Baletní panorama: Nurejevův tanec na svobodu pokračuje

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Baletná panoráma Pavla Juráša (190)
Tentoraz:

  • Detektívka o mnohých podozrivých (4)
  • Akram Khan pripravuje Giselle
  • Čo sleduje Stefano Pietragalla?

 

„Dance to Freedom“ Rudolfa Nurejeva (4)
Minulé tri diely Baletnej panorámy mapujú priam detektívnu drámu – najdôležitejšiu udalosť v živote slávneho tanečníka 20. storočia Rudolfa Nurejeva, jeho útek na západ. Kto prispel k jeho emigrácii? Kto udával? Kto pomáhal? Kto bol tajný agent KGB? Kto bol naopak priateľ? V prvej časti to bol samotný Kirovov balet (tu), potom nasledoval kľúčový hráč – kráľ súboru Konstantin Sergeyev (tu) či mladá vychádzajúca hviezda Alla Osipenko. Akty číslo štyri predstavili Vitalyho Strizhevskeho a KGB (tu). Dnes pokračujeme. Pátrame.

Rudolf Nurejev (1965) (foto David Bailey)
Rudolf Nurejev (1965) (foto David Bailey)

 

Akty 5
V správnej dráme nemôže chýbať osudová žena. Clara Saint. Mladá a krásna. Ako z francúzskeho Vogue, svetaznalá, skúsená, zábavná, spoločenská, extravagantná celebrita doby. Stelesňujúca ideály mladých. Prežila krušné detstvo v Buenos Aires, kde sa manželstvo jej rodičov rozpadlo. Ako päťročnú ju čílska maminka odviezla za oceán do Paríža. Bohatý otec podnikateľ zostal žiť v Argentíne. Dvadsaťjedenročná krásavica, v tej dobe už zasnúbená so synom ministra kultúry francúzskej vlády a novelistom Andrém Malrauxom. Saint nikdy nepovedala pravdu a nikdy ju nepovie. Aj v jej nejasnom telefonickom rozhovore (ktorý venovala dokumentu BBC Dance to Freedom) znejú slová: „To je naposledy, čo o tomto hovorím“. V dobovej tlači situáciu rafinovane bagatelizuje a schováva svoje zásluhy – pomoc novému kamarátovi. „Nemám tušenie, prečo si požiadal o politický azyl tu. Včera v noci na večierku sa zdalo, že je úplne normálny a šťastný.“ Jedno je však isté, Clara Saint zohrala kľúčovú úlohu. Bola to ona, kto zistil, ako o politický azyl požiadať, kto topiacemu sa na letisku v Le Burget podal pomocnú ruku a hodil mu záchranné koleso. Ostatní sa prizerali, pili kávu a nechávali osud plynúť vlastnou cestou. Clara Saint navzdory osobnej tragédii zostala Nurejevovi nablízku. Možno práve tragédia ju z rozšafnej dievčiny, ktorá má žiarivú budúcnosť, nasmerovala k úvahám o zložitosti ľudského života.

Behom jedného z predstavení turné, na premiére Kamenného kvietku, kedy provokatívne sedeli s Nurejevom na obdiv v lóži, sa Clara Saint dozvedela, že jej snúbenec, študent filozofie, krásny mladík s tmavými očami, šarmantný a zábavný Vincent Malraux tragicky zahynul aj so svojim bratom pri autohavárii v jej Alfe Romeo v ostrej zatáčke na ceste za ňou z dovolenky na Côte-d’Or. Mladý a krásny tanečník mohol byť súčasťou a možno aj prianím ako zaplniť prázdnotu po bolestnej a náhlej strate. Nikdy však nič nepovedala. Zachovala si tajomstvo. „Nič vážne“, vždycky odpovedala na otázku, čo bolo medzi ňou a mladým Nurejevom. Vtedy mal tanečník dvadsaťtri rokov. Šesť týždňov pobytu je dosť dlhá doba, aby sa zrodilo niečo krehké a zároveň silné medzi mladými ľuďmi. Dni po tragickej správe prežila ako námesačná. Nadopovaná váliom, ako tieň navštívila Rudolfovo Labutie jazero a inak všetko ostatné, aj pohreb je rozmazané. Francúzsky baletný kritik René Servin hovorí: „Clara bola viac zamilovaná do Nurejeva než do svojho snúbenca“. „Bolo to moje auto“, hovorí sedemdesiatštyriročná madam Clara Saint. „Obaja zomreli pri automobilovej nehode na juhu Francúzska. Nechcela som sa pozerať na všetky časopisy a noviny. Pre mňa bolo veľmi dôležité pokračovať – sans plus penser“ (pozn. autora – bez premýšľania). Pokračovať bez ohľadu na to. Režisér Curson Smith v dokumente Dance to Freedom nežiada pani Saint potvrdiť dohady o milostnom vzťahu, na to je príliš múdry a rozumie tajomnej záhadnej dáme. Namiesto toho sa spýta, či ju Nurejev miloval. „Ja myslím, že nie“, ona odpovie. „Myslel si, že som zaujímavý človek. Bola som slobodná a ja som v tej dobe ani nepracovala. Všetko bolo so mnou ľahké. Ale viete, on bol taká hviezda. Bola som šťastná za neho.

Na ich posledný večer v Paríži pred jeho zbehnutím, pani Saint spomína, že ho uistila, že sa opäť uvidia za pár dní v Londýne. Samozrejme nechýbajú ani obvinenia, že mladá liberálka, tak ako mnoho francúzskych intelektuálov či umelcov sympatizovala s komunizmom a búrili sa tak proti kapitalizmu a inému životnému štýlu, kde vládne zisk a peniaze. Dokonca sa špekuluje, že Clara Saint bola tajnou agentkou KGB v Paríži a bola na tanečníka nasadená. Druhá verzia omnoho logickejšia je naopak tá, že vplyv Clary na mladého Nurejeva je dielom a brilantnou špionážnou hrou v súperení veľmocí. Clara Saint ako špión CIA. Femme fatale, ktorá má zaujať tanečníka, zmanipulovať ho, ukázať mu rozkoše slobody, parížskych barov, striptízových klubov, možnosti sexuálnej slobody, výhody kariéry na západe a priviesť ho k úteku a zasadiť tak ranu sovietskemu režimu v oblasti kultúrnej politiky. Pani Saint vtipkuje o tomto obvinení: „Bola som zaplatený agent CIA. Áno, bola som Mata Hari“. Michael Cox, profesor medzinárodných vzťahov na London School of Economics, povedal: „Znamenalo to, že Západ by si mohol nárokovať víťazstvo v studenej vojne“.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář