Eva Blahová po svojí druhé brněnské sezoně
První dáma Janáčkovy opery Eva Blahová uzavřela v uplynulých dnech v moravské metropoli svoji druhou sezonu. A to v době, kdy brněnské Národní divadlo je už skoro rok bez ředitele a kdy je ona sama v divadle jedinou regulérní uměleckou šéfkou, jelikož všechny ostatní soubory vedou šéfové provizorní, resp. dočasní. Ostatně až tak trochu s morbidním nádechem vyzní i úplný seznam šéfů Janáčkovy opery za posledních deset let, na němž – ať už jako pověření či řádně jmenovaní šéfové – se postupně ocitli Jiří Horký, Jaroslav Kyzlink, Martin Otava, Milan Kaňák, Zdeněk Prokeš, Karel Drgáč, Tomáš Hanus, Rocc – a Eva Blahová.
V Brně jste ukončila svoji druhou sezonu. Při svém nástupu jste si předsevzala mimo jiné posílit a stabilizovat pěvecký soubor, ale také zvýšit počet návštěvníků ze zahraničí. Jak jste spokojena s výsledkem svého snažení? A to nejen v těchto věcech…
Snažím sa klásť si realistické ciele a tie napĺňať. Pri svojom nástupe do Janáčkovho divadla som mala výhodu v tom, že som operu veľmi dobre poznala, navštevovala som tu predstavenia, absolvovali tu moji študenti, poznala som i väčšinu sólistov súboru. Po prvom roku sa mi podarilo získať pre naše divadlo niektorých významných sólistov ako pani Andu Louise Bogzu, Veroniku Hajnovú a Rafaela Alvareza. V novej sezóne 2013/14 k nim pribudnú ešte Jiří Sulženko a Igor Loškár. Čo sa týka návštevnosti, už dnes čísla ukazujú, že sa v porovnaní s minulou sezónou zvýšila a vieme, že asi dvadsať percent divákov tvoria mimo brnenskí návštevníci, väčšinou z Rakúska. Celkovú štatistiku nemôžem ešte presne vyjadriť v číslach, lebo sezóna stále beží a máme pred sebou viaceré zahraničné zájazdy. Som veľmi rada, že práve záver sezóny máme naplnený zájazdmi ako v Čechách, tak i v zahraničí. Rada by som spomenula naše mimoriadne úspešné hosťovanie v Aspendose v Turecku, kde sme s veľkým úspechom uviedli Aidu Giuseppe Verdiho a našu Andu Louise Bogzu ocenilo publikum nekončiacim standing-ovation. Práve sme sa vrátili z festivalu v Litomyšli, kde sme si získali priazeň divákov, ako s predstaveniami pre deti Papageno hrá na čarovnú flautu, tak i večernými predstaveniami Sicílskych nešporov Giuseppe Verdiho a Mozartovým Don Giovannim. Súbor bol tiež prvýkrát pozvaný na Zvolenské zámocké hry, kde vystúpil s operou Giuseppe Verdiho La Traviata. Orchester a zbor predvedie diela tohtoročných jubilantov Verdiho a Wagnera na koncerte v Štrasburgu a sezónu ukončíme na Thurn-und-Taxis-Schlossfestspiele v Regensburgu, kde si opäť zopakujeme La Traviatu.
Janáčkova opera v Brne je reprezentatívny súbor Moravy a v povedomí kultúrnej verejnosti vždy niečo znamenala. Naše účinkovanie v zahraničí dokazuje, že tento súbor je skutočne na vysokej umeleckej úrovni porovnateľnej so zahraničnými telesami.
Co říkáte turbulencím kolem brněnské opery za dobu vašeho působení v moravské metropoli? Odchodu ředitele Dvořáka, problémům s vybíráním jeho nástupce, vztahům divadla s městem, finančním problémům, ale i nejednou zjitřené atmosféře uvnitř divadla?
Faktom je, že môj nástup nebol jednoduchý, pretože som prišla snáď do najťažšieho obdobia, ktoré toto divadlo za posledné roky zažívalo. V každom prípade som sa snažila zachovať maximálnu kontinuitu. Divadlo hrá skoro každý večer a nie je dobré prenášať problémy, s ktorými divadlo zápasí, na diváka. Postihlo ma aj to, že hneď v prvom titule Zdenka Mertu a Stanislava Mošnu Ruleta nám ochorela hlavná predstaviteľka a musela som za pár dní zohnať náhradu, vzápätí sme hľadali celý nový inscenačný tím na Rusalku, ochorela nám hlavná predstaviteľka Elektry a podobné problémy by som mohla menovať donekonečna, pretože divadlo je živý organizmus, ktorý stojí na ľuďoch. Jednoducho môj nástup mi nebol nijako uľahčený, ale myslím si, že sa mi podarilo s týmito problémami profesionálne vyrovnať.
Odchody a príchody zamestnancov sú v divadlách bežné, niekedy je to generačná výmena, alebo rôzne iné dôvody, samozrejme dlhá absencia riaditeľa a dlhé čakanie neprospieva nikomu z nás. Ing. Petr, dočasný zástupca riaditeľa, si však počína veľmi dobre a želala by som divadlu, aby malo mesto šťastnú ruku pri menovaní osobnosti na takto dôležitý post. Finančné problémy sa týkajú, myslím, všetkých kultúrnych inštitúcií, ale na druhej strane platí, že úroveň národa sa hodnotí podľa úrovne jeho kultúry. Mesto si uvedomuje jedinečnosť nášho divadla, ktoré nesie meno jedného z najväčších operných skladateľov Leoša Janáčka, ktorého ďalší festival sa plánuje na rok 2014, kedy si pripomenieme 160. výročie jeho narodenia.
Jak jste se vůbec sžila se svojí šéfovskou funkcí? Co vám dává nejvíc zabrat?
Ja osobne sa nepotrebujem zžívať so šéfovskou funkciou, pretože divadlo je vždy kolektívne dielo a ja sa cítim ako koliesko v súkolí a snažím sa, aby dobre fungovalo. Opera má vyše 200 zamestnancov, dalo mi chvíľu zabrať, kým som sa so všetkými zoznámila a myslím tým nielen súbor, ale všetky podporné zložky ako garderóba, maskéri, technici, ateliéry, prevádzka atd.
Jak jste spokojena s úrovní jednotlivých „obyčejných“ operních repríz v Brně? S jejich ohlasem a návštěvností?
Pravidelne a pozorne sledujem naše predstavenia skoro každý večer a som veľmi rada, že napríklad opera Dafné (Vít Zouhar, Tomáš Hanzlík), kde sa predpokladalo zopár repríz, sa už drží v repertoári tretí rok a teší sa stále vynikajúcej návštevnosti. Rovnako nás prekvapilo, že aj opera Benjamina Brittena má stále dobrú návštevnosť a úspech u divákov. Divácka obec si stále žiada klasický operný repertoár.
Pokud bychom se měli zastavit u jednotlivých titulů, které byly za vaši dosavadní šéfovskou éru nově nastudovány: ze kterých máte největší radost a které naopak nedopadly tak, jak byste chtěla?
Dva tituly mi urobili nesmiernu radosť – Rusalka v réžii Vladimíra Morávka, s ktorou sme pozvaní na budúci rok v máji do Ománu, a málo hraná opera Sicílske nešpory GiuseppeVerdiho v réžii Laca Adamíka a pod taktovkou Jaroslava Kyzlinka. Ťažko povedať, čo nedopadlo, snažíme sa pripravovať všetky tituly čo najlepšie, takže ako sa hovorí, každá matka má rada svoje dieťa.
Oficiálne zahájenie novej sezóny sa bude konať 9. 9. 2013, kedy budú o 9.30 v Mahenovom divadle slávnostne odhalené sochy Lea Slezaka a Marie Jeritze, slávnych operných spevákov spojených s našim divadlom. Busty vytvoril český sochár Roman Boreček z iniciativy emeritného režiséra Janáčkovej opery Václava Věžníka.
Wagnerove výročie si pripomenieme prvou premiérou sezóny Bludný Holanďan, v ktorej budú účinkovať americká sopranistka Janice Baird ako Senta a Martin Winkler, rakúsky barytonista, ktorý pravidelne účinkuje na wagnerovskom festivale Bayreuthe. V novembri sme pripravili pre fanjšmekrov verdiovský týždeň s titulmi, ktoré máme v repertoári a ozdobili sme ich v každej inscenácii významnými hosťami. Pokračovať budeme v Čechách neznámou operou Gaetana Donizettiho Maria di Rohan v réžii Barbary Klimo, a Rok českej hudby si pripomenieme Oskarom Nedbalom s jeho slávnou operetou Poľská krv. V závere sezóny to bude svetová premiéra opery Ivana Medka Alice in Bed.
Dramaturgiu novej sezóny čiastočne determinujú významné jubileá – Verdi, Wagner, Rok českej hudby. V tomto sa neodlišujeme od iných divadiel.
Poměrně dobře znáte poměry v zahraničních operních divadlech, hodně cestujete. Nelehká otázka, ale prosím zkuste odpovědět: co podle vás opeře u nás chybí?
Máte pravdu, celý život cestujem a pravidelne navštevujem operné predstavenia a festivaly, či už v Európe alebo v zámorí. Posledné dve sezóny som z pochopiteľných dôvodov cestovanie obmedzila, ale o to viac sa snažím v našom divadle zužitkovať svoje poznatky a skúsenosti, ktoré som počas zahraničných pobytov získala. Čo u nás opere chýba? Keď vám poviem, že peniaze, zasmejete sa, ale bohužiaľ je to pravda a vo vyspelom svete divadlá podporuje nielen štát, ale vo významnej miere aj sponzori, ako sú napríklad veľké firmy, banky, filantropi a rôzne nadácie. Napriek zložitej finančnej situácii obdivujem náš súbor, ktorý nestráca chuť do práce, podáva skvelé výkony a vynikajúco reprezentuje Janáčkovo divadlo v zahraničí.
Díky za rozhovor. 
Vizitka
Eva Blahová (1. 12. 1944, Skalica) pochází z významné hudební rodiny, jejím otcem byl Dr. Janko Blaho. Vystudovala operní a koncertní zpěv na VŠMU v Bratislavě u profesorky Anny Hrušovské. Ve studiích pokračovala na Akademii für Musik und darstellende Kunst ve Vídni, v oboru písňového a oratoriálního zpěvu pod vedením profesora Roberta Scholluma, později u profesora Ericha Werbach v Salcburku. Mezzosopranistka a učitelka operního zpěvu, která má studenty po celém světě. Je členkou různých porot na mezinárodních soutěžích a prezidentkou Slovensko-kanadského hudebního fondu, spolupracuje s nadací Olgy Havlové či Nadací Help v Bratislavě. Dvaatřicet let učila na VŠMU v Bratislavě, pět let na Akademii Europe Mozart Foundation, tři roky působila v Norské královské opeře, čtyři roky na univerzitě ve finském Turku. V současné době působí na Akademii umění v Banské Bystrici a vede magisterské studium pro rakouské studenty ze dvou vídeňských konzervatoří. Je členkou umělecké rady festivalu Pražské jaro a Národního divadla v Praze, je prezidentkou Mezinárodní pěvecké soutěže Mikuláše Schneidera Trnavského. Ve Spojených státech ji ocenili jako Ženu roku 2006, na Slovensku titulem Žena 21. století. Od sezony 2011/2012 je uměleckou šéfkou operního souboru Národního divadla Brno.
Foto archiv, ND Brno-Jana Hallová (fota z inscenací)
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky
[mc4wp_form id="339371"]
