Bratislava: Pohnout se z místa a už netrpět

  1. 1
  2. 2

Pohnúť sa z miesta a netrpieť viac

Utrpenie, bolesť a kŕč šklbkajúci duševnú rovnováhu. Kam sa ďalej pohnúť, keď vám život zasieva rany? Asi každý skladateľ sa musel raz konfrontovať s existenciálnou krízou. Hoci mnohí napokon rezignovali, ešte predtým vložili pocity beznádeje do vlastných diel, pretože za tými najlepšími stojí delírium smútku. Slovenská filharmónia ho priniesla v troch pohľadoch.

Slovenská filharmónia - Bratislava 28.4. 2016 (foto © Jan Lukáš)
Slovenská filharmónia – Bratislava 28. 4. 2016 (foto © Jan Lukáš)

Svojím naštudovaním sa o ne postaral francúzsky dirigent Charles Olivieri-Munroe, ktorého veľmi detailne pozná české publikum, a to nielen z niekoľkoročného pôsobenia v Severočeskej filharmónii v Tepliciach či z vysokoškolského štúdia u Jiřího Bělohlávka a Otakara Trhlíka na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, alebo z triumfu na Medzinárodnej súťaži Pražskej jari, ale aj pre jeho české korene. Vďaka kozmopolitnému charakteru sa dokáže pozrieť i na skladby svojich rodákov s patričným odstupom.

O Hectorovi Berliozovi sa zvykne tvrdiť, že bol nielen výnimočným skladateľom, ale i rovnako nadaným spisovateľom, dôkazom čoho sú jeho dvojzväzkové Pamäti. No živý príklon k literatúre prepájal i vo svojich hudobných dielach, keďže ako zakladateľ programového symfonizmu bol presvedčený, že nad abstraktnými myšlienkami by malo prevažovať konkrétne vyjadrovanie. A práve pri ňom sa inšpiroval čítaním diel svojich literárnych súputníkov. Po prvýkrát sa začal námetom k predohre Korzár zamýšľať, keď sedel v chládku rímskych ulíc a čítal veršovaný príbeh Lorda Byrona o pirátovi Korzárovi. Myšlienka na vznik tohto diela sa mu črtala, ešte iba hmlisto, no už vtedy vedel, že nechce stvoriť nič monumentálne. Napokon koncertná predohra Korzár vznikla v skladateľovom pohnutom období, keď bol nielen unavený z niekoľkých nevydarených zákaziek, ale predovšetkým z rozpadu vzťahu so snúbenicou Camille Moke, s ktorou sa oženil iný muž. Zničený Berlioz plánoval vraždu oboch mamželov, zakončenú vlastnou samovraždou, ale nakoniec tento zámer neuskutočnil. Jeho priateľ lekár Amussat mu odporučil relaxáciu pri čerstvom morskom vánku a Berlioz si okamžite spomenul na pobyt v morskom letovisku Nice (tu vznikla prvá verzia Korzára, vtedy ešte nazvaná La Tour de Nice, ktorú napokon celé roky revidoval), kde z predchádzajúceho pobytu skomponoval predohru Rímsky karneval ku opere Kráľ Lear. Toto miesto mu vlialo do žíl nový entuziazmus, ktorý preteká celou touto kompozíciou, a hneď na začiatku ho takto ochutila i Slovenská filharmónia v pomerne svižnom tempe. To však musela okamžite premeniť do pomalého pohybu, tak kontrastujúceho s rušným Allegrom.

Slovenská filharmónia - Charles Olivieri-Munroe - Bratislava 28.4. 2016 (foto © Jan Lukáš)
Slovenská filharmónia – Charles Olivieri-Munroe – Bratislava 28. 4. 2016 (foto © Jan Lukáš)

Táto predohra má veľmi bujarú vitalitu, v ktorej akoby Berlioz chcel potlačiť celý svoj smútok z rozpadu životného vzťahu a dať najavo, že je pripravený začať odznova. Krotenie prílišného entuziazmu sa deje už v prvých taktoch, kedy musela Slovenská filharmónia pôsobiť v pokojnej melódii utiahnuto, ale zároveň sa tympany a drevené dychové nástroje pripravovali na oživenie s príchodom slnečného úsvitu v ďalšej časti.

Slovenská filharmónia - Bratislava 28.4. 2016 (foto © Jan Lukáš)
Slovenská filharmónia – Bratislava 28. 4. 2016 (foto © Jan Lukáš)

V lyrickej medzihre Adagio sostenuto boli nositeľmi témy sláčiky, pričom následne vtiahol celý orchester poslucháča doprostred rozbúreného mora – akejsi metafory vyjadrujúcej nespokojnosť duše. I k týmto búrlivým častiam sa postavili Filharmonici zmierlivo.

Slovenská filharmónia sa už na úvodnom aprílovom koncerte z cyklu Hudba troch storočí veľmi slušne popasovala s bohatou Berliozovou inštrumentáciou, ktorá je tak obľúbená u veľkých orchestrov, keďže sa v nich dá vyniknúť tým najmenším detailom, a práve s nimi vie francúzsky dirigent Charles Olivieri-Munroe tak dobre narábať. Z jeho gesta vyžaroval dynamizmus, a aj keď jeho mierne mechanické pohyby pôsobili trochu komicky (predovšetkým pri vedení tohto diela), vďaka nim vedel orchester správne nasmerovať a nasmerovať pozornosť poslucháča aj na tie najnepatrnejšie jednotliviny celku.

Slovenská filharmónia - Charles Olivieri-Munroe - Bratislava 28.4. 2016 (foto © Jan Lukáš)
Slovenská filharmónia – Charles Olivieri-Munroe – Bratislava 28. 4. 2016 (foto © Jan Lukáš)

Aj druhé uvedené dielo tohto koncertu bolo svojím skladateľom pozmenené, hoci za prvotným motívom stála nehoda. Požiar počas Veľkej revolúcie v Rusku zničil partitúru už dokončeného a odpremiérovaného diela Koncertu pre klavír a orchester č.2 g mol, op. 16, venovaného pamiatke Maximiliana Schmidthofa, ktorý spáchal samovraždu. Ruský skladateľ Sergej Prokofiev dielo pri prepisovaní tak revidoval, že ho dokonca považoval za úplne nové. Vlastne sa stalo predvojom jeho najavantgardnejšej polohy, keď sa do jeho tvorby vkradla bezprostredná živelná melodika s výrazne rytmickým spádom a divokou kadenciou disonantných akordov, ktoré pre mnohých klaviristov predstavujú nepredstaviteľné technické riešenie. V jednom z najnáročnejších koncertov pre klavír a orchester sa ako sólista predstavil Jakub Čižmarovič, syn známeho huslistu Juraja Čižmaroviča, ktorý ako šestnásťročný debutoval s Gürzenich Orchestra Köln v Kolínskej filharmónii.

Slovenská filharmónia - Jakub Čižmarovič - Bratislava 28.4. 2016 (foto © Jan Lukáš)
Slovenská filharmónia – Jakub Čižmarovič – Bratislava 28. 4. 2016 (foto © Jan Lukáš)
  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Slovenská filharmónia -Ch.Olivieri-Munroe & J.Čižmarovič (Bratislava 28./29.4.2016)

[Total: 3    Average: 4/5]

Související články


Napsat komentář