Češi ve Slovenské filharmonii

Českí umelci v Slovenskej filharmónii

Rok 2014 je rokom množstva jubileí osobností z oblasti českej hudobnej kultúry a bol preto aj oficiálne vyhlásený za Rok českej hudby. Je sympatické, že hneď na začiatku roka sa aj v Slovenskej filharmónii uskutočnilo niekoľko koncertov, ktoré je možné zaradiť do tohto kontextu. A rovnako sympatické je aj to, že ich protagonistami boli umelci „spoza rieky Moravy“.

V utorok 14. 1. sa v Malej sále Slovenskej filharmónie uskutočnil nateraz druhý koncert v rámci cyklu Hudba a slovo. Tento nový formát v aktuálnej sezóne obohatil dramaturgickú ponuku inštitúcie a v zhode so svojím názvom má za cieľ návštevníkom ponúknuť spojenie znejúcej hudby a hovoreného slova. V podaní hosťujúcich českých interpretov (Graffovo kvarteto, Alfred Strejček – recitácia, Ctibor Bártek – bicie nástroje) zaznel program pod názvom Moravské spevy milostné, zostavený z diel trojice jubilujúcich autorov: skladateľov Leoša Janáčka (sto šesťdesiat rokov od narodenia ), Pavla Haasa (sto pätnáste výročie narodenia a sedemdesiate výročie úmrtia) a spisovateľa Jiřího Wolkera (deväťdesiat rokov od úmrtia).

Koncert bol koncipovaný ako jeden celok (s prestávkou), preto bolo publikum na začiatku vyzvané, aby si potlesk nechalo až na záver jednotlivých blokov. Otvorilo ho Presto pre sláčikové kvarteto od Leoša Janáčka (program neuvádzal meno upravovateľa tejto verzie, v origináli je skladba určená violončelu s klavírnym sprievodom). Briskná kompozícia bola vstupnou znelkou pre nasledujúcu dojímavú Rozprávku o Jonym z cirkusu od Jiřího Wolkera (sugestívnu recitáciu Alfreda Strejčka dopĺňal Ctibor Bártek zvukomalebným podfarbovaním na bicích nástrojoch).Tak ako sa sirota Jony v tomto smutno-krásnom príbehu stal nie vlastnou vinou obeťou odvrhnutia zo strany okolia a pokoj duše našiel až vo svojom tragickom konci, aj životné osudy Pavla Haasa, autora nasledujúcej skladby, boli spojené s nespravodlivým útlakom a príliš skorým odchodom z tohto sveta. Pavel Haas bol v kompozícii žiakom Leoša Janáčka. Pochádzal zo židovskej rodiny, na rozdiel od svojho brata (režiséra Huga Haasa) sa mu nepodarilo včas nájsť útočisko v zahraničí. V roku 1941 bol deportovaný do Terezína, kde ešte pokračoval v kompozičnej činnosti, no jeho život v októbri 1944 vyhasol v plynovej komore v Osvienčime. Štvorčasťové Sláčikové kvarteto č. 2 Z Opičích hôr však vzniklo už o dve desaťročia skôr (1925) a je dielom plným vtipu, hudobnej obrazotvornosti, ale tiež lyriky a začujeme v ňom aj džezové inšpirácie. Skladba na koncerte odznela v neskoršej, autorom spracovanej verzii pre sláčikové kvarteto a bicie nástroje. V ďalšom bloku zaznel výber z Wolkerovej milostnej poézie, na ktorý tematicky nadviazalo Janáčkovo Sláčikové kvarteto č. 2 Listy dôverné. Technicky náročné a emóciami nabité dielo, završujúci ľúbostným manifestom sedemdesiatich štyroch ročného skladateľa adresovaný Kamile Stösslovej, s ktorou udržiaval vášnivý korešpondenčný vzťah v posledných jedenástich rokoch svojho života a ktorá sa stala hlbokou inšpiráciou aj pre jeho diela, predniesli hráči Graffovho kvarteta s veľkým pochopením a výrazovou presvedčivosťou a aj v tejto skladbe ukázali, že sú veľmi perspektívnym mladým telesom.Orchestrálne koncerty 16. a 17. januára už síce nepatrili českej hudbe, zato im však rovnako dominovali českí umelci. Za dirigentský pult sa opäť, po prvýkrát v tejto sezóne, vrátil pravidelný hosť Slovenskej filharmónie Petr Altrichter. Dramaturgia koncertu akoby symbolicky sledovala tému času či skôr „návratov v čase“.Na úvod zazneli časti z cyklu Staré piesne a tance (Antiche arie e danze) Ottorina Respighiho. Skladateľ sa v nich vracal ku skladbám starých majstrov šestnásteho a sedemnásteho storočia, pôvodne komponovaných pre gitaru a lutnu, a spracoval ich do trojice orchestrálnych suít. Na koncerte bol uvedený výber z prvej a tretej suity, dramaturgicky veľmi dobre zvolený a dirigentom precízne vystavaný (najmä v otázke striedania temp). Podobný návrat v čase ako Respighi absolvoval v roku 1945 aj Richard Strauss, keď komponoval Koncert pre hoboj a orchester D dur. Autor monumentálnych symfonických básní sa na sklonku života rozhodol opustiť obľúbenú šírku orchestrálneho aparátu a zvolil si obsadenie malého klasicistického („mozartovského“) orchestra. Tri časti koncertu, plynule prechádzajúce jedna do druhej, ponúkajú obrovský priestor sólistovi prezentovať kultúru tónu, technickú pripravenosť i otvorenosť pre komunikáciu s orchestrom. Mladý český hobojista Vilém Veverka sa tejto neľahkej úlohy zhostil s absolútnou ľahkosťou, a zvládnutím pomalého tempa v druhej časti ukázal aj svoju obdivuhodnú dychovú techniku.Za zaslúžený potlesk sa publiku odvďačil prídavkom – prvou časťou z cyklu Šiestich metamorfóz podľa Ovídia pre hoboj sólo od Benjamina Brittena. (Tu treba pripomenúť, že celý cyklus Vilém Veverka v minulom roku nahral na CD vydavateľstva Supraphon, spolu s Fantáziami pre sólový hoboj Georga Philippa Telemanna.) Po prestávke sme sa opäť vrátili v čase o viac než sto päťdesiat rokov, keď koncert uzavrela Symfónia č. 101 D dur Josepha Haydna s príznačným podtitulom Hodiny. Toto označenie nepochádza od samotného skladateľa, stalo sa však veľmi populárnym vďaka druhej časti Andante, pripomínajúcej pravidelný tikot hodín. Aj tu sa preukázala schopnosť dirigenta Petra Altrichtera pracovať s naším orchestrom, ktorý naňho veľmi dobre reaguje a dokáže sa nechať sa strhnúť jeho špecifickým osobnostným šarmom. Jeho ďalší návrat do Slovenskej filharmónie je naplánovaný na 3. – 4. apríla, kedy bude dirigovať suity z baletov Labutie jazero a Rómeo a Júlia.

Hodnotenie autora recenzie:
Graffovo kvarteto, C.Bártek, A.Strejček: 85 %
Slovenská filharmonie, P.Altrichter, V.Veverka: 85 %

Cyklus Hudba a slovo
Graffovo kvarteto
Ctibor Bártek (bicie nástroje)
Alfred Strejček (recitácia)
14. 1. 2014 Malá sála Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Leoš Janáček: Presto
Jiří Wolker: Rozprávka o Jonym z cirkusu
Pavel Haas: Sláčikové kvarteto č. 2 „Z Opičích hôr”
Jiří Wolker: výber z milostnej poézie
Leoš Janáček: Sláčikové kvarteto č. 2 „Listy důvěrné”
*** 

Cyklus Hudba troch storočí
Dirigent: Petr Altrichter
Vilém Veverka (hoboj)
Slovenská filharmónia
16. a 17. 1. 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava
(napísané z koncertu 17. 1. 2014)

program:
Ottorino Respighi: Staré piesne a tance, výber zo Suity č. 1 P. 109 a Suity č. 3 P. 172
Richard Strauss: Koncert pre hoboj a orchester D dur AV 144
Joseph Haydn: Symfónia č. 101 D dur Hob I:101 – „Hodiny“

www.filharmonia.sk 

Foto Alexander Trizuljak