Eliška Weissová debutovala v Bratislavě jako Ortruda

  1. 1
  2. 2

Glosa z Opery Slovenského národného divadla
Aktuálny Lohengrinov otáznik: Akého Wagnera potrebuje Slovensko?

Pred necelými troma rokmi sprevádzal návrat diela Richarda Wagnera (po dvadsaťročnej absencii) na dosky Opery Slovenského národného divadla červený otáznik na plagáte i na obálke bulletinu. Vzťahoval sa k novému naštudovaniu Lohengrina a v bodkovej časti grafického znaku sa pýtal: „Kto si?“ Inscenácia síce jednoznačnú odpoveď nepriniesla, no minimálne slovenské znovuobjavenie Wagnerovej opery vzbudilo nádej. Nádej, že jedného z pilierových, ba až kultovo obdivovaných a „referenčných“ skladateľov operných domov bratislavská dramaturgia azda vezme na milosť. Čas ukázal, že ani to sa nestalo. Nanajvýš došlo k inému. Že chvíľková eufória trocha sploštila popremiérový hodnotiaci postoj.

Keďže išlo o koprodukciu s operou vo Vilniuse, odkiaľ pochádzal celý tím inscenátorov, po odohratí určitého počtu večerov (koľkých, to dnes na webe divadla nik nezistí) sa Lohengrin z repertoáru dočasne stratil. Minulú sezónu sa u nás nehral a včera sa na dosky bratislavskej opery vrátil. Na štyri predstavenia, z nich posledné ohlásila tlačová správa za derniéru. Ani tento údaj však v príslušnej kolónke na internetovej stránke divadla nenájdeme. Je prázdna, hoci minimálne Paisiellov/Henzeho Kráľ Teodor v Benátkach v nej mal byť. Nuž ale webu SND neradno veriť, veď aj informácia k Lohengrinovi obsahuje falošný počet prestávok. Návrat Wagnerovej opery sprevádzali zmeny v pôvodných obsadeniach, sčasti plánované, v dvoch prípadoch vynútené ochoreniami protagonistov. To, čo malo ostať v pôvodnom tvare, bola minimálne réžia Andrejsa Žagarsa, scéna Reinisa Suhanovsa a hudobná koncepcia Friedricha Haidera. Výkony sólistov alebo kolektívnych telies sú skôr premennou veličinou, kde zväčša platí, že každý večer je iný.

V piatkovej repríze (či vhodnejšie povedané, obnovenom naštudovaní) haprovali aj tie zložky, ktoré mali zaisťovať stabilitu tvaru. S odstupom od premiéry vyplávali na povrch skôr slabiny inscenácie, než prípadne zdôvodniteľné koncepčné východiská réžie. Ak Žagarsovo poňatie zasadením deja do začiatku druhej svetovej vojny chcelo minimalizovať symboliku mýtu a podčiarknuť prirodzenú ľudskosť vzťahov, tak z tejto premisy po troch rokoch neostalo nič. Zbor, tápajúci v aranžmánoch, si doslova hľadal svoje miesto na javisku, sólisti zasa po ňom bezradne korzovali. Azda jediná postava, paradoxne tá, ktorá si priniesla do nepoznanej inscenácie vlastnú výbavu (Maida Hundeling ako Elsa), sa občas pokúsila dať hrdinke aj javiskový rozmer.

Richard Wagner: Lohengrin - Maida Hundeling (Elsa), Peter Mikuláš (Kráľ Heinrich), Eliška Weissová (Ortrud), Anton Keremidtchiev (Friedrich) - SND Bratislava 2013 (foto Alena Klenková)
Richard Wagner: Lohengrin – Maida Hundeling (Elsa), Peter Mikuláš (Kráľ Heinrich), Eliška Weissová (Ortrud), Anton Keremidtchiev (Friedrich) – SND Bratislava 2013 (foto Alena Klenková)

Neviem, aké postavenie majú v Opere Slovenského národného divadla asistenti réžie, no logicky by sa dalo očakávať, že oni strážia tvar (hoci aj nezmyselný), podpísaný inscenačným tímom. Nie raz sme svedkami, že ani toto v Bratislave neplatí.

Friedrich Haider dnes nie je tým Friedrichom Haiderom, akým bol pred troma rokmi. Vtedy bol riaditeľom a šéfdirigentom súboru, bol plný nadšenia a ambícií systematicky posúvať latku kritérií nahor. Dokonca v kútiku duše veril, že na Lohengrina by mohol v dohľadnom čase nadviazať ďalší Wagner. Dnes, vplyvom divadelných intríg, nesprávneho zhodnotenia jeho pôsobenia zo strany Ministerstva kultúry a absentujúcej reakcie vedenia divadla na vyslovené nezmysly, treba už len obdivovať, že umelec nezdvihol kotvy obratom. Rozhodol sa dokončiť sezónu, hoci z naštudovania Verdiho Simona Boccanegru, poslednej plánovanej premiéry, odstúpil. Jeho piatkový Lohengrin si v základných kontúrach zachoval pôvodnú koncepciu. Preňho príznačné, skôr svižnejšie, ale kontrastné tempá, plastickosť v dynamike a snaha o štýl dávali tušiť, že oživenie partitúry malo zakódovanú kvalitu. Fakt, že momentálne v orchestri bolo nespočetné množstvo technických prehreškov, že zbory sa neraz rozleptali a zneli v polovičnej farebnosti oproti premiére, už príliš ovplyvniť nemohol. Mohol síce z obnovenia odstúpiť, no Haider nie je človekom prázdnych a demonštratívnych gest.

Z pôvodného sólistického obsadenia ostali len dvaja, ostatní štyria predstavitelia boli noví. Dominovali obe dámy. Nájsť do záskoku v postave Elsy Maidu Hundeling asi nebol veľký problém. Rolu má zafixovanú z ostravskej inscenácie a navyše v Bratislave aktuálne študuje Leonoru v pripravovanom Beethovenovom Fideliovi. Jej materiál a vokálna estetika ju predurčujú pre nemecký odbor. Dramatický soprán v parte Elsy môže byť výhodou, ak sólistka dokáže zúročiť širokú škálu dynamických odtieňov.

Richard Wagner: Lohengrin - Maida Hundeling (Elsa) - SND Bratislava 2013 (foto Alena Klenková)
Richard Wagner: Lohengrin – Maida Hundeling (Elsa) – SND Bratislava 2013 (foto Alena Klenková)

Presne toto sa Maide Hundeling podarilo. Na jednej strane s oceľovou pevnosťou zneli jej forte pasáže, a to nielen vo výškach, na druhej ponúkla paletu nežných, v plnom objeme tónu vyspievaných pián. Hoci objemom, rozsahom a razanciou hlasu mohla ašpirovať aj na Ortrud, vymodelovala plastický a diferencovaný portrét lyrickejšej ženskej hrdinky.

Popri Maide Hundeling to nemá žiadna Ortrud ľahké. Mladá česká mezzosopranistka Eliška Weissová, debutujúca na doskách Opery SND, však dokázala držať rovnocenný krok. Jej hlas má pre vypätý part dostatok objemu, priebojnosti a lesku; obzvlášť vo vysokej polohe (part vytvárajú aj dramatické soprány) znel impozantne aj bez forsírovania. Farebný má aj centrálny register, jedine v nižšej polohe, hoci ani tá jej nevypadá z rezonancie, by mohla pridať trocha viac energie. Po výrazovej stránke a z hľadiska komplexného uchopenia negatívneho charakteru by pochopiteľne potrebovala regulárny skúšobný proces a zrozumiteľnú réžiu. Napriek tomu, spoločné scény Maidy Hundeling a Elišky Weissovej patrili k najvydarenejším miestam večera.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Wagner: Lohengrin (SND Bratislava)

 

Související články


Komentáře “Eliška Weissová debutovala v Bratislavě jako Ortruda

  1. S recenziou marcovej reprízy môžem len súhlasiť.
    Pre zaujímavosť zopár postrehov z reprízy dnešnej (29.apríl):
    – posledné 2 predstavenia ako dirigent prebral Adrian Prabava. Nič o ňom neviem (rovnako ani web SND), ale dnešné predstavenie viedol s veľkým prehľadom. Orchester hral prakticky bez technických chýb, vo výstižných tempách a farebnosti, drevá ladili až do konca. Oproti marcu akoby to boli iní muzikanti (tu sa ukazuje že výkon orchestra závisí predovšetkým od dirigenta!?!).
    – Maida Hundeling skvelý výkon ako aj predtým. Dokonca by som povedal, že ešte o kúsok lepší, keďže inscenáciu už mala „ochytanú“
    – Ferdinand von Bothmer hlasom neočaril ale ani nesklamal. Z bratislavských Lohengrinov najlepší aj napriek únave a distonovaniu v závere 3.desjstva.
    – Denisa Hamarová si rolou Ortrud ukradla maximálnu pozornosť, jej hlasu veľmi svedčí a jej herectvo je na „bratislavské operné pomery“ mimoriadne. Duet s Hundeling v 2.dejstve vrchol večera
    – scénicke prevedenie oveľa znesiteľnejšie ako 4.marca – predovšetkým vďaka spevákom, ktorí naštudovali premiéru (von Bothmer, Hamarová) a ich herectvu

    Záver: v priebehu 2 mesiacov jedno otrasné (4.marec) a jedno skvelé predstavenie. Kolísanie úrovne repríz v SND je až príliš veľké.

Napsat komentář