Elledanse a Fuga v SND

Slovenského národné divadlo v rámci večerov súčasného tanca prinieslo do Štúdia SND v sobotu 25. mája predstavenie Divadla elledanse pod názvom Fuga.

Toto dielo už malo svoju premiéru v domovskom divadle , SND ho však zaradilo do dramaturgie v snahe predviesť ho širšiemu publiku. Tanečno – hudobné divadlo sa snaží netradičným spôsobom zachytiť rozdiely, ako sa jedinec správa v súkromí a na verejnosti. Zaznamenáva prostredníctvom štyroch pováh a temperamentov jednotlivé situácie, ktoré sa líšia nielen diferenciáciou privátnej sféry a verejného prejavu, ale aj ich rozdielmi v rámci charakterov postáv. Každý z nás je iný, každý z nás sa prejavuje doma a navonok inak.Režisérka a choreografka Lucia Holinová súčasným tancom, hip hopom aj rockom postupne odhaľuje bežné príbehy, situácie, vzťahové relácie , ktoré sú súčasťou nášho života a sú nám viac menej dôverne známe. Štyria tanečníci – Soňa Ferienčíková, Michaela Nezvalová, Radoslav Piovarči a Miro Janík reprezentujú podľa tvorcov štyri typy ľudských temperamentov. Výrazným prvkom predstavenia je živá kapela priamo na scéne v podaní rockovej skupiny MED (Vladimír Slama, Vladimír Holina, Erik Horák a Tomáš Ďurovka), ktorej texty takmer vždy korešpondujú s „príbehom“ tanečníka, alebo minimálne s náladou prezentovanej situácie.Choreografka postavila svoje dielko na sólach, duetách , objaví sa aj tancovanie do trojky a v konečnom dôsledku i skupinové tancovanie všetkých štyroch protagonistov postavených na dynamike a improvizácii. Fór celej vizualizácie projektu je v jednoduchej scéne , ktorú tvorí závesná stena zložená z jednotlivých rozoberateľných plôch. Tie postupne tanečníci odnímajú (zvesujú) a vytvárajú tak priehľady, okná – jednoducho fugy, cez ktoré divák na dianie nazerá. Raz vidíme celé telo, inokedy iba jeho časť. Na začiatku dokonca tanečníci tancujú za stenou a iba tušiť v tieni ich choreografiu za sprievodu hlasných dychov , ako pri rozcvičke na tréningu. Dôležitú rolu tu zohráva aj svetlo , ktoré okrem hlavného regulovaného svietenia disponuje ešte akýmisi „baterkami“ vstupujúcimi do deja ako oko mimozemšťana na dlhej pružnej „udici“, ktoré sliedi a číha na osudy postáv.

V prvej časti nám choreografka odhaľuje postupne intimitu správania jednotlivca vo svojom svete myslenia a cítenia od uvoľnených polôh až po súženie vlastnej vnútornej kŕčovitosti, možno hanby, strachu, váhania a pochýb. Kontrastne k tomu stavia scénu ulice (situovanie lavičky), kde všetci naraz vzájomne pred sebou zahrajú v suverénnom prejave svoje sebavedomie, odvahu, extrovertné, možno „coolové“ správanie vychádzajúce práve  z vnútorných neistôt, ktoré odkrývajú sami pred sebou iba doma.

Oblečenie je civilné, ozvláštnené iba  modrozelenou balerínou u jednej z tanečníc v prvej časti. V druhom pláne odhaľuje režisérka už aj vzťahy, do stoicky pokojného (znudeného) páru sa votrie tretí element- provokatívna  zvodkyňa, ktorej sa podarí na chvíľu očariť muža, napriek tomu sa však k svojej dáme vracia a nechce si nechať ublížiť svojmu už dávno zadefinovanému a bezpečnému svetu. Je tu evidentná osamelosť partnerky, ale aj následná osamelosť milenky. Tento trojuholník z emočného, choreografického a pohybovo-interpretačného hľadiska zarezonuje asi najkomplexnejšie.  Zatiaľ čo v prvej časti je dôraz kladený na pohyb, druhá viac profiluje výraz vychádzajúci zo zmeny situácií. Azda najpôsobivejšie z tanečného vnímania (okrem spomínanej sekvencie)  zapôsobia sóla a duety.

Závesná stena je postupne takmer celá rozobraná, aby tanečníci následne prekryli jej opätovným zavesením na horizonte  časť kapely. Vytvorí sa tak plocha na projekciu , kde sa premietajú rôzne prostredia interiérov. Tanečníci postupne po jednom prichádzajú akoby do svojho bytu , do svojej intimity, do svojich malých uzavretých svetov. Koncepcia celého projektu je postavená na jednoduchej myšlienke, jednoduchej scénografii, ktorú protagonisti na živo menia a na kombinovaní tanečných štýlov.  Dielo, prenesené z Divadla elledanse do SND,( napriek umnému nápadu ) , po svojej výtvarnej a „výpravnej“ stránke pôsobí pomerne low-budgetovo a neprináša so sebou nejaké razantné posolstvo. Fuga neodhalila nič nové a nič prevratné , ale v kombinácii so živou kapelou bola príjemným pohybovo – hudobným zážitkom na sobotu, ktorý nikoho nemohol uraziť.

Hodnotenie autorky recenzie: 60 %

Súčasný tanec v SND
Divadlo elledanse
Fuga
Choreografia a réžia: Lucia Holinová
Tanec a choreografia: Soňa Ferienčíková, Michaela Nezvalová, Radoslav Piovarči, Miro Janík
Hudba: skupina MED
Koncept: Lucia Holinová, Vladimír Holina
Dramaturgia: Monika Čertezni
Scéna: Vladimír Holina
Kostýmy: Alena Kobielska
Svetelný dizajn: Ints Plavnieks
Premiéra 12. 12. 2012 Divadlo elledanse Bratislava
25. 5. 2013 Štúdio – nová budova SND Bratislava

www.elledanse.sk
www.snd.sk

Foto Lea Lovišková