Compañía Nacional de Danza a geniální Dima Kirilov v Madridu

  1. 1
  2. 2
Sú určité divadelné zážitky, ktoré sa vďaka svojmu obsahu stanú neopakovateľnými. Ich kľúčovým pojítkom je symbióza a kúzlo toho určitého momentu, kedy je na scéne prítomný reálny človek, ktorý premýšla, cíti, vníma a vidí. Jeho výpoveď nemusí byť o ňom samom, ale o generácii. O tom, čoho sú schopní len určití jedinci a ratio s emóciou u nich kráča ruka v ruke. Momenty, kedy sa takýchto jedincov ocitne na scéne viac, ja nazývam extázou.

Teatro Real: Compañía Nacional de Danza a geniálny Dima Kirilov

Jedným z týchto zážitkov bolo predstavenie Compañía Nacional de Danza z Teatra Real (Madrid). Bulharský choreograf Dimo Kirilov vytvoril dielo Anhelos y Tormentos a týmto počinom vzdal poctu nielen skladateľovi Enriquemu Granadosovi, ale aj tancu a divadlu ako takému. Jeho skladby pre klavír boli nielen vhodne zvolené, ale vďaka Kirilovmu plnohodnotnému pohybovému slovníku sa zdanlivo „netanečná“ hudba pretransformovala do hlbokej výpovede. Anhelos y Tormentos je typom diela, ktoré vás nenechá vydýchnuť, či odtrhnúť zrak od scény.

Anhelos y Tormentos malo premiéru v marci tohto roku v Barcelone (Teatro del Liceu) a vzniklo na hudbu Granadosa. Bolo poskladané z jeho skladieb pre klavír El amor y la muerte, Vals, Mazurka, Danza Oriental a El Ángel de los Claustros, ktoré výborne interpretovala španielska klaviristka Rosa Torres-Pardo. Klaviristke sa podarilo splynúť so súborom, nebyť len púhym hudobným sprievodom. Stotožnila sa s potrebami choreografie, súboru, splynula s ním v jeden celok, ale zároveň jej interpretácii nechýbal názor, ktorý sa mohol zdať miestami odlišný od vízie choreografa. Napriek tomu jeho víziu dopĺňal, pridával jej ďalší, omnoho racionálnejší rozmer. Interpretka pretavila do hudby skúsenosť, inú formu zmýšľania v prvej osobe. „Ja“ bolo v jej prípade výrazne prítomné, ale nie egoistické. Jej „ja“ nesúťažilo s tanečníkmi o pozornosť, ale splývalo v jeden tok myšlienok, emócií, zmyslov s ostatnými „ja“ na scéne.

Dimo Kirilov sa inšpiroval érou romantizmu a neoromantizmu v umení. Ako sa sám vyjadril, Anhelos y Tormentos je o hľadaní človeka, bukolickosti, ale aj o konfrontácii anjelov a démonov a o glorifikácii pekla. O hľadaní seba, svojho ja a miesta v živote.

Jeho choreografia sa niesla ako jeden nekonečný, plastický tok pohybov a výrazných gest. Súčasným jazykom dokázal, že aj moderné dielo dokáže obsiahnuť emóciu, rozpovedať príbeh, bez barličiek a klišé, ktoré akoby sa v našich zemepisných šírkach v divadle natrvalo usídlili.

Najslabším článkom večera bolo prvé číslo z dielne choreografa Jeroma Robbinsa s názvom In the night. Išlo o duetá, komponované v štýle tanečných čísel novoročných koncertov z Viedne. Okrem neinvenčnej choreografie, celkovému vyzneniu diela nepomohol ani zvolený hudobný materiál, ktorý tvorili Chopinove nocturná.

Tie na klavíri interpretoval klavirista Carlos Faxas, ktorý nedokázal divadlo naplniť potrebnou rozmanitosťou zvuku. Jeho výkon bol emočne plytký a jeho hudobnému uchopeniu chýbala štýlová podstata.

Choreograf si ako tému zvolil vyobrazenie lásky medzi mužom a ženou na základe národnosti. Francúzský duet, Poľský či Španielský. Charakter národa bohužiaľ začínal a končil názvom tanečného čísla. Zdĺhavá koncepcia a nezaujímavý pohybový obsah podsúvajú otázku, čo viedlo vedenie súboru k takejto nešťastnej voľbe.

Tento choreografický počin totiž otváral večer a nasledoval ho titul Dima Kirilova. Porovnanie s Anhelos y Tormentos, Robbinsovu choreografiu zamietlo pod koberec ako zbytočný a nešťastný pokus.

Zdanlivo do počtu pôsobila aj 3.časť, Romanca zo Suity od choreografa Uwe Scholtza, na hudbu Sergeja Rachmaninova. Dramaturgické umiestnenie choreografickej miniatúry nebolo najšťastnejšie. O to viac potešila precízna interpretácia troch členov súboru – Seh Yun Kim a jej partnerov Estebana Berlanga a Moisésa Martína Cintasa.

Compañía Nacional de Danza sa predviedla v tom najlepšom svetle a to nielen tanečnom, ale aj umeleckom. Nespomínam si, kedy som naposledy videla zrejme malý súbor, plný osobností, ktoré sa dokážu predviezť nielen v súčasnom tanci, ale aj v klasike, ktorá dala tomuto defilé pomyselnú „korunku“.

Divertimento z baletu Raymonda (Alexander Glazunov) v naštudovaní Josého Carlosa Martíneza (umelecký šéf súboru a riaditeľ) bolo netradične dosadené na záver programu. Súbor sa po troch neklasických choreografiách predstavil ortodoxnou klasikou.

Raymondu sa im podarilo výnimočne interpretovať s naplnením všetkých potrebných atribútov, ktoré si klasický kus vyžaduje. Okrem technickej úrovne, čistoty línií, sa súboru podarilo do výkonu vložiť výrazovú ľahkosť a prirodzenosť, ktorá Divertimento povýšila na dokonalý divácky zážitok. O to prekvapivejší bol výkon sólistky Lucie Barthélémy, ktorá nedokázala naplniť maďarský charakter choreografie. Chýbala jej potrebná údernosť a cit pre akcentáciu maďarského charakteru choreografie.

Bohužiaľ, ani vysoká úroveň Divertimenta nedokázala z trónu zosadiť kráľa večera, ktorým bol jednoznačne Dimo Kirilov s jeho reálnou výpoveďou o existencii človeka.


Hodnotenie autorky recenzie: 95%

 

Frédéric Chopin / Jerome Robbins:
In the night
Enrique Granados / Dimo Kirilov:
Anhelos y Tormentos
Sergei Rachmaninov / Uwe Scholz:
Suite č. 2 Op. 17, III (Romance)
Alexander Glazunov / José Carlos Martínez:
Raymonda (Divertimento)
Compañía Nacional de Danza
25. júla 2016 Teatro Real Madrid

In the night
Choreografia: Jerome Robbins
Hudba: Frédéric Chopin
Kostýmy: Anthony Dowell
Svetla: Jennifer Tipton, Les Dickert
Hudobný sprievod: Carlos Faxas
Premiéra 4. marca 2016 Gran Teatre del Liceu de Barcelona

Anhelos y Tormentos
Choreografia: Dimo Kirilov
Hudba: Enrique Granados (El Amor y la Muerte, Vals, Mazurka, Danza Oriental a El Ángel de los Claustros)
Zvuk: The Lab
Svetla: Olga García Sánchez (A.A.I)
Kostýmy: Íñigo Aragón
Hudobný sprievod: Rosa Torres-Pardo
Premiéra 4. marca 2016 Gran Teatre del Liceu de Barcelona

Suite č. 2 Op. 17, III (Romance)
Choreografia a kostýmy: Uwe Scholz
Hudba: Sergei Rachmaninov
Svetla: Röger Michael Wolfgang
Výroba kostýmov: Klaus Schreck
Premiéra 8. mája 2015 Teatro Principal Valencia

  1. 1
  2. 2

Související články


Napsat komentář