Čtvrtstoletí tenorem v SND. František Livora slaví osmdesátiny

  1. 1
  2. 2

Začiatkom augusta (konkrétne 2. augusta) sa dožíva osemdesiatin významný slovenský tenorista František Livora.

František Livora (foto archív SND)
František Livora (foto archív SND)

Ešte pred začatím štúdií spevu na Vysokej škole múzických umení tak, ako sa to na Slovensku patrilo, získal „normálne“ učiteľské povolanie. Spev mu bol však bližší ako katedra, takže v rokoch 1959 – 1963 študoval operný spev na Vysokej škole múzických umení u dr. Janka Blaha. Už v prvom ročníku som ho videl spievať v zbore školskej inscenácie Dona Pasquala, v ktorej jednu zo sólových úloh spieval jeho priateľ Pavol Mauréry, s ktorým dodnes udržuje blízke vzťahy. V študentských predstaveniach v Malej sále Reduty mal dva hviezdne večery. Ako Ferrando v Mozartovej opere Così fan tutte a ako Alfréd v Traviate. Ešte ako študent zaskakoval v Opere Slovenského národného divadla a popri bezvýznamnej úlohe študenta v Hoffmannových rozprávkach (1963) to bola pomerne náročná úloha Vladimíra z Borodinovho Kniežaťa Igora. Jeho hlas sa vtedy vyznačoval neobyčajnou mäkkosťou, takže málokto by vtedy veril, že jeho poslednou veľkou úlohou v Opere Slovenského národného divadla bude mimoriadne úderný Verdiho Otello (1993).

G.Verdi: Otello - František Livora (Otello) - SND Bratislava 1993 (foto archív SND)
G. Verdi: Otello – František Livora (Otello) – SND Bratislava 1993 (foto archív SND)

V tých časoch na Vysokej škole múzických umení ešte neexistovala vojenská základná služba, a tak aj Livora si po skončení štúdií musel odkrútiť dva roky vojenčiny vo Vojenskom umeleckom kolektíve (1963 – 1965). Pred angažmánom v Slovenskom národnom divadle (kde vtedy v tenorovom odbore kraľovali Jakubek, Zahradníček a Papp) uprednostnil dve menšie operné scény v Nemecku. V rokoch 1965 – 1967 to bol Magdeburg (NDR) a v rokoch 1967 – 1969 Oldenburg (NSR). Tu si spevák vybudoval solídny repertoár predovšetkým v lyrickom hlasovom odbore (Riccardo z Maškarného bálu, Rudolf z Bohémy, Mozartov Tamino a Idomeneo, Janík z Predanej nevesty, Kronthal z Lorzingovho Pytliaka i Barinkay z Cigánskeho baróna) s občasnými presahmi k odboru spinto (Verdiho Manrico a Pucciniho Cavaradossi). Pri návšteve svojho bratislavského pedagóga (1967) sa nám popýšil live nahrávkou z predstavenia Rusalky, v ktorej stvárnil Princa.

Hoci od sezóny 1969 – 1970 bol už členom Opery Slovenského národného divadla, stále ho priťahovali nemecké operné javiská, a tak koncom sedemdesiatych rokov sa stal stálym hosťom operného súboru v Brémach (Pucciniho Cavaradossi, Verdiho Riccardo, Wagnerov Erik, Robespierre z Dantonovej smrti od von Einema a tak ďalej.)

Aj v Bratislave začínal spevák v lyrickom hlasovom odbore. Jeho jasný hlas nestrácal rokmi nič zo svojej mäkkosti a dali sa v ňom vystopovať vplyvy zdedené od jeho pedagóga. V Slovenskom národnom divadle vytvoril Janíka z Predanej nevesty (1969 a 1983), Alfréda z Traviaty (1969 a 1975), Vojvodu z Rigoletta, ktorý sa na tú dobu prekvapujúco hral v taliančine (1970), Pucciniho Pinkertona (1971), ktorého spieval v Slovenskom národnom divadle s hosťujúcou Annou Tomowa-Sintow, a Čajkovského Lenského (1972).

G.Verdi: La traviata - František Livor (Alfréd) - SND Bratislava 1975 (foto archív SND)
G. Verdi: La traviata – František Livor (Alfréd) – SND Bratislava 1975 (foto archív SND)

Napriek majestátnej postave dokázal kvalitne zvládnuť aj postavy, ktoré si okrem spevu vyžadujú aj herecký zástoj. Išlo napríklad o postavy Manolia v Gréckych pašiách (1969) alebo Hauka-Šendorfa v pamätnej inscenácii Veci Makropulos (1974). Hoci Livorov hlas sa začal postupne vyvíjať k odboru spinto, v Košlerovej ére vytvoril ešte dve vzorové mozartovské kreácie, a to Ferranda v Così fan tutte (1971) a Dona Ottavia (1975).

W.A.Mozart: Così fan tutte - Róbert Szucs, František Livora (Ferrando) - SND Bratislava 1971 (foto archív SND)
W. A. Mozart: Così fan tutte – Róbert Szucs, František Livora (Ferrando) – SND Bratislava 1971 (foto archív SND)

Je až prekvapujúce, že súbežne s tým vytvoril Livora jednu zo svojich najlepších operných kreácií – dramatického Beethovenovho Florestana. Najprv ho spieval v inscenácii, ktorá bola po pár reprízach z politických dôvodov stiahnutá z repertoáru (1970), potom vo vrcholnej forme v Košlerovej inscenácii (1974) a napokon v roku 1982 vo Frešovom hudobnom naštudovaní.

L. van Beethoven: Fidelio - František Livora (Florestan), Elena Kittnarová - SND Bratislava 1974 (foto archív SND)
L. van Beethoven: Fidelio – František Livora (Florestan), Elena Kittnarová – SND Bratislava 1974 (foto archív SND)

Od polovice sedemdesiatych rokov už spieval menej úloh lyrického odboru (Rudolfa v roku 1977, Fausta v 1975), zato viac dramatickejších postáv od Cavaradossiho (1973), Manrica (1974) po Radamesa (1978), Lukáša z Hubičky (1980), Dona Carlosa (1981), Dalibora (1982), Turidda (1984), ktorého už štrnásť rokov predtým pohostinsky vytvoril v Banskej Bystrici, Cania (1984), Sergeja v Kataríne Izmajlovej (1984) a Dona Josého (1985). Keď sme v roku 1984 počúvali jeho Erika v inscenácii Blúdiaceho Holanďana, bolo nám ľúto, že sa vo finálnej fáze svojej umeleckej dráhy nemohol stretnúť s viacerými Wagnerovými tenorovými postavami.

R.Wagner: Blúdiaci Holanďan - František Livor (Erik) - SND Bratislava 1984 (foto archív SND)
R. Wagner: Blúdiaci Holanďan – František Livora (Erik) – SND Bratislava 1984 (foto archív SND)

Jeho hlas vo vyššej polohe sa totiž vtedy vyznačoval mimoriadne kovovým leskom, čo potvrdil aj v dramaticky zvlášť exponovanej úlohe Ondreja v Suchoňovej Krútňave (1988). V ostatných slovenských operách vytváral skôr menšie úlohy.

E.Suchoň: Krútňava - František Livora (Ondrej), Peter Mikuláš - SND Bratislava 1988 (foto archív SND)
E. Suchoň: Krútňava – František Livora (Ondrej), Peter Mikuláš (Štelina) – SND Bratislava 1988 (foto archív SND)
  1. 1
  2. 2

Související články


Komentáře “Čtvrtstoletí tenorem v SND. František Livora slaví osmdesátiny

Napsat komentář