Evelyn Glennie – žena, která cítí akustiku

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

V tejto súvislosti ste dokonca v jednej svojej eseji položili filozofickú otázku, či počujeme všetci rovnakým spôsobom.

Napadla ma vtedy taká otázka, či ak dvaja rôzni ľudia počujú ten istý zvuk, počujú ho presne tak isto… Ja sa domnievam, že nie. Ale výsledná interpretácia toho zvuku v ich mozgu je zrejme nakoniec rovnaká, takže to budí dojem, že počujú rovnako. Ja teda tiež hudbu vnímam úplne inak, ale snažím sa ju vo svojej hlave interpretovať podobne, ako znie tým, ktorí ju počujú.

Vy ste svojho druhu priekopník. Pred tým, než ste sa prihlásili na prestížnu hudobnú školu Royal Academy of Music v Londýne, nebolo možné, aby hudbu študoval hluchý človek. Vy ste však donútili britský školský systém, aby sa kvôli vám zmenil. Dnes vďaka tomu môže hudbu u vás študovať každý.

Na Royal Academy of Music ma nechceli zobrať, pretože si nevedeli predstaviť, že by nejaký orchester mohol zamestnať hluchú hráčku, a nechceli vzbudzovať vo mne falošné nádeje, že budem muzikantka. Ale ja som to už vtedy cítila tak, že nechcem byť v orchestri, ale mimo neho, a prípadne chcem s orchestrom len spolupracovať. Keď niekto má na to, aby sa dostal až do takejto inštitúcie, tak je jedno, či nemá nohy alebo ruky. Ak preukázal talent a schopnosť urobiť vstupné pohovory, tak musí byť akceptovaný. A je na ňom, aby potom sa vyrovnával s tým, akú profesiu bude, alebo nebude môcť zastávať. Ja som chcela byť muzikant a chcela som, aby ma odmietli iba v prípade, ak nie som dosť dobrá z čisto hudobného hľadiska, a nie z nejakých iných dôvodov.

Museli ste zvádzať ťažký boj?

Ani nie, ale musela som napríklad absolvovať prijímací konkurz na dvakrát. Všetci v prvej komisii totiž boli proti tomu, aby som mohla študovať, iba jeden človek bol presvedčený, že škola musí prestať takýmto spôsobom kádrovať ľudí. A on teda navrhol, aby som sa zúčastnila konkurzu ešte raz. Ten druhý konkurz ale nemal nič spoločné s tým predchádzajúcim. Sadla som si za klavír, skúšali ma z hrania z listu, transpozície, dostala som partitúru a mala som ju analyzovať a podobné veci. Ja som to chápala tak, že ak ma nezoberú, tak budem požadovať, aby mi to veľmi dobre zdôvodnili. A teda musel by to byť naozaj silný dôvod, aby som ho akceptovala. A aj som im povedala, že ak ma nezoberú, tak to musí byť len preto, že nie som dostatočne dobrá. V opačnom prípade som bola odhodlaná bojovať a dala som im to jasne najavo. Ale nakoniec to ani nebolo potrebné, oni kvôli mne zmenili vlastné pravidlá. Dnes akýkoľvek človek s akýmkoľvek zdravotným hendikepom je posudzovaný veľmi férovo.

Evelyn Glennie (zdroj archív autora)

Vy ste sa vyjadrili, že cítite nielen hudbu, ale dokonca aj akustiku. Dokonca ste si vďaka nevyhnutnosti rozvíjania vnímania inými zmyslami vypracovali cit na také vnímanie akustiky, ktoré je svojím spôsobom dokonalejšie, než sú schopní precítiť počujúci.

Áno, ale nie vo vedeckom zmysle slova. Ja nie som vedec a nemám príslušné vedomosti o akustike, ja ju len cítim, sú to pocitové záležitosti. Hneď ako vôjdem do akejkoľvek koncertnej sály, napríklad teraz v Redute, tak si ju najprv „ohmatám“ pohľadom, zisťujem, čo všetko o nej viem zistiť výlučne očami, skôr než začnem vôbec hrať. Keď vôjdete do sály Slovenskej filharmónie, zistíte v prvej sekunde, že nie je ani veľká, ani malá, vidíte, aký má tvar, že sú tam balkóny a že má veľmi pekný a z akustického hľadiska čistý tvar. Hoci má veľa štukovej výzdoby, stále je to akusticky čistý tvar. Všade sú použité tvrdé materiály – teda snáď s výnimkou tapacírovania na sedadlách – a nie sú tam žiadne pohlcovače zvuku, akými sú napríklad koberce a podobne. Takže viete už vopred, že hala bude „spievať“.

Pozriete sa na veľkosť pódia, jeho výšku a jeho hĺbku, a to vám pomáha vytvoriť si prvý obraz o tom, čo asi môžete očakávať a aký asi bude zvuk, keď začnete naozaj hrať prvé tóny. Počas nácviku prostredníctvom toho, čo cítim, si začínam všímať, kadiaľ zvuk v sále putuje. Veľmi rýchlo zistíte, že v tej vašej sále môžete robiť takmer čokoľvek, ale efekt bude vždy s veľmi hlasnou úrovňou zvuku. Niekto povie, že je to až moc hlasno, ale ja som perkusionistka, ja práveže očakávam šťavnatý a sýty zvuk a som zvyknutá na veľké dynamické rozdiely.

Povaha mojich nástrojov už v samotnej svojej podstate vyžaduje dosiahnutie mohutného zvuku a táto hala mi to umožňuje. Viete, keď prídete niekde, kde je všetko obtiahnuté mäkkými materiálmi, tapacírovaním, sú tam závesy, koberce alebo je tam nízky strop (ktorý tiež neumožní zvuku sa dostatočne rozvinúť) tak vtedy nedochádza k dostatočným odrazom a ku mne ako hluchej neprichádza dostatočná spätná väzba vo forme vibrácií z môjho nástroja, necítim ho, ako hrá. Mám vtedy nutkanie „vyrábať“ jeho zvuk stále viac a viac silou. Vo vašej sále však cítim každý tón svojho nástroja.

Nedávno zosnulý Leo Beránek, ktorý navrhoval akustiku Metropolitnej opery a newyorskej filharmónie, vo svojich prácach uvádza, že ak v poloprázdnom auditóriu diváci sedia blízko seba a sú teda zhromaždení na jednom mieste sály, tak auditórium pohlcuje oveľa menej zvuku, než keď presne to isté množstvo ľudí rozložíte rovnomerne do celého priestoru. Ak je teda sála zaplnená divákmi len z jednej tretiny, tak z akustického hľadiska nie je podstatnou zložkou množstvo neobsadených kresiel, ale spôsob, ako sú v sále usadení tí, čo tam sú. Vy na rozdiel od nás akustiku viete precítiť, máte tiež takéto pozorovanie?

To je veľmi zaujímavé pozorovanie a podľa mňa aj logické. Zoberte si anglickú dychovku. Hráči nesedia v normálnych pozíciách, prídu do sály a zahrajú akord. Obyčajný akord – čo najjednoduchšiu harmonickú postupnosť. A potom sedia a pozorujú zvuk. Neskôr sa jeden z nich postaví a povie: ja musím sedieť tu, ty musíš viac dozadu, ty viac dopredu. Rozosadia sa inak a proces opakujú, ale teraz takým spôsobom, že akord nezahrajú všetci naraz, ale raz jedna sekcia hráčov, po nej iná a potom zase iná. A počúvajú, kadiaľ prúdi v sále zvuk a kde rezonancia dobre „prehovorí“. A to ešte predtým, než vôbec zahrajú prvé noty svojho nácviku. Je veľmi zábavné ich pozorovať.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Související články


Napsat komentář

Reklama