Bratislava: Janovy pašije v Redutě

Bachove pašie podľa sv. Jána BWV 245
(v slovensko-nemeckom predvedení v bratislavskej Redute)

Na Veľkonočných koncertoch Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute zaznelo 16. a 17. apríla (okrem iných programov a koncertov či už na pôde Slovenskej filharmónie, alebo v korunovačnom Dóme sv. Martina) jedno z najpôsobivejších oratoriálnych diel, určených veľkonočnému obdobiu – Jánove pašie BWV 245 Johanna Sebastiana Bacha.Toto dielo po prvýkrát zaznelo v lipskom Kostole sv. Tomáša na Veľký piatok roku 1723. Novšie výskumy však hovoria, že Pašie sv. Jána zazneli v spomínanom chráme až o rok neskôr – 7. apríla 1724. Podstatné je, že v období 1723 – 1750 sa stalo Lipsko pôsobiskom Johanna Sebastiana Bacha a Pašie podľa sv. Jána od novovymenovaného svätotomášskeho lipského kantora boli úvodnou prezentáciou Bachovho geniálneho kompozičného, interpretačného (organového) a dirigentsko-kantorského (nácvik sól a zborov) umenia.

Johann Sebastian Bach zastával v evanjelickom Chráme sv. Tomáša v Lipsku funkciu „Director musices”. Pripravoval však hudobný materiál (väčšinou vždy nové kompozície) pre oba hlavné lipské kostoly – sv. Tomáša a sv. Mikuláša, ďalej pre Collegium Musicum a plnil ďalšie hudobné požiadavky mesta.

Jánove pašie BWV 245 detailne popisujú súd a ukrižovanie Ježiša Krista. Kostru diela tvoria texty osemnástej a devätnástej kapitoly Jánovho evanjelia z Nového zákona, menšie úryvky z Matúšovho evanjelia, doplnené textami árii od dobového básnika z čias Johanna Sebastiana Bacha – Heinricha Brockesa, ktoré si však Bach ešte upravoval. Johann Sebastian Bach dielo prepracovával údajne štyrikrát: okrem verzii z roku 1724, 1725, 1732 sa vrátil k nemu aj na sklonku svojho života. Posledná revízia ostala nedokončená. V bratislavskej Redute zaznel pašiový cyklus v kritickej edícii vydavateľstva Bärenreiter, v interpretácii (štýlovo zoštíhlenej) Slovenskej filharmónie a jedného z najstarších nemeckých zborov svojho druhu: Robert-Franz-Singakademie z Halle (asi šesťdesiatich členný zbor, založený roku 1814), ako aj spoluúčasti nemeckých sólistov: Julie Kirchner (soprán), Inge Jäger (alt), Marcusa Ullmanna (tenor / Evanjelista), Christiana Zenkera (tenor / árie), Stefana Heinemanna (baryton / Ježiš) a Stephana Storcka (árie / árie, Pilát). Dirigentom Bachových Pašií podľa sv. Jána bol Frank-Steffen Elster, aktuálny umelecký šéf a dirigent jedného z najstarších zborových telies v Nemecku: dvestoročnej Robert-Franz-Singakademie Halle.Dva bratislavské predvedenia Bachových Pašií sa uskutočnili v spolupráci s Goetheho inštitútom v Bratislave, pod záštitou veľvyslanca Spolkovej republiky Nemecko, Jeho Excelencie Michaela Schmunka. Záujem obecenstva o oba koncerty bol mimoriadny – a úspech: detto… Atmosféra Veľkého týždňa, rozjímavá nálada, ktorá sprevádza vrcholné kresťanské sviatky, vyústila v zvláštne dojatie nadšeného publika, čo sa tentokrát neprejavilo v efektnom (v poslednom čase tak zneužívanom!) standing ovation, ale v precítenom, maximálne vrúcnom a srdečnom potlesku domáceho i početného zahraničného publika, s poďakovaním za hlboký duchovný a hudobný zážitok.

Ako je známe, Bachovi sa pripisuje štvoro zhudobnení pašií Nového zákona Svätého Písma. No skompletizovaných je iba dvojo: Pašie podľa sv. Jána a ensemblovo väčšie i náročnejšie Pašie podľa sv. Matúša. Fragmentárne sú zapísané Pašie podľa sv. Marka – a autorstvo Lukášových pašií je neisté. (Bach v Lukášových pašiách údajne zhotovil iba rukopisnú kópiu s jemnými korektúrami diela niektorého zo svojich súčasníkov).

Bez opisovania genealógie pašií ako pradávnej hranej i hudobne stvárnenej formy v rámci tradícií kresťanskej cirkvi, pašie Bachovej doby boli už vykryštalizovanou hudobnou formou. Za textový podklad recitatívov, árií a zborových čísel si  skladatelia brali biblický text toho – ktorého evanjelia, niekedy dokonca v jeho prebásnení, ktoré bolo popretkávané duchovnou lyrikou – najmä v áriach a choráloch. Niekedy sa veriacim rozdávali rozmnožené texty, aby mohli pašie detailne obsahovo sledovať, prípadne vlastným spevom sa hudobne zapájať do chorálových čísel.

Dramaturgia Slovenskej filharmónie tiež poskytla v bulletinoch úplný text Pašií podľa sv. Jána – a to nielen v nemeckom origináli, ale i v slovenskom preklade (kriticky dodajme, že v detailoch bulletinu nie vždy citlivo zredigovanom), a to podľa Biblie, vydanej Tranosciusom v Liptovskom Mikuláši roka 1978. Hoci počas stáročí vyšlo zásluhou znalcov Biblie – „biblistov“ niekoľko inovovaných, moderných prekladov Biblie v nemeckom i slovenskom jazyku, Bachove pašie sa spievajú podľa textu, použitého samotným Johannom Sebastianom Bachom.Obsah Jánovho evanjelia je pomerne triezvy a vecný: opisuje sa v ňom realisticky zajatie Krista, súdne scény, najmä Pilátov súd, pričom prevládajú prvky dramatické nad meditatívnymi. Z tejto koncepcie vyplýva mimoriadny význam rozprávača (il testo) – Evanjelistu (tenorista Marcus Ullmann). Jeho secco i accompagnato recitatívy významne dramatizujú, ale aj objektivizujú príbeh o posledných chvíľach Ježišovho utrpenia a smrti. I preto považoval Bach za potrebné, aby text evanjelia popretkával ôsmimi áriami, ktoré sú hudobným a myšienkovými zástavkami, zamysleniami, rozjímaniami nad Kristovou obetou. Podobnú funkciu majú aj jednohlasé chorály, ktoré však vyjadrujú objektívnejšie postoje spoločnosti voči tomu, čo sa odohrávalo vo chvíľach Ježišovho zajatia, vypočúvania, mučenia a samotnej smrti – vrátane výkrikov davu, jeho zasahovania do deja, prípadne komentovania udalostí, hoci len jednou vetou. V úvodnom a záverečnom zbore Pašií Bach naplno rozvinul genialitu polyfónneho vedenia hlasov. Árie sprevádzajú v generálbasovej funkcii viola da gamba (v bratislavských uvedenia hral vynikajúci Petr Wagner), organ (presná a spoľahlivá Agi Ferjenčíková), respektíve čembalo (Ján Miškovič). Niektoré árie zazneli za sprievodu tria, prípadne kvarteta nástrojov (striedavo violončelo, fagot, husle, viola, organ…), čo vytváralo intímnu, do duše ponorenú zvukovosť. Zmenšený sláčikovo – dychový orchester Slovenskej fiharmónie sa približoval dobovej inštrumentálnej striedmosti Bachovho svätotomášskeho orchestra. Samozrejme, nehral na kópiach dobových nástrojov (ako je dnes trendom), nehovoriac o väčšom počte hráčov Slovenskej filharmónie a spevákov zboru, než bolo v časoch Bacha možné, ba aj o zvykoch interpretácii pašiových árií (soprány a alty za čias Bacha spievali zásadne chlapci – dnes ženy, sólistky).

Predvedenie Bachových Pašií podľa sv. Jána BWV 245 v Slovenskej filharmónii bolo pri všetkom rešpekte voči minulosti, možnostiam dneška hlboké, rozjímavé, štýlovo korektné, neprekračovalo rámec barokovej interpretácie, nesnažilo sa o romanticky vzrušenú reč, ale o introvertne ponorený tok hudby a slov, ktoré v meditatívnej línii rozprávali dej a vyjadrovali stav duše nad utrpením Vykupiteľa. Istá vyrovnanosť a najmä priehľadnosť vedenia  orchestra, sól, zboru boli na rozhraní prísnej štýlovosti a dnešnej zvukovosti, ktorá nemôže celkom obísť zvukovú skúsenosť súčasníka. Dirigent sa snažil o pokojné gestá, prehľadné vedenie všetkých zložiek – no niekedy neúmerne zrýchlil tok orchestrálneho sprievodu v neprospech sólistu (ária basu – čísla 19). Sólové árie Bacha sú nielen ušľachtilo vedené, inšpirované a frázované, ale i plné ozdôb, ktoré treba vyspievať aspoň s takým majstrovstvom, ako v barokových operách – hoci bez afektov, ktoré na seba  „navešala“ opera tej doby.

Najväčšiu mieru nástrah niesol Evanjelista (tenorista Marcus Ullmann), ktorý mal funkciu rozprávača. Jeho recitatívy boli veľmi vkusne dramatizované – dynamicky i agogicky. Nikdy nepresiahli dobový vkus a štýl. Zo sólistov najviac zaujal tenorista Christian Zenker – spevák s farebným, mäkkým, nosným lyrickým tenorom, ktorý presne vie, ako sa spieva Bach, ale zrejme by zažiaril aj v rolách opernej romantickej literatúry. Bas Stephana Storcka (árie, Pilát) nemá magickosť  hlasu takého Petra Mikuláša, ale je príjemný a plne zapadol do výberu nemeckých „stylotvorných“ spevákov. Ježiša spieval barytonista Stephan Heinemann – opäť korektne, ale chýbala mu trocha „božská charisma” na rolu, ktorú stvárňoval. Z dvoch sólistiek viac zaujala hlasovo krajšia, výraznejšia altistka Inga Jäger. Sopranistka Julia Kirchner s celkovo menším a menej farebným materiálom však strhla poslucháčov hĺbkou výrazu vo svojej záverečnej árii číslo 35 (Rozlej sa, srdce moje, v prívale sĺz, na slávu Najvyššieho…).

Zbor Singakademie z Halle a Slovenská filharmónia hrali a spievali v strhujúcom porozumení, pričom z ich súzvuku vyžarovala nielen vysoká profesionalita (pod vedením koncertného majstra Slovenskej filharmónie a vedúcich jednotlivých nástrojových skupín), ale i zvlášťna duchovná spätosť, hĺbka a vážnosť, ba až oddanosť Bachovej hudbe i odkazu pašií. Tie vo veľkonočnom čase pripomínajú nielen utrpenie Božieho syna – ale aj zmysel jeho smrti pre  ľudstvo, v ňom každého jedinca, či už je, alebo nie je kresťanom.

Hodnotenie autorky recenzie: 90 %

Johann Sebastian Bach:
Jánove pašie
Dirigent: Frank-Steffen Elster
Julia Kirchner (soprán)
Inga Jäger (alt)
Marcus Ullman (tenor / Evanjelista)
Christian Zenker (tenor / árie)
Stefan Heinemann (bas / Ježiš)
Stephan Storck (bas / árie, Pilát)
Slovenská filharmónia
Robert-Franz-Singakademie Halle
16. a 17. apríla 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmonie, Reduta Bratislava

www.filharmonia.sk

Foto archiv