Buď žiješ deset let jako král, nebo dvacet jako otrok

  1. 1
  2. 2
  3. 3
Predstavujeme tanečníkov Baletu SND. Cosmina Maria Zaharia: Buď žiješ desať rokov ako kráľ, alebo dvadsať rokov ako otrok.
Cosmina Maria Zaharia (foto archív umelca)
Cosmina Maria Zaharia (foto archív umelca)

 

Na rovinu s Cosminou Marií Zahariou

Narodila sa v rumunskom Sibiu. V rokoch 1984 až 1988 navštevovala Základnú umeleckú školu v Jašy, kde študovala hru na klavíri. V roku 1988 začala navštevovať Lýceum choreografie Florii Capsali v Bukurešti, kde študovala klasický tanec. Štúdium ukončila v roku 1996 maturitou. V rokoch 1991–1993 navštevovala Štátnu baletnú akadémiu v Kyjeve.

Svoju kariéru začala ako členka baletného zboru v Rumunskej národnej opere v Bukurešti v roku 1996. Ešte v ten istý rok odišla do Národného divadla v maďarskom Pécsi. V roku 1997 prijala angažmán v Balete Slovenského národného divadla, najskôr ako členka, od roku 1999 ako sólistka. V tomto období pôsobila aj ako stály hosť v predstaveniach Carmen a Labutie jazero v Štátnom divadle v Košiciach. Od roku 2002 do roku 2004 bola členkou Bayerisches Staatsballett v Mníchove. V roku 2004 sa vrátila na Slovensko – najprv do Košíc a v roku 2005 do Baletu Slovenského národného divadla.

Počas svojej kariéry stvárnila mnohé postavy titulov klasického baletného repertoáru, napríklad Labutie jazero (Odeta/Odília, veľké labute), Luskáčik (Máša, sólo kvetinový valčík), Spiaca krásavica (Princezná Aurora, Popoluška), Rómeo a Júlia (Júlia), Giselle (Zulma), Carmen (Carmen, býk), Márna opatrnosť (Líza), Korzár (Odaliska), Paquita (1., 2. a 3. variácia) a ďalšie. Taktiež sa predstavila v choreografii Georga Balanchina Serenáda (Valčíkový pár).
***

Kedy si prišla na Slovensko?

V roku 1997. Predtým som rok pôsobila v divadle v Pécsi (Maďarsko).

Prečo si si vybrala Slovenské národné divadlo?

To bolo úplnou náhodou. V tom období tam pôsobil Aleš Votava a robil nejaké predstavenie a skamarátili sme sa. Chcela som ísť do Prahy a on, že tam mi pomôcť nevie, lebo tam nemá také kontakty, ale že by mi vedel pomôcť vybaviť konkurz do Slovenského národného divadla. V tom čase to aj tak vyšlo, že veľa ľudí z divadla poodchádzalo, takže bolo reálnejšie získať v Balete Slovenského národného divadla miesto.

Ty si začínala hneď ako sólistka?

Nie, nie, najprv v zbore.

Kedy ti bola ponúknutá sólistická zmluva?

Na to si už veľmi nespomínam, ale mám pocit, že asi po dvoch rokoch.

Bolo to v Slovenskom národnom divadle ľahšie alebo ťažšie než vonku?

Neviem, to je ťažko povedať. Ja som Slovenské národné divadlo v tom období vnímala ako prestupnú stanicu a chcela som ísť do zahraničia. Nakoniec som v Slovenskom národnom divadle zostala päť rokov a ponuku zo zahraničia som obdržala v čase, keď už som zase nechcela odísť.

Prečo?

Mala som tu za ten čas svoj život, kamarátov, lásku… Skrátka také to zázemie, ktoré nechceš opustiť, ale i tak som napokon odišla.

Cosmina Maria Zaharia (foto Zuzana Trnovska Sumska)
Cosmina Maria Zaharia (foto Zuzana Trnovska Sumska)

V tom období si odišla do Nemecka?

Áno, vtedy som odišla do Nemecka, ale i tak som každú voľnú chvíľu trávila v Bratislave.

Bolo to v Nemecku ťažšie?

Neporovnateľne. V zahraničných súboroch ťa vyťažia na 110 %. Ono to zdanlivo vyzerá, že má tanečník vyšší plat a podobne, ale pomer práce je neporovnateľný. Tam neprichádzalo do úvahy, že by ťa baletný majster pustil zo skúšky o päť minút skôr. Životná úroveň môže byť vyššia, ale zároveň je ten život aj podstatne drahší. Ja som napríklad platila veľmi vysoké nájomné za byt. Samozrejme, že v zahraničí máš iné výhody, ako napríklad to, že ti určité percento, ktoré platíš na daniach, vrátia, alebo tanečné veci, ktoré potrebuješ pre výkon svojho povolania, si dáš do nákladov a podobne. Dá sa teda povedať, že sú tam určité výhody, ale aj oveľa viac robíš a tá práca je na úplne inej úrovni.

Prečo si sa vlastne vrátila do Bratislavy?

Lebo som bola zaľúbená.

Ľutuješ to, že si sa vrátila?

Áno. Mala som ísť v tom období ďalej, alebo som mala úplne prestať tancovať. V tom období som aj plánovala, že s tancom skončím, ale pán Bartko a pani Alaverdijan s pánom Avnikjanom ma vtedy presviedčali, aby som to nerobila. Chceli, aby som sa vrátila do divadla.

Ty sa v divadle pohybuješ už dlho, hoci teraz už viac ako pedagóg. V posledných rokoch si divadlo prešlo množstvom zmien najmä vo vedení súboru. Ako tieto zmeny vplývajú na tanečníkov?

Vždy to vplýva, lebo každý vo vedení sa primárne pokúšal presadiť sám seba, myslel na svoj osobný prospech, a málo kto myslí na tanečníkov, nechávajú ich pracovať v podmienkach, ktoré nie sú v poriadku.

Cosmina Maria Zaharia (foto archív umelca)
Cosmina Maria Zaharia (foto archív umelca)

Ktoré obdobie bolo pre teba, čo sa týka podmienok, najhoršie?

To sa nedá povedať, to treba vnímať ako celok. To, ako vychádzaš s ľuďmi, to ako tancuješ, vplýva na teba aj to, čo v ktorom období tancuješ, tvoja kariéra a jej jednotlivé obdobia sú súhrnom veľmi veľa aspektov. Veľa ľudí mi povedalo, že to, že som odišla do Mníchova, bola chyba. Ja si to nemyslím. Aj keď sa mi tam nedarilo, lebo krátko po príchode som ostala pol roka v pracovnej neschopnosti kvôli chrbtici.

Asi môžeš považovať za šťastie, že si sa liečila v Mníchove.

To určite. Bola to diagnóza, pri ktorej si neviem predstaviť, ako by si poradili tunajší lekári. Tam to síce trvalo dlho, ale preučili ma veľa pohybových zlozvykov, ktoré som mala, a naozaj ten problém vyriešili komplexne. Aj keď mi veľa ľudí povedalo, že som si vtedy zničila kariéru, ja to skôr vidím z tej strany, že ten problém tam bol a lekári v Nemecku mi ho pomohli vyriešiť spôsobom, ktorý nezahŕňal operáciu a doteraz na sebe necítim žiadne následky a veľa som sa o tele naučila.

Tu je prístup úplne iný?

Samozrejme. Tu ti lekár povie, že zafačuj si nohu a prestaň tancovať, lebo tanec vedie k trvalej invalidite. Neponúkne ti riešenie, len nad tebou vynesie ortieľ a je mu jedno, čo s tebou bude. V Mníchove vedeli pracovať s diagnózou. Fyzioterapia je tam na oveľa vyššej úrovni. A aj to zaváži, keď si tanečník.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář