladateľ, dirigent a príležitostný maliar je českému a slovenskému publiku pomerne dobre známy. Koncom roka vyvolal nečakaný ohlas v médiách, keď v Teheráne pred tisíckami zhromaždených divákov odmietol koncertovať bez ženskej časti miestneho orchestra, ktorej organizátori zákazali vystúpiť na pódium. Toto bezprecedentné gesto šokovalo Irán a prinieslo pre Teheránsky symfonický orchester celosvetovú vlnu sympatií. Rozprávali sme sa nielen o tejto udalosti, ale aj o jeho názoroch na Herberta von Karajana počas obdobia, keď pôsobil na poste jeho asistenta v Salzburgu, o jeho spôsobe nahrávania opier, či o pamätnej bratislavskej sviečkovej manifestácii, počas ktorej dirigoval koncert len niekoľko metrov od demonštrantov. Alexander Rahbari má chorvátsku manželku a sedem detí.
Alexander Rahbari (foto archív autorov)
Alexander Rahbari (foto archív autorov)

 

Alexander Rahbari: Opery nikdy nenahrávam s opernými orchestrami


Pán Rahbari, vaše nahrávky Pucciniho a Verdiho opier získali medzinárodný ohlas. Viaceré z nich boli realizované v Bratislave. Vyjadrili ste sa, že nahrať Traviatu vám trvalo len päť dní. Je vôbec možné za tak relatívne krátku dobu urobiť kvalitnú nahrávku opery?

Nahral som doposiaľ štyridsaťdva opier, väčšinou v štúdiách v Bruseli, v Barcelone alebo v Londýne. V Bratislave sme robili Traviatu, Butterfly, Rigoletta, Carmen a mnohé ďalšie. Kvalitná nahrávka kompletnej opery sa dá urobiť rýchlo, ak máte vypracovaný špecifický mechanizmus, ako na to. Ja napríklad vždy dodržujem jedno základné pravidlo – operu nahrávam so symfonickým orchestrom. S operným orchestrom som nenahral ani jedno CD. Iba symfonický orchester totiž môže byť v pozícii, keď nahrávanú operu hráči hrajú úplne po prvý krát. V prípade operného orchestra sa vám to takmer určite nepodarí. A presne to ja potrebujem, lebo ak hráči dielo nepoznajú, môžem im povedať, čo a ako majú urobiť. A hrajú potom tak, ako chcem ja, a nie tak, ako to majú naučené. Ak nejakú operu hráte už stopäťdesiaty raz, nikdy sa ju už nepreučíte nanovo, máte vybudované neodstrániteľné návyky.

V roku 1992 som v Bruseli napríklad nahrával Manon Lescaut a riaditeľ vydavateľstva Naxos vtedy vyjadril obavu, ako to bude s úspešnosťou našeho CD, keďže v tom istom čase Lorin Maazel nahrával to isté dielo pre Sony s orchestrom La Scaly a s Petrom Dvorským ako sólistom. Ja som mu už vtedy povedal, že mať orchester La Scaly je vlastne negatívum, robili Manon už miliónkrát, nebudú to vedieť urobiť inak než tak ako vždy. Peter Dvorský je taktiež negatívum, jeho hlas nie je vhodný pre Manon, Des Grieux v jeho podaní nemá gráciu. A nahrávať pre Sony je taktiež nevýhoda, pretože pomyselnú latku kvality majú nastavenú veľmi vysoko, každý bude mať ohromné očakávania, a tie ak nebudú stopercentne naplnené, rýchlo sa dostaví sklamanie. Zatiaľ čo od nahrávky Naxosu nikto nič nečaká, a prekvapenie sa tak môže prejaviť len pozitívnym smerom.

Miriam Gauci (foto archiv)
Miriam Gauci (foto archiv)

Do role Manon som obsadil Miriam Gauci, o ktorej si dovolím povedať, že ako speváčku som ju objavil pre trh práve ja. Naša nahrávka bola následne vyhodnotená ako jedna z najlepších. Tá Maazelova vyšla z trhu už pol roka po vydaní. Z toho vidieť, že s hviezdnym obsadením málokedy urobíte skutočne výrazne odlišnú verziu, než boli tie dovtedajšie. Zabehaní umelci to nebudú spievať a hrať inak, než ako to robia už celé roky.

Výrazný dirigent, ktorý postupne napĺňal víziu nahrať všetky už mnohokrát stvárnené diela zvukovo výrazne iným spôsobom, bol Herbert von Karajan, ktorému ste v Salzburgu robili asistenta. To on vás takto ovplyvnil?

Nedávno som dirigoval Beethovena a pred predstavením sme si dielo prechádzali so sólistami. Jeden z nich mi hovorí: „Maestro, tento úsek zvyknem robiť takto a tento zase takto. Rovnakým spôsobom  sa to robilo, keď sme hrali s Krystianom Zimermanom, jedným z najlepších žijúcich klaviristov na svete, ktorý účinkoval pod vedením Karajana, Bernsteina alebo Bouleza.“ A samozrejme, presne tak to chcel teraz robiť aj so mnou. A druhý sólista, ktorý tiež spolupracoval s mnohými významnými dirigentami, mi zas ukazoval, na ktorých miestach partitúry títo velikáni spomalili a zrýchlili a pochválil sa, že podľa ich interpretácie to spieva dodnes. Potom ale sólisti – jeden aj druhý – spievajú svoj part vlastne stále rovnako. A odo mňa ako od dirigenta sa očakávalo, že sa mám prispôsobovať tomu, ako dielo cítili zmieňovaní iní veľkí majstri. Avšak aký je potom výsledok? Ten, že konkrétny Beethovenov koncert robia nakoniec vždy všetci interpreti stále tak isto, bezohľadu na to, kto ho vlastne diriguje. Aký má zmysel dokola niečo interpretovať rovnako? A takto nejako to videl aj Karajan, a preto chcel takmer všetky známe diela nahrať ešte raz, po svojom.

Norman Lebrecht vo svojej knihe Keď hudba zmĺkne s podtitulom Vražda vážnej hudby korporáciami sa vyjadruje o Krajanovi dosť nelichotivo. Funkcie riaditeľa festivalu v Salzburgu sa v roku 1956 ujal so slovami „Budem diktátorom“ a tak sa potom aj správal. Ignoroval umeleckú radu festivalu, do správnej rady dosadil len svojich priateľov a prívržencov, v Salzburgu sa nič nepohlo bez jeho odobrenia. Polícia v meste pravidelne zastavovala dopravu, aby mohol prejsť jeho mercedes. Šéf colného úradu stál v pozore na dráhe salzburgského letiska, keď Karajan pristával vlastným lietadlom. V meste mal neobmedzenú moc a k dispozícii neohraničený finančný rozpočet, ktorý nikdy nevyúčtoval. Spoločným znakom všetkých jeho produkcií bola ohromujúca veľkoleposť, nech to stojí, čo to stojí. Prostredníctvom megalománie tak neustále propagoval samého seba. Zrealizoval takmer tisícku nahrávok rôznych diel stvárnených vrcholne romantickým spôsobom, do ktorého vložil interpretačnú uhladenosť, vďaka ktorej Bach, Bruckner, Haydn aj Hindemith zneli úplne rovnako. Do hudby priniesol uniformitu. (poznámka autorov: Predchádzajúce tvrdenia sú voľné citáty z knihy Keď hudba zmĺkne, nemusia odrážať názory autorov článku.) Vy ste Karajana poznali osobne, aký je váš pohľad na toto obdobie, bolo to v tom čase naozaj až tak veľa o peniazoch a tak málo o umení?

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5
  6. 6

Související články


Napsat komentář