Čtvrtstoletí na repertoáru: Labutí jezero v SND

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Labutie jazero v SND alebo Ďalší klinec do rakvy klasického repertoáru

Labutie jazero v naštudovaní Rafaela Avnikjana (podľa choreografie Mariusa Petipu a Lva Ivanoviča Ivanova) malo v Slovenskom národnom divadle premiéru 6. novembra 1991. Obnovená premiéra bola v máji roku 2007. Od obnovenej premiéry je teda na repertoári deväť rokov, čo z neho robí najstarší klasický titul, aký Slovenské národné divadlo má. Kamenné divadlo nemôže fungovať bez Labutieho jazera. Tento titul je najznámejší a u divákov populárny, čo znamená istý finančný zisk.

Labutie jazero je nádherným dedičstvom klasického repertoáru. O jeho vzniku sa toho vie veľmi málo, záznamy o choreografii sa nedochovali, je to balet, ktorého choreografický obsah sa predáva z generácie na generáciu viac ako storočie. Je až neuveriteľné, že tento titul prežil až dodnes a nestratil nič zo svojej výnimočnosti.

O príbehu
Príbeh o krásnej princeznej, ktorá je zakliata v bielu labuť. V štyroch dejstvách sa striedajú fantastické a reálne obrazy. Princ Siegfried oslavuje v zámockom parku svoju plnoletosť. Pri tejto príležitosti je pasovaný na rytiera. Jeho matka mu na zábave prízvukuje, že je na čase sa oženiť. Siegfrieda a jeho priateľov upútajú v diaľke letiace labute a rozhodnú sa na ne poľovať. Kŕdeľ labutí ich zavedie k jazeru v hĺbke lesa. Siegfried skupinu opúšťa, aby mohol zastreliť labuť. Na jeho prekvapenie sa však labuť premení v krásnu princeznú Odettu, ktorá si ho svojou krásou podrobí. Vyrozpráva mu svoj smutný príbeh o kliatbe, ktorú na ňu uvalil zlý čarodejník Rothbart. Siegfried prisahá Odette večnú lásku a rozhodne sa ju vyslobodiť. Rothbart v balete stelesňuje zlý osud, ktorý čistá láska musí prekonať. Siegfried sa vracia na zámok, kde sa pripravuje ples, na ktorom si musí vybrať nevestu. Spočiatku nevenuje žiadnej z princezien pozornosť. Všetko sa však zmení, keď sa zjaví Rothbart s čiernou labuťou Odíliou, ktorá je Odettiným dvojčaťom. Siegfried sa necháva oklamať podobou a zradí Odettu. Záver baletu sa líši podľa verzie. U Čajkovského Odetta na nešťastnú lásku zomiera. Tragický koniec sa však musel kvôli divákom zmeniť. Preto sa pôvodná verzia Labutieho jazera končila šťastne. Siegfried si uvedomil svoj omyl, porazil Rothbarta a odklial Odettu.

O prvej premiére Labutieho jazera v Moskve
Labutie jazero malo premiéru 4. marca 1877 v  Imperátorskom divadle v Moskve. Pôvodná choreografia bola vytvorená riaditeľom Imperátorského divadla Václavom Reisingerom. Odettu/Odíliu stvárnila Pauline Karpakova a neskôr Anna Sobešanskaja. Okolnosti poňatia baletu a jeho realizácie nie sú známe.

P.I.Čajkovskij: Labutie jazero - Moskva 1877 - návrh scény (foto archív)
P. I. Čajkovskij: Labutie jazero – Moskva 1877 – návrh scény (foto archív)

Čajkovskij kvôli prvej premiére choval voči Labutiemu jazeru rozporuplné pocity, ktoré ho neopustili až do jeho smrti. Dielo napísal počas „moskovského obdobia“ a je v tomto zmysle považované za jeho najintímnejšie a najosobnejšie dielo, Čajkovského portrét.

V Moskve boli s choreografmi veľké problémy. Václav Reisinger (pôvodom Čech) bol ako choreograf ešte slabší než ako riaditeľ. Medzi Reisingerom a Čajkovským bol komunikačný problém. Reisinger objednával kvantá hudby, ktorá bola úplne nepotrebná. Svedčí o tom i fakt, že Labutie jazero má najrozsiahlejšiu partitúru v celej baletnej histórii.

Orchester Imperátorského divadla v Moskve tvorili diletanti. Bol na veľmi nízkej úrovni. Labutie jazero sa robilo len na dve orchestrálne skúšky! Premiéru dirigoval Riarov. Čajkovskij detailne analyzoval všetky časti inscenácie, a tým pádom si bol istý, ako bude premiéra vyzerať a že dielo nebude mať úspech. Po tomto neúspechu Čajkovskij nedovolil, aby sa Labutie jazero ešte obnovilo. Prístup Moskovského divadla tento titul tak dehonestoval, že v skladateľovom archíve nebolo o balete ani zmienky.

O vzniku Labutieho jazera alebo premiéra baletu v Petrohrade
Imperátorské divadlo v Petrohrade sa o Labutie jazero začalo zaujímať 27. marca roku 1886, deväť rokov po jeho nešťastnej premiére v Moskve. Igor Jevgenjevič Vsevoložskij napísal Čajkovskému list, v ktorom ho prosil o partitúru jedného dejstva. Výber dejstva ponechal na uvážení skladateľa. Riaditeľ chcel jedno dejstvo z baletu predviesť v Carskom sele. Informácia, či sa táto prezentácia uskutočnila, alebo nie, sa nespomína. Mohli by sme sa však domnievať, že Čajkovskij Vsevoložskému partitúru k druhému dejstvu poslal. Časť spomínaného druhého dejstva sa totiž inscenovala aj na gala večere venovanom Čajkovského tvorbe v Pražskom Národnom divadle, ešte za skladateľovho života. Čajkovskij sa gala večera v Prahe zúčastnil. Druhé dejstvo Labutieho jazera malo v Prahe veľký úspech a skladateľ sa vyjadril, že ešte nikdy nezažil taký pocit absolútneho šťastia ako v ten večer.

Piotr Iľjič Čajkovskij (foto archív)
Piotr Iľjič Čajkovskij (foto archív)

Piotr Iľjič Čajkovskij zomrel v októbri roku 1893. Kompletné druhé dejstvo z baletu Labutie jazero uzrelo svetlo sveta ako prvé v roku 1894. Riaditeľ divadla usporiadal gala večer, prostredníctvom ktorého chcel vzdať hold pamiatke veľkého skladateľa. Choreografom druhého dejstva bol Lev Ivanovič Ivanov, ktorý v práci na „labuťom“ dejstve zastúpil chorého Petipu. Podobnosť s choreografickou štruktúrou Petipu môžeme vidieť v príchode zboru labutí. Ivanov v Labuťom jazere, tak ako Petipa v Bajadére, použil dva opakujúce sa tanečné motívy. Ivanov napokon vytvoril choreografiu i k štvrtému „labutiemu“ dejstvu. Druhé dejstvo malo na gala večere obrovský úspech a Petipa poprosil riaditeľa Vsevoložského, či by mohol nanovo naštudovať celý balet.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Čajkovskij: Labutí jezero (SND Bratislava)

[Total: 16    Average: 2/5]

Související články


Napsat komentář