Edita Gruberová v Košicích

Edita Gruberová v Košiciach

V živote a umeleckej kariére koloratúrnej sopranistky Edity Gruberovej  zohrali Košice síce nepatrnú, ale zvláštnu úlohu. Uvedomila som si tento fakt po niekoľkých dňoch, počas ktorých som musela neustále myslieť a spomínať na jej neuveriteľný výkon na koncerte 15. septembra v Košiciach. Bolo to koncertné uvedenie  Donizettiho opery Anna Bolena, nasledujúci deň po rovnakom vystúpení v Budapešti.Edita Gruberová svoje prvé kroky na ceste za operou začala v Košiciach r.1969. Keď prišla k vtedajšiemu šéfovi opery Ladislavovi Holoubkovi so žiadosťou o prijatie do košického divadla, neuspela – majster sa obával prílišnej konkurencie- prijali ju potom do Banskej Bystrice. Ale jej umenie z tej doby zachovali rozhlasoví pracovníci z Košíc a v marci 1969 s Košickým rozhlasovým orchestrom pod taktovkou Jana Šefla spolu nahrali áriu Rosiny z Rossiniho Barbiera zo Sevilly ako aj scénu a legendu z opery Lakmé Leo Delibesa. Našťastie sa nahrávky podarilo zachrániť a dodnes svedčia o kvalitách Gruberovej koloratúr, farbe, technike a výraze v tom čase, v týchto náročných skladbách. Bolo to naozaj pred 44 rokmi, kedy pani Gruberová navštívila Košice, neskôr kto uveril jej talentu, kto chcel počuť jej vzácny spev, musel vycestovať za ňou – či už do Prahy (1991), Viedne, Zürichu či iných svetových miest.

V Košiciach vlastne verejne nikdy nespievala, až v rámci podujatí Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 sa splnil sen milovníkov opery, preto očakávanie jej koncertu bolo  mimoriadne. Do posledného miesta obsadené  hľadisko Domu umenia, sídla Štátnej filharmónie Košice prijalo hostí z rôznych končín sveta, zaznamenali sme japonské kimono, hostí zo Švajčiarska, Viedne, Prahy či Londýna, veľký bol záujem médií. A výsledok? Bez akéhokoľvek pátosu možno tento koncert zaznamenať ako vrchol všetkých doterajších umeleckých aktivít v Košiciach, s doteraz nepoznaným umeleckým zážitkom.Umelecká hodnota celého podujatia mala prekvapujúce dimenzie. Orchester Štátnej filharmónie Košice s hosťujúcim ukrajinským dirigentom Andriyom Yurkevychom a spevácky zbor Kodály z Debrecenu v Maďarsku tvorili základ pre koncertné stvárnenie opery Gaetana Donizettiho Anna Bolena. Oproti doterajším predstaveniam v Mníchove, Bratislave či vo Viedni bolo obsadenie niektorých  postáv zmenené. Annu Bolenu, anglickú kráľovnú stvárnila Edita Gruberová, anglického kráľa  Henrich VIII. Jozef Benci, Jane Seymour spievala nemecká mezzosopranistka Regina Richter, Lorda Percyho tenorista Philippe Do z Francúzska, Marka Smetona mezzosoprán Ataly Schock z Budapešti, rovnako aj ďalší sólisti Kristian Cser (Lord Rochefort) a Tibor Szappanos (Hervey).Dielo talianskeho romantika Donizettiho s libretom Felice Romaniho od svojej premiéry v Milane roku 1830 dobývalo úspechy vďaka  kvalitám sólistov. Ale dnes už môžeme len predpokladať, ako zvládla Giuditta Pasta náročnú koloratúru hlavnej postavy opery, hoci  dokumenty svedčia o nadšenom prijatí jej stvárnenia. Dodnes sa táto opera v našich končinách nehráva, o toľko zaujímavejšie bolo spomínané  predvedenie na koncerte v Košiciach 15. septembra 2013. Opera má dve dejstvá po tri obrazy, obsah jednotlivých výstupov mali poslucháči k dispozícii v slovenčine. Hudobne bola každá z postáv komponovaná inak, charakterizačné schopnosti skladateľa  prenikavo posúvali dej a predstavu o cítení jednotlivých postáv. Hlasové sfarbenie dvojíc ladilo i v celkovej koncepcii. Henrich a Jane tvoria dvojicu s mnohotvárnou dynamikou, niekoľkonásobne navrstveným významom od vyznania lásky, podozrievavosti, ľúbezného i zlostného tónu, to sa vždy darilo stvárniť Jozefovi BencimuRegine Richter, ale rovnako sa im darilo v „konverzácii“ s kráľovnou  Annou a ďalšími postavami. Podstatnú časť výpovede dvojíc  mali Anna a Lord Percy. Duety sa niesli vo vyvíjajúcom a meniacom sa vzťahu s miernym až dramatickým a lyrickým výrazom, obaja umelci, Edita GruberováPhilippe Do (francúzsky tenorista vietnamského pôvodu) využili dokonalú techniku a krásu svojich hlasov, bez najmenšieho zaváhania tvorili dvojhlas od odmeraného až k vášnivému výrazu. V priebehu deja upútali krásou svojich hlasov mezosopranistka Atala Schöck ako páža a bas Kristiana Csera, Anninho brata. Výkon, aký sme počuli od Edity Gruberovej v každej zo scén opery, v piánach, náročných výškach, bezchybnom a bohato znejúcom témbri, ale predovšetkým v poslednom výstupe poblúznenej Anny  s koloratúrami v dokonalom pianissime, v éterickom výraze a úžasnej kráse si zapamätáme navždy! Adekvátnym partnerom  bol vynikajúci dirigent Andriy Yurkevich z Ukrajiny  s presnými gestami bez  efektov, zreteľnými pokynmi a vedením celého súboru účinkujúcich v absolútne štýlovom  vyznení. Rovnako  aj bezchybný výkon orchestra Štátnej filharmónie bez jediného  nečistého tónu, s  výbornými sláčikmi, bez zaváhania dychov alebo harfy, s malými vstupmi flauty, hoboja, trombónu a ď. bolo zárukou úspechu. Rovnako treba pochváliť aj maďarský spevácky zbor z Debrecenu  ako bezchybnú súčasť celkového vyznenia koncertu. Aplauz, akým boli umelci poctení v Košiciach nebral konca a publikum dalo zreteľne najavo neutíchajúcim potleskom  svoj obdiv a vďaku za mimoriadne umenie.

Hodnotenie autorky recenzie: 95 %

Gaetano Donizetti:
Anna Bolena
(koncertné provedenie)
Dirigent: Andriy Yurkevich
Štátna filharmónia Košice
Filharmonický zbor Debrecen
15. septembra 2013 Dom umenia Košice

Anna Bolena – Edita Gruberová 
Henry VIII. – Jozef Benci 
Jane Seymour – Regina Richter 
Lord Percy – Philippe Do
Mark Smeaton – Atala Schöck
Lord Rochefort – Kristian Cser

Hervey – Tibor Szappanos

Edita Gruberová poskytla před časem Opeře Plus rozsáhlý exkluzivní rozhovor, který najdete zde 

Hodnocení

Vaše hodnocení - Donizetti: Anna Bolena -E.Gruberová (Košice 2013)

 

Související články


Komentáře “Edita Gruberová v Košicích

  1. Súhlasím s autorkou, koncertné uvedenie Donizettiho Anny Boleny v Košiciach malo skutočne vysokú umeleckú úroveň. V prvom rade samozrejme excelovala hlavná protagonistka, no rovnako to platí i o ostatných zúčastnených sólistoch a tiež speváckom zbore a orchestri. O nejakých malých výhradách sa v taký čas hovoriť takmer ani nepatrí, a nebyť komentára pani Urbančíkovej asi by som tiež mlčal. Pani Urbančíková sa však nevie zbaviť, a to nie prvý krát, svojej túžby, aby jej komentár vytváral obraz dokonalosti, bohužiaľ neraz i za cenu skutočnej pravdy. O.i. potom vzniká dôvodná otázka „a čo iné ešte nie je tak ako to ona podáva vo svojom komentári ?“ Očakával som, že v sále bude taký nával, že sa tam nebude dať ani dýchať, na moje veľké prekvapenie však na balkóne zívali prázdnotou celé rady, čo ani teraz celkom nechápem. Pani Urbančíková však napriek tomu píše o „do posledného miesta obsadeného hľadiska v sále Domu umenia“. Keď totiž pani Edita Grúber vyšla v Košiciach na pódium a svojím pohľadom prešla po celej sále, zmocnil sa ma nevdojak práve kvôli tým prázdnym miestam pomerne nepríjemný pocit. Svetová operná diva No. 1 určite s takým niečím nepočítala. Nuž čo, stalo sa. Koho za to viniť, organizátorov, slabú reklamu ….? To je teraz už jedno. Rozhodne však by bolo férovejšie otvorene to napísať než snažiť sa aby tí, ktorí tam neboli prítomní, nemali náhodou pokazený dojem z prečítaného článku.

Napsat komentář