Barvy míst

Barvy míst je názov ďalšieho komorného koncertu v podaní Ensemble Opera Diversa. Večer ponúkol rozmanité zvukové svety plné rôznorodých farieb evokujúcich rozličné miesta. Koncertom nás spolu sprevádzali taktiež Ok Percussion Duo v zložení Martin Opršál a Martin Kleibl, pre ktorých boli dve zo štyroch kompozícií priamo napísané. Tí sa predstavili samostatne hneď v prvej skladbe. Tou bola Let pro vibrafon a marimbu. Brnenský skladateľ ju napísal pred pár rokmi priamo pre túto dvojicu. Kompozícia pripomína „reichovský minimalizmus“ predovšetkým po rytmickej stránke s využitím konsonancií. Nijak ohurujúca však na úvod príjemne nalaďujúca skladba predstavujúca tunajšiu tvorbu bola dramaturgicky vhodne zvolená. V inom kontexte by ma nudila omnoho viac. Musím za seba úprimne povedať, že popis od skladateľa som v skladbe nevidel. To je na umení práve to najkrajšie, jedno dielo môže vytvoriť „nekonečno“ pohľadov. Zasadenie koncertu do úchvatného Mozartovho sálu s vyváženou akustikou, túto skladbu podporilo nie len po akustickej, ale aj vizuálnej stránke, minimalistické (slovo tak frekventované, že už začína vadiť) vzory na červených stenách. Pokračovalo sa, podľa programu exotickým korením. To nám do uší nasypalo zloženie priečnej flauty, harfy, huslí, violy a violoncella. Za exotické sa tu dajú považovať iba dve veci a to pôvod autora, Brazílčan Heitor Villa-Lobos, a vyznenie v kontexte ostatných kompozícií. V Quinteto instrumental z roku 1957 je jasne cítiť impresionizmus v klasickej forme s konvenčnou prácou s kontrastmi. Medzi ostatnými skladbami sa to aj napriek tradičnosti pre sluch súčasného poslucháča dá považovať za okorenenie. Odpoveďou prečo sa tento kvintet až tak často neuvádza by mohol byť fakt, že impresionizmus je snáď jediný hudobný smer, ktorému dominuje jeden človek, Claude Debussy, a preto sa netreba čudovať, že je to práve on, ktorého si dramaturgia volí. Poprípade ešte pre širšie publikum Maurice Ravel. Je to niečo podobné ako Bohuslav Martinů v neoklasicizme. Vo svete sa tiež uvádza sporadickejšie kvôli podobnému dôvodu, teda preslávenejším kolegom. A ešte samozrejme netreba zabúdať na rok vzniku kompozície, teda značný časový dištanc za dvoma vyššie spomínanými pánmi. Nič to nemení na fakte, že po lete sme preleteli inam a vonkoncom to nevadilo. Nasledovali dve premiéry, jedna svetová, jedna brnenská. Tretí vstup predstavil tú svetovú opäť brnenského autora a jeho dielo opäť skomponovaného pre duo Martinov. Komorné oratórium bicích Inno Chana v siedmych častiach s využitím 21 nástrojov z pera Františka Gregora Emmerta je podľa jeho slov inšpirované Starým zákonom, presnejšie rovnomenného chválospevu. V zvuku samotnom, už ale biblický motív nie je prvoplánovo premietnutý. V celej skladbe sa striedajú a prelínajú veľmi decentné, dynamicky vyvážené rôznorodé zvukovo farebné plochy. Najvýraznejšou je štvorručná marimba v najnižších a najvyšších polohách, ďalej rôzne poskladaná a porozdeľovaná aj do kombinácie s inými nástrojmi. Ďalšou výraznou plochou sú gongy a zvony a pohrávanie sa s prelínaním ich rezonancií. Potom silné údery bubnov s paličkami, oproti nim jemné s rukami. Dokonca aj šúchanie s nechtami po ich blanách ako jedna z mála extended techník počas koncertu. Ďalej krátka pasáž hraná pokiaľ sa nemýlim na miskách. Poslednou výraznou samostatnou plochou je akýsi šelest, kde hráčov za marimbou ani nebolo vidieť. Tieto všetky prvky sú postupne všelijako kombinované, znejú v iných kontextoch. Je vidno, že autor je skúsený skladateľ, vyváženosť je zjavná. Po skončení sme boli svedkami ako skladateľ podopierajúci sa trekovou paličkou podal ruku obidvom interpretom a držiac v ruke kvetinu sa nám so širokým úsmevom uklonil, hrejivý moment.

A konečne sa dostávame k vrcholu večera, brnenskej premiére. Tým bol cyklus piesní pre mezzosoprán a inštrumentálny ansámbel Folk Songs Luciana Beria. Inštrumentácia práve tohto cyklu výrazne ovplyvnila dramaturgický výber ostatných diel. Bolo zaujímavé si pripomenúť, že dramaturgia nemusí spadať len pod nejaký ohromujúci koncept, ale že aj takáto nenahraditeľná súčasť hudby môže vytvoriť dramaturgický plán. Cyklus naštudovala Gabriela Tardonová precízne, vyvážene a jej strohé a ladné gestá len potvrdzujú jej spôsob práce. Postrážila si aj neprehlušovanie jednotlivých sekcií. Sólistka Lucie Hilscherová si naštudovala svoj part výborne ako po výrazovej, tak po technickej stránke. Dokázala sa udržať na uzde a jej farba hlasu mi do týchto piesní padla adekvátne. Vyzdvihnúť treba aj artikuláciu, ktorá bola jasná v každom jazyku a tých je v diele požehnane. Hodnotiť samotnú skladbu veľký zmysel nemá, ale je naozaj úctyhodné, že sa Ensemble Opera Diversa do takéhoto projektu pustila a že si brnenské publikum mohlo zažiť opäť niečo iné, čo tu ešte nebolo. Prehnali sme sa teda rôznymi miestami, rôznymi hudobnými prístupmi, rôznymi autormi, rôznymi dielami. Rôznorodosť by sa dala nazvať spojivom celého večera.

Barvy míst
Zouhar – Heitor-Lobos – Emmert – Berio
Smyčcový orchestr Ensemble Opera Diversa
OK Percussion Duo
Dirigentka: Gabriela Tardonová
Lucie Hilscherová (mezzosoprán)
Iveta Kundrátová (flétna)
Kamila Jouzová (harfa)
Jan Bělohlávek (housle)
Vít Spilka (klarinet)
Lukáš Svoboda (violoncello)
David Šlechta (viola)
23. října 2013 Reduta Brno

program:
Vít Zouhar: Let pro vibrafon a marimbu
Heitor Villa-Lobos: Quintette instrumental
František Gregor Emmert: Inno Chana – komorní oratorium bicích pro dva hráče (premiéra)
Luciano Berio: Folk Songs pro mezzosoprán a instrumentální ansámbl

www.operadiversa.cz

Foto archiv