Cestiho soutěž v interpretaci barokních árií v Innsbrucku s dechberoucím finále

7. ročník Cestiho súťaže v interpretácii barokových operných árii prilákala spevákov so svetovým potenciálom

Do finále Cestiho súťaže sa prebojovalo osem finalistov, ktorý prešli cez tri vyraďovacie kolá. Prvé vyraďovacie kolo prebieha na základe zvukového záznamu, ďalšie dve kolá sa konajú na Landeskonservatoriu v Innsbrucku počas päť dní, vždy v rámci Innsbrucker Festwochen der alten Musik.

Veľké predspievanie
Súťaž bola založená Alessandrom de Marchim – umeleckým šéfom festivalu a Sebastianom Schwarzom – vtedajším šéfom Theater an der Wien a súčasným generálnym riaditeľom Glyndenbournského operného festivalu. Obaja sú stálymi členmi poroty, ktorá vždy prinesie zaujímavé mená, ktoré pre mladého speváka môžu znamenať dobrý štart profesionálnej kariéry. Ako v interview podotkol víťaz tohto ročníka, austrálsky barytón Morgan Pearse, súťaž treba brať ako predspievanie pre päť významných scén súčasne.

Okrem dvoch spomínaných členov, porotu dopĺňali Sophie de Lint – riaditeľka opery v Zurichu, Maurizio Fernández – castingový riaditeľ Zaterdag Matinee v Amsterdame, Paolo Monacchi – umelecký agent z Allegorica v Paríži, Hein Mulders – intendant Aalto Theater und Philharmonie v Essen a Jochen Breiholz – umelecký riaditeľ Theater an der Wien. Títo si v prvom kole vypočuli 85 súťažiacich 33 rôznych národností z piatich kontinentov s áriou podľa vlastného výberu zo zoznamu vybraných skladateľov, v druhom kole sa prezentovalo dvadsaťpäť súťažiacich s dvomi áriami tiež podľa vlastného výberu, vo finálnom koncerte, súťažiaci predniesli povinnú áriu z opery Octavia od Reinharta Kaisera, ktorá bude budúci rok jednou z troch operných produkcií a finalisti z tohoročnej súťaže budú obsadení do hlavných úloh v tejto opere.

Ďalším zaujímavým údajom je, že v podaní súťažiacich odzneli árie dvanástich rôznych barokových skladateľov z 57 rôznych opier, 67 árii z 24 rôznych Händlových opier. Tieto čísla dávajú súťaži neopomenuteľný muzikologický rozmer. Tento rok Slovensko nereprezentoval nik, z Českej republiky na súťaži vystúpila dvadsaťšesťročnáročná altistka Monika Jägerová, ktorá bola vyradená v prvom riadnom kole súťaže.

Zásady prípravnej fázy
V Cestiho súťaži ich platí niekoľko. Ak ich súťažiaci dodrží, je veľká šanca, že sa prebojuje do jej finále. Strategická voľba árii: v prvom kole súťažiaci spieva jednu áriu, preto je dôležité, aby táto poskytla priestor ukázať najlepšie stránky speváckej osobnosti a technickej zdatnosi. V druhom kole sa spievajú árie dve, kontrast je zásadnym momentom. Je dôležité prezentovať variabilitu a tvárnosť vlastnej umeleckej osobnosti. A samozrejme, keďže ide o spevácku súťaž, kde v porote sedia členovia s rozsiahlym prehľadom barokovej literatúry, spievať notoricky známe árie nie je ideálnou voľbou. Jednak ich máme v uchu častokrát v dokonalej interpretácii špičkových sólistov, tiež ich môžu ich spievať ďalší súťažiaci, čo porote uľahčuje porovnávanie a vyraďovanie. Netreba sa stavať do role menej presvedčivého, ak s  menej známou áriou možno byť jedinečný. Voľba repertoáru je zásadným momentom, preto jej treba venovať dostatok času.

Dokonalá vyslovnosť a zrozumiteľnosť: toto by mala byť z hľadiska textu štartovacia čiara. Veľa súťažiacich však práve tomuto momentu neprikladá význam a idú hneď za zvukom. Nepamätám si jediný ročník súťaže, kde by jej predseda Sebastian Schwarz neprízvukoval práve rečový rozmer interpretácie. Text je veľmi dobrou pomôckou, v prvom rade je ho treba vedieť predniesť ako hereckú etudu so správnym akcentom a čo najviac sa výslovnosťou priblížiť originálnemu jazyku. Ďalej je treba rozumieť významu každého slova, hľadať metafory a skryté vrstvy v texte. Celý tento proces napomáha autentickému stvárneniu, čo porota očakáva, najmä preto, že hľadá operných, nie koncertných interpretov.

Technické prevedenie: pri štúdiu je nesmierne dôležité dbať na intonačnú a rytmickú precíznosť, vyvážené znenie hlasu vo všetkých registroch, hľadanie dynamických kontrastov a to všetko v súlade s obsahom árie. Jedinečnosť osobnosti: vlastná interpretácia je tiež jedným s kľúčových momentov. Nikto nechce vidieť slabšiu verziu Cecilie Bartoli.

Vystúpenie víťaza súťaže Morgana Pearsea nás pocitvo prenieslo na vynikajúci recitál. Jeho vyžarovanie neprezentovalo ďalšieho z rady súťažiacich odkázaného na milosť hodnotenia poroty. Myšlienkové nastavenie nemôže byť o snahe zapáčiť sa porote, snažiť sa odhadnúť a robiť to, čo by očakávali. Zdravé sebavedomie a viera v svoju predchádzajúcu prácu zastrešuje umelecký výkon, a hoci ide o súťaž, je potrebné preukázať nadhľad. Koniec koncov aj členovia poroty sú len ďalší ľudia, ktorých názor nemôže ovplyvniť vlastnú sebadôveru. K neovplyvniteľným zložkám patrí náhoda, načasovanie a osobný vkus, keďže nejde o výkon, ktorý je vyjadrený v metrických jednotkách.

Učiť sa, učiť sa, učiť sa
V prípade, ak sa súťažiaci nedostal do vyššieho kola, má možnosť individuálnej diskusie s členmi poroty, kde si môže ujasniť, v čom môže vylepšiť svoj výkon, prípadne, čo sú kvality, na ktorých môže stavať. Na súťažiach to nie je bežné a keďže členmi poroty sú ľudia, ktorí raz môžu rozhodnúť, či spevák bude angažovaný, je táto možnosť veľmi vzácnym momentom. Aj analýza výkonov ostatných súťažiacich je veľmi dobrým ukazovateľom, kde sa ako spevák z hľadiska medzinárodnej úrovne nachádzate. Súťaž je zároveň castingom do opernej produkcie, ktorá je uvedená nasledujúci rok na festivale. Tento rok si diváci mohli pozrieť premiéru a dve reprízy Cestiho opery Le nozze in sogno. Obligátne árie sú preto vždy vybraté z pripravovanej opery, budúci rok festival uvedie v rámci “barokového operného štúdia” operu Reinharda Kaisera Octavia.

Dychvyrážajúce finále
Po tom, ako odznelo vystúpenie dvadsaťosemročného austrálskeho Morgana Pearsa v semifinále s rozsahovo vražednou áriou Fra l’ombre e gl’orrori z opery Acis, Galatea e Polifemo a veľmi agilnej, technicky veľmi náročnej árie Esser mia dovrà la bella tortorella z opery Imeneo, tiež od rovnakého autora, nikto nemal pochybnosti o tom, že Morgan je horúcim kandidátom na víťaza.

Ak sa pozrieme na jeho vystúpenie bližšie, Morgan pôsobil sebavedomo, presvedčivo, predviedol repertoár v troch rôznych jazykoch a s dokonalou výslovnosťou v každom z nich, umelecky bolo jeho vystúpenie porovnateľné s výkonom akéhokoľvek svetovo uznávaného sólistu, technicky postrádalo akékoľvek zaváhania. Morgan Pearse očividne vie, že aj spevák je “len” produkt, on má ten svoj pripravený na predaj. Vynikajúca webstránka s výbornými ukážkami, skvelým dizajnom je to nevyhnutnou investíciou.

Morgan Pearse vo finále predniesol rovnaký repertoár, ako traja ďalší finalisti rovnakého hlasového oboru, Poliak Jaroslaw Kitala a Španiel Josep-Ramon Olivé. Do finále sa prebojovali tenor Gwilym Bowen z Anglicka, mezzosopranistka Lea Desandre z Francúzska,  sopranistka Suzanne Jerosme z Francúzska. Druhú priečku obsadila rakúska mezzosopranistka Sophie Rennert, ktorá zaujala najmä áriou When I am laid z opery Henryho Purcella Dido a Aeneas.

Rakúska národná hrdosť sa nezaprela a Sophie si odniesla aj cenu publika. Tretie miesto obsadil americký kontratenorista Eric Jurenas. Jeho prejav bol jedinečný, najmä volumen a sýta farba hlasu boli tým, čo mnohí kontratenori postrádajú. Čo sa týka tohto ročníka súťaže, dominovali mu najmä hlbšie hlasové fachy. Barokový repertoár je veľmi dobrým pre rozvoj mladého hlasu, nezaťaží ho a môže mu poskytnúť priestor na výborný technický vývoj. Rakúsko nie je od nás ďaleko, preto je určite účasť na Cestiho súťaži výbornou výzvou a dobrou investíciou.

 

www.altemusic.at
www.morganpearse.co.uk