Ani dnes se nechce věřit, že tu už není. Sergej Larin by měl 60

  1. 1
  2. 2

K nedožitým šesťdesiatinám Sergeja Larina

Je to už viac než osem rokov, čo nás navždy opustil Sergej Larin, ruský tenorista narodený v Lotyšsku, debutujúci v Litve a potom viac než jeden a pol desaťročia významný člen operného súboru SND a medzinárodne uznávaný spevák.

Sergej Larin (foto Katarína Marenčínová)
Sergej Larin (foto Katarína Marenčínová)

V týchto dňoch by sa bol dožil šesťdesiatich rokov života, keby ho spomedzi nás nevyrvala zákerná choroba. Jej liečba v roku 2005 len nakrátko prerušila jeho spevácku kariéru, lebo už v marci 2006 sa opäť objavil na javisku a 27. apríla 2007 vytvoril svoju poslednú a možno aj najlepšiu bratislavskú  javiskovú kreáciu – Bacchusa v Straussovej Ariadne na Naxe.

Richard Strauss: Ariadna na Naxe - Sergej Larin (Bacchus) - SND Bratislava
Richard Strauss: Ariadna na Naxe – Sergej Larin (Bacchus) – SND Bratislava

Počiatkom posledného desaťročia minulého storočia, kedy Peter Dvorský začal pomaly ustupovať zo svojich medzinárodných pozícií, bol to práve ďalší člen súboru Opery SND Sergej Larin, ktorý ho vo viacerých prípadoch nahradil v medzinárodných galaobsadeniach. Začalo sa to už rok po jeho prvej bratislavskej premiére, kedy zaskočil vo Viedenskej štátnej opere ako Lenskij v predstavení, kde spievali Anna Tomowa-Sintow a Nikolaj Gjaurov. Viedenský úspech mu otvoril cestu na svetové javiská. V roku 1991 už robil alternanta Petrovi Dvorskému v milánskej La Scale v Cileovej Adriane Lecouvreur (s dirigentom Gavazzenim a s Freni) a v roku 2000 pri obnovení inscenácie už bol jediným Mauriziom (vedľa Adriany Daniely Dessì).

Larin spieval na všetkých najväčších operných javiskách sveta i operných festivaloch (Salzburg, Verona, Bregenz). V roku 1994 sa v Met striedal s Plácidom Domingom vo Verdiho Sile osudu, ale na veľkých javiskách alternoval aj s Pavarottim a Carrerasom. Slávna Mirella Freni si zvolila práve jeho (spolu s Domingom) za partnera pri predstaveniach Giordanovej Fedory v rodnej Modene pri príležitosti osláv svojej štyridsaťročnej kariéry. No Larin stále zotrvával ako člen súboru Opery SND, kam sa príležitostne vracal, a Bratislavu považoval za svoj ozajstný nový domov. Hoci sme ho my, ale aj zahraničie považovali skôr za tenoristu pre taliansko-francúzsky repertoár, v rokoch 1993–1995 vytvoril svoju najvýznamnejšiu postavu v ruskom repertoári. Bol to Grigorij v Borisovi Godunovovi v inscenácii, ktorú postupne v Berlíne, Viedni, Salzburgu a Tokiu pripravil Claudio Abbado aj so Slovenským filharmonickým zborom. K jeho profilovým úlohám patrili José, Pollione, Canio, Radames, Alvaro, Maurizio, Loris, Kalaf, v Parížskej národnej opere bol aj Princom z Rusalky v známej Carsenovej inscenácii.

Po prvý raz som ho počul spievať pätnásteho októbra 1988, kedy ho vedenie Opery (na podnet vtedajšieho šéfdirigenta Jonasa Alexu) pozvalo na predspievanie v úlohe Rudolfa z Bohémy. Priznám sa, že jeho výkon ma vtedy nijako mimoriadne nenadchol, pod čo sa podpísali hádam dve skutočnosti. Part Rudolfa si žiadal trocha mäkší typ hlasu a spevák spieval úlohu v nespevnej litovčine. Napriek tomu mu ešte ako hosťovi ponúkli titulnú úlohu v Čajkovského Pikovej dáme (január 1989).

P. I. Čajkovskij: Piková dáma - František Caban (Tomskij), Sergej Larin (Hermann) - SND Bratislava 1989 (foto Jozef Vavro)
P. I. Čajkovskij: Piková dáma – František Caban (Tomskij), Sergej Larin (Hermann) – SND Bratislava 1989 (foto Jozef Vavro)

V súbore sa vyskytli problémy s alternantom, a tak Larin odspieval behom pár dní generálku, obe premiéry i prvú reprízu. Jeho výkon bol mimoriadne dobrý, poradil si tak s lyrickejšou áriou Ja imeni jejo neznáju, ako s vášnivou Čto naša žízň, igra. Part mu svojou vypätou dramatičnosťou mimoriadne sedel a dá sa povedať, že svojím výkonom zachránil dojem z neveľmi režijne vydarenej Kriškovej inscenácie. Na jeseň 1989 už účinkoval v prvej premiére sezóny, t. j. v Chudovského inscenácii Cileovej Adriany Lecouvreur, ktorá bola ešte naštudovaná v slovenčine a spevákovi robila výslovnosť trocha problémy.

Francesco Cilea: Adriana Lecouvreur - Jozef Špaček (Knieža), Sergej Larin (Maurizio), Miroslav Dvorský (Abbé) - SND Bratislava 1989 (foto Dušan Hegedüš)
Francesco Cilea: Adriana Lecouvreur – Jozef Špaček (Knieža), Sergej Larin (Maurizio), Miroslav Dvorský (Abbé) – SND Bratislava 1989 (foto Dušan Hegedüš)

Spevácky to bol však výkon (spolu s Adrianou Ľubice Rybárskej, vtedy spievajúcej vo vrcholnej forme) mimoriadne kvalitný a naznačoval, že popri záľahe lyrických tenorov bude mať súbor konečne aj poriadneho spinto tenoristu. Platilo to predovšetkým v prvých rokoch jeho angažmánu, kým sa nerozbehli jeho medzinárodné záväzky. Ešte v roku 1990 spieval premiéru Verdiho Sily osudu a popri vysokej muzikalite zaujal výrazovo prepracovaným speváckym partom. Doštudoval si aj Gabriela Adorna v mimoriadne vydarenom Lenárdovom naštudovaní Simone Boccanegru (inscenácia z roku 1985). V roku 1991 nasledovala titulná úloha v Mozartovom Idomeneovi a v ďalšom roku Offenbachov Hoffmann v Bednárikovej inscenácii, čo demonštruje, že divadlo ho využívalo aj v úlohách, ktoré ležali už trocha mimo jeho najvlastnejšieho naturelu.

V roku 1995 spieval aj v Slovenskej filharmónii tenorový part v Beethovenovej Deviatej (naštudovanej Ondrejom Lenárdom) a nie je dobrým vysvedčením pre slovenskú kritiku, že pri hodnotení koncertu na neho akosi pozabudla. Tento selektívny prístup sa napokon odzrkadľuje aj v Blahynkovej publikácii Dramaturgia slovenských operných divadiel v rokoch 1989–98, kde nájdeme vypichnuté mená úspešných sólistiek a sólistov onoho obdobia, no Larinovo meno by sme tam hľadali márne. Možno to súvisí aj s tým, že kvôli zahraničných záväzkom Larin do niektorých inscenácií vstupoval až dodatočne (doštudovaný Lenskij, Vladimír z Kniežaťa Igora, Cavaradossi). Zato Verdiho Dona Carlosa (1997) v Bednárikovej inscenácii si zaspieval na premiére a z jeho bratislavských verdiovských kreácií by som ho hodnotil najvyššie.

Giuseppe Verdi: Don Carlos - Sergej Larin, Lili Larinová - SND Bratislava
Giuseppe Verdi: Don Carlos – Sergej Larin, Lili Larinová – SND Bratislava
  1. 1
  2. 2

Související články


Napsat komentář