Bratislava: poprvé Gounodův Romeo a Julie

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Tragédia (veronských?) zaľúbencov v nadčase 

Prológ
Stalo sa pravidlom, že poslednú nedeľu pred premiérou usporadúva Opera Slovenského národného divadla tematické matiné. Niet u nás zasvätenejšieho moderátora ako je Jaroslav Blaho, ktorý publikum uvádza do problematiky novo naštudovaného diela v rôznych kontextoch. Tak tomu bolo aj naposledy, pred historicky prvým naštudovaním Gounodovho Romea a Júlie v Slovenskom národnom divadle. Spontánny a otvorený slovinský režisér Diego de Brea sa nezdráhal svoju inscenačnú víziu dopodrobna osvetliť, čím zároveň ponúkol návštevníkovi premiéry možnosť skonfrontovať verbalizovanú režisérsku osnovu s javiskovou realitou. Nielen svojím názorom na Gounoda, Shakespeara, Romea a Júliu, či poodhalením osobnej životnej filozofie, ale aj vtipnou zmesou slovenčiny, slovinčiny a angličtiny príjemne pobavil sálu. Úryvok z balkónovej scény zo Shakespearovej predlohy predniesli študenti herectva, v ukážke zo spracovania témy Vincenzom Bellinim (I Capuleti e i Montecchi) zaspievala Monika Fabianová áriu Romea, v tomto prípade „nohavičkovej“ postavy. Z aktuálnych predstaviteľov titulnej dvojice sa však na pódiu neobjavil nik. Operný súbor sa totiž v čase vrcholiacich príprav premiéry ocitol v stave totálneho chrípkového ohrozenia. Ešteže sa našla Mariana Hochelová (brnianska Maria di Rohan či košická Gilda a Zerbinetta), ktorá vstupnú koloratúrnu áriu zaspievala vskutku výborne. A nový tenorista, zatiaľ člen zboru, Maxim Kutsenko z Ukrajiny, pohotovo presedlal z pripravovaného Tybalta na Romea. Inak, nie márny nápad, pozývať do ukážok na matiné nastupujúcu generáciu spevákov. Robil to tak aj legendárny Marcel Prawy vo Viedenskej štátnej opere.

Premiéry bez alternujúcich protagonistov
Na stredajšej tlačovej besede už zaznelo z úst umeleckého riaditeľa opery Friedricha Haidera, že kvôli mnohým zdravotným indispozíciám a s nimi súvisiacemu komplikovanému skúšobnému procesu, sa podarilo zostaviť (aj pri trojnásobnej alternácii Romea) len jedno obsadenie kľúčových úloh. Z toho dôvodu museli operatívne posunúť druhú premiéru zo soboty na nedeľu.Na margo prvého uvedenia Gounodovho Romea a Júlie v 95-ročnej histórii Slovenského národného divadla (nešlo však o slovenskú premiéru, o tú sa pred päťdesiatimi rokmi postaral súbor banskobystrickej opery) natíska sa otázka. Nastala skutočne v tejto chvíli optimálna situácia pre uvedenie tohto skvostného diela z hľadiska obsadenia hlavných postáv? Na dvoch titulných úlohách totiž každá inscenácia stojí a padá. Čas vrátiť nemožno, no nazdávam sa, že máme za sebou obdobia, keď sa tragédia veronských milencov mohla rozvinúť aj v ideálnejšej zostave. Každopádne však jej príchod na dosky Opery Slovenského národného divadla vítam. Romeo a Júlia znamenal jedno z bielych miest na mape francúzskej opery (je ich viac, chýba napríklad typická „grand opéra“), kde sa donekonečna variovali podoby Carmen či pokiaľ ide o Gounoda, tak Fausta. Ten sa úplne neobozretne a s veľmi krátkym javiskovým životom, pokúsil pred piatimi rokmi postaviť alternatívu legendárnemu poňatiu Jozefa Bednárika.

Prvého bratislavského operného Romea a Júliu vložilo vedenie divadla do rúk slovinského režiséra Diega de Breu, ktorý sa v ostatných rokoch výrazne zapísal hosťovaniami na slovenskej činohernej pôde. V súlade s trendom očakávania nekonvenčných výsledkov od tvorcov nezviazaných výlučne s hudobným divadlom, stavila pomerne puritánska bratislavská dramaturgia na tvorcu, schopného vyprovokovať hoc aj škandál (Brechtova Malomeštiakova svadba). Žiaden sa však nekonal. Dobre? Zle? Ale aspoň vzišli námety na zamyslenie i na polemiku. Či Diego de Brea, považujúci Gounodovu partitúru za geniálnu, ju neprečítal až príliš subjektívne (čo je napokon právom každého inscenátora), či univerzálny, civilný, minimalistický a cielene chladný vizuál, spolu so striktným odmietnutím gestického klišé, sú namieste práve vo francúzskej lyrickej opere. Prosto či to všetko, čo tak pútalo vyložil verbálne alebo písomne, sa naplnilo aj na javisku.V mnohom s Diegom de Breom možno súhlasiť. V Júliiných štrnástich rokoch, v danom politicko-sociálnom prostredí s plánovanými sobášmi a navyše, na kratučkom časovom úseku (režisér hovorí o príbehu jedného dňa, skôr však sedia dva dni), nemohlo ísť o lásku. Ale o ľúbostné vzplanutie a tragédiu osnovanú nedorozumeniami. Či však možno brať aktuálnosť a nadčasovosť príbehu doslovne, je už iná téma. V niečom zrejme áno. Azda v manželstvách z rozumu (či pod tlakom mafií alebo peňazí), možno v utajovaných sobášoch, ešte väčšmi (žiaľ) v pouličných bitkách a vraždách… No uspávajúce nápoje, jedy a spoločné smrti z lásky, ladia skôr s romantickou textovou výbavou.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Gounod: Romeo a Júlia (SND Bratislava)

[Celkem: 4    Průměr: 3.8/5]

Mohlo by vás zajímat


Reakcí (24) “Bratislava: poprvé Gounodův Romeo a Julie

  1. Poučená nedeľným matiné, skutočne vynikajúcim, poučená mnohými inscenáciami ktoré sú na internete dnes dostupné (pozrela som si aspoň 3), tešila som sa na premíeru, na nádhernú hudbu a na živých spevákov.
    Prvých pár sekúnd som bola šokovaná z prázdnoty, ktorá bola na javisku. tento pocit však rýchle zmizol pod dojmom kúzelnej hry svetiel miestami v kombinácii so zadymením, ktoré súc súčasťou svetelných efektov tvorili harmóniu vyjadrovania.
    Po zverejnení obsadenia tešila som sa na Kima i Hornyákovu.
    Nesklamali. Vychutnávala som si Rómea i Júliu. Nemám výhrady ku Kimovmu nedostatočnému vyjadreniu emócií (!) a vraj nedostatočnom herectve.
    Bol to nádherný večer. Aspoň na 85%.
    Uznám, kritici sú na to, aby kritizovali. Možno úvaha o konzultáciách s kritikmi pred inscenáciou by bola správnejším miestom.
    Dúfam, že aj v budúcnosti, jedine kritici budú tí, ktorí budú nám divákom vadiť.

  2. ad jamka: Táto inscenácia bude možno polarizovať názory. Percentuálna škála na hodnotenie je 0 – 100. Každý má právo na hocaké z čísel, aj divák, aj recenzent. K poslednému odstavcu: OMYL. Nie som tu na to, aby som „kritizoval“ (pokiaľ si pod týmto slovom predstavujete len kritiky s výhradami), ale zaujal stanovisko. Nemusíte uveriť, ale radšej píšem pozitívne recenzie. Musí však byť na to dôvod. Ak Vám budem „vadiť“, ignorujte ma, alebo vecne polemizujte. Máte to jednoduchšie ako kritik. Mojou povinnosťou je zhodnotiť každý výkon a kritériom rozhodne nie je „vadí – nevadí“… Ak ste si všimli, reagoval som v prvej osobe, teda za seba. Neviem, či Vy máte „mandát“ vyjadrovať sa za všetkých divákov. P.Unger

    1. Ale veď ja som sa neurazil, niet sa začo ospravedlňovať, len som chcel vniesť trocha svetla do „trojuholníka“ divadlo/umelci – divák – kritik. Vždy je užitočná komunikácia, aj preto som spomenul diskusie v Košiciach, ktoré spravidla sú konštruktívne a zoči-voči si umelec a kritik povedia svoj názor. V Bratislave to nejestvuje… podobne by som uvítal aj dialógy divákov s kritikmi. Možno som optimista, ale verím, že všetkým nám ide o spoločnú vec. Či nie, „jamka“? ;-)

  3. Aj keď hodnotenia p. Ungera sú na môj vkus často až veľmi prísne (aj keď je pravda, že sa na jeho recenzie vždy veľmi teším), tentokrát by som ja osobne bol ešte prísnejší.
    Taktiež som bol na matiné, rozhovor s Diegom de Brea bol veľmi zaujímavý, jeho poňatie – nie len Gounodovej opery, ale vôbec celkovo témy (t.j. že nejde o lásku, ale viac o boj) – bolo pre mňa osobne celkom výstižné a ľahko som sa s ním stotožnil. Videl som aj obe činoherné iscenácie režiséra realizované v SND – originálne, vysoko expresívne, s odvahou prinášajúce na povrch všetky temné stránky ľudskej osobnosti. Všeobecne očakávania od de Breu boli veľmi veľké…
    Po piatkovej prvej premiére by som svoj celkový dojem opísal jedným slovom – NUDNÉ. Mal som pocit, že so scénou sa po 2. dejste (prvok zvesenej strechy / hradieb, hraníc? sa mne osobne veľmi páčil) už nepracuje takmer vôbec. Chýbajú charaktery, emócie, celkovo sa nijako nerozvíja a negraduje príbeh. Krásna hudba z orchestrálnej jamy, ale na javisku nič, čo by upútalo pozornosť.

    P.S. Nečakám, že v SND budú spievať Alanga, Grigolo, či Netrebko alebo Gheorghiu, ale pred začiatkom sezóny avizovaná dvojica Bršlík-Kučerová by veľmi potešila. :-)

  4. Karitika p.Ungera je VEĽMI ohľaduplná aj voči inscenáto-rom /zrejme pod vplyvom sympatického vystúpenia režiséra
    na predpremierovom matiné/ aj voči speváckym protagonistom /“ochorenie“ takmer všetkých alternantov/.
    Obsadenie p.Hornyakovej nie je ani vokálnotechnicky ani
    vizuálne adekvátne pre „štrnásťročnú“ Juliette, keď SND disponuje vhodnejšími speváckymi typmi.
    Škoda, že zapojenie skvelej francúštinárky Mme Beniakovej-preklad titulkov-sa neprejavilo aj vo francúštine spevákov /s výnimkou Romea K.Kima/

    1. P. Hornyáková má podľa môjho názoru tú výhodu, že má veľmi mladícky vzhľad a preto aj jej Júlia jej v rámci medziach uveriteľná aj cez prizmu vekových kritérií. A, koniec koncov, nie je to tak dávno, čo Violetty Valéry spievali dámy v pokročilejšom veku a nikto sa nad tým príliš nepohoršoval.

      A k samotnej inscenácií: Mňa Diego de Brea sklamal nie ani tak tým, čo priniesol, ale skôr tým, čo nepriniesol. Všetky prvky, ktoré uplatnil sú viac či menej známe z jeho iných činoherných projektov. Je to bohužiaľ trochu fádna, nemastná-neslaná inscenácia a myslím, že slabý potlesk na premiére ukazuje, že divákom de Breov rukopis „nevonia“, ale to už sa ukázalo pri Brechtovi a Coriolanovi. Veľká škoda, že to takto skončilo a tak perspektívne to spočiatku vyzeralo (obsadenie, réžia, scénografia atď.).

      Ale každopádne, k Diegovi de Breovi naďalej prechovávam umelecký obdiv, hoci, mám pocit, že je oveľa lepší činoherný než operný režisér.

  5. Ja si dovolím ešte raz sa pridať do diskusie. Na opere je to fascinujúce, že dva identické večery v nej nemôžu byť. Je to umenie nesmierne ovplyvniteľné momentálnou dispozíciou, celkovým duševným stavom umelcov a v dnešnom prípade azda aj opadnutím premiérového napätia. Po 2.premiére, hoci s rovnakým obsadením dvoch hlavných postáv, rád konštatujem, že obaja protagonisti – Eva Hornyáková a Kyungho Kim -podali citeľne kvalitnejšie výkony ako v piatok. Z javiska, ale aj z orchestriska sálalo viac emócií. A tým, že inscenácia je vyslovene stavaná na spevákoch, výsledný dojem v percentách by bol vyšší než za piatok. Zároveň ďakujem za všetky komentáre, dotvárajúce obraz o novej inscenácii aj z iného zorného uhla. PU

    1. Myslím, že s pánom Ungerom sa v mnohom nedá nesúhlasiť – všetci si vieme predstaviť oveľa lepšiu premiéru Rómea a Júlie v SND a v mnohom by stačilo naozaj málo – resp. nejaký lepší a hlavne originálnejší nápad – hlavne čo sa scény, kostýmov resp. réžie týka. Každému je jasné, že Eva Hornyaková nie je spevácky Nino Machaidze (výzor je myslím absolútne vyhovujúci) a Kyungho Kim zas taký charizmatický showman ako Villazón alebo Grigollo. Kritizovať jednoznačne treba, aby bola motivácia posúvať veci ďalej a vylepšovať a ja osobne ju beriem ako určenú hlavne pre tvorcov a aktérov. Pretože na druhej strane, moje dojmy po nedelnej premiére boli úplne opačné a skôr pozitívne. Preto mi nedá nepodať a názor laika (hoci áno, aj ja mám napočúvané všetky youtubovo-dostupné verzie a zažila som predstavenia už aj v pár top operných domoch, takže myslím, že viem, čo je vysoký štandard). Pre človeka, ktorý operu miluje (nehovoriac ešte o strašnom romantikovi a jeho vzťahu k Gounodovmu Romeu a Júlii) bola druhá premiéra krásnym zážitkom. Aj keď si pri tej prázdnej scéne človek trošku povzdychne (a začne skor zvažovať, či tu nehrajú rolu ekonomické dôvody…ale zase, práve pri tejto opere sa dá pracovať aj s naozaj málom), do výšok hlavnú predstaviteľku viac-menej povzbudzuje a Romea, síce výborne spievajúceho, by sem tam trosku oblial vodou…aj tak som videla, že sa veľmi snažili a minimálne v druhej polovici ma určite do deja vtrhli a prebrali všetky pri tejto tragédii očakávané emócie:). Myslím, že réžia De Breu je dobrá – na javisku to žije (hlavne super bojová scéna, Júliino váhanie a požitie jedu a koniec) a časom sa to ešte určite vylepší. Počkajme si ešte na alternujúcich, aby sme mohli porovnávať – ale prvá dvojica bola podľa môjho názoru veľmi dobrá – a ja verím, že bude lepšia. Presne ako píšete pán Unger vyššie – je to stavané na nich. Veronika Dubcová

  6. Úprimne sa teším z prebiehajúcej diskusie ohľadom poslednej premiéry aj keď ma mrzí , že musí prebiehať ne českom portáli. Je dokladom toho, že opera má na Slovensku fundovaných kritikov a zanietených fanúšikov. Dramaturgia opery SND siahla po titule s notoricky známym dejom a inscenáciu zverila do rúk trojice slovinských divadelníkov. Tí žiaľ prepadli ma celej čiare. Stvorili absolútne prázdnu scénu s lampárňou reflektorov , nevýrazné čierne kostýmy účinkujúcich a zboru a chabú réžiu, v prípade masových scén s prvkami spartakiády, či poradovej prípravy nováčikov na vojne. Uvedený titul stojí a padá na výkone dvoch hlavných predstaviteľov. Nepatria k svetovým hviezdam, ale inscenácii odovzdali všetko. Keď k tomu prirátame aj to, že okrem oboch premiér oddreli aj mnohé skúšky, zaslúžia si za predvedený výkon uznanie, napriek tomu, že p. Kim spieval s kamennou tvárou a p. Horňáková sa trápila s koloratúrami. Svojim spôsobom režijne, scénicky a kostýmovo vágne predstavenie zachránili. Pomohol k tomu aj výkon dirigenta, orchestra a zboru. Slovenským umelcom žiaľ slovinsky inscenačný tím nebol rovnocenným partnerom.

  7. Netuším, prečo vás mrzí „národnosť“ portálu.
    Som veľmi vďačná za tento portál ktorý nám dáva prehľad o širšom než len tom „našom“ svete.
    Myslím, že napr. Košičanom naša diskusia o premiére v SND je rovnako vzdialená, ako nám bola nedávna diskusia tu o Čarovnej flaute v Prahe :))) (až som sa rozhodovala, či si nezacestujem do Prahy ju pozrieť)
    Nuž pohľad na inscenáciu je vec vkusu. Mne sa veľmi páčila….

Napsat komentář