Evelyn Glennie – žena, která cítí akustiku

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Klasické orchestre takto nepostupujú, tí sa posadia tak, ako sedia vždy, a rovno začnú s prvým taktom skladby. Niektoré orchestre pracujú so svojím sedením, ak vystupujú spolu so zborom, ale to je asi tak všetko. Takže vidíte, veľmi veľa závisí od toho, ako hráči sedia. Je potom úplne logické, že mnohé bude závisieť aj od toho, ako sedia v sále diváci. Ja nemám v tomto zmysle nejaké špeciálne pozorovania. Ľudia sa ma zvyknú pýtať, čo hovorím na akustiku tej sály alebo inej sály. Lenže akustiku spoznávate veľmi dlho, musíte v nej odohrať desiatky a desiatky koncertov, kým spoznáte každý jej detail. Preto ja môžem povedať vždy iba svoj prvý dojem, ktorý sa v čase ale postupne upresňuje. A okrem toho, ja môžem mať úplne iný dojem, ak hrám na xylofón, a potom v tej istej sále budem hrať na tympany, a naraz získam úplne opačné pozorovania.

Úplne vľavo Leonard Bernstein, úplne vpravo Walfredo Toscanini, vnuk Artura Toscaniniho, Leo Beranek v strede s okuliarmi (zdroj archív autora)

Pamätám sa, ako sa rodila New Symphony Hall v Birminghame, kde som bola istý čas rezidentnou hráčkou (poznámka autora: táto sála je považovaná z akustického hľadiska za svetový poklad, symbol dokonalosti, kde nájdete jednu z najlepších akustík na svete, sála umožňuje aj znižovať a zvyšovať výšku stropu podľa toho, aká hudba sa v ten večer hrá). Predtým, než bola daná do prevádzky, sa na akustike veľmi tvrdo pracovalo a akustik, ktorý vnútorné vybavenie haly navrhoval, tam každý deň sedel a neustále skúšal rôzne experimenty a vylepšenia. Ja som mala šťastie, že som tam počas skúšobnej prevádzky účinkovala a odohrala som veľké množstvo koncertov.

V repertoári mám veľmi rôznorodé formy vystúpení – od klasickej hudby s veľkými orchestrami cez komornú hudbu až po sólové koncerty. A používam desiatky rôznych nástrojov (poznámka autora: Evelyn Glennie počas koncertu niekedy vystrieda až 50 hudobných nástrojov, len ich rozmiestnenie na pódium trvá až štyri hodiny a demontáž ďalšie dve hodiny). Práve rôznorodosť typov vystúpení a množstvo použitých nástrojov tohoto experta veľmi oslovili a bol prítomný na všetkých mojich vystúpeniach, aby halu testoval. Práve perkusie sú nástrojom, ktorý je schopný obsiahnuť to najrozmanitejšie spektrum frekvencií a dynamiky a dokonca aj farby tónov. To nikdy nedosiahnete napríklad husľami, je to dané samotnou povahou týchto nástrojov. Napríklad môžete mať akokoľvek intenzívny zvuk veľkej skupiny sláčikov, aj tak stačí jeden malý triangel, ktorý sa vždy cez nich zvukovo prederie.

Akustický poklad – New Symphony Hall v Birminghame (zdroj archív autora)

Keď už ste spomenuli sedenie hráčov orchestra, Leo Beránek tvrdí, že v prípade sedenia hráčov akustika závisí hlavne od šírky ich rozloženia v sále. Čím viac sú hráči umiestnení do šírky, tým dochádza k väčšiemu odrazu zvuku od bočných stien a tým lepší celkový zvuk sa vytvorí. Takéto sedenie hráčov má však podľa neho aj nevýhodu. Veľmi záleží na tom, kde sedíte ako divák. Počujete vždy viac tie nástroje, ktoré sú k vám bližšie, a podľa toho, či ste viac vpravo, alebo vľavo, sa vám môže stať, že napríklad husle počujete viac než máte, alebo ich naopak nepočujete takmer vôbec.

Podľa mňa to až tak nevadí, či nejaký nástroj počujete o niečo viac než máte, ak sa zvuk telesa ako celku tým vylepší. Poslucháč aj tak vníma vždy celkový dojem viac než jeho jednotlivé zložky. Zoberte si, ako veľa existuje koncertov napísaných pre klavír alebo husle, kde je veľa pasáží sólového nástroja, ktoré vôbec nezachytíte, nakoľko orchester ich prekryje svojou intenzitou. Znamená to, že to nejako extrémne pokazí výsledný dojem? Určite nie.

Vy ste účinkovali aj počas otváracieho ceremoniálu na otvorení Olympijských hier v Londýne 2012. To je otvorený priestor, nulová akustika, žiadne vibrácie, ktoré by sa mohli odrážať od stien a vracať sa ku vám naspäť. Vy na otvorenom priestore predsa nemôžete vôbec nič cítiť, keď tam nedochádza k odrazu.

To je situácia, kde hranie je vyslovene technického charakteru. V každom aspekte je závislé na podpore technického štábu, takže to nemá s bežným mojím hraním nič spoločné. Máte pred sebou obrovskú obrazovku, na ktorú sa môžete spoľahnúť, podľa ktorej idete, počas prípravy vám povedia, že potrebujú, aby ste niektoré takty opakovali alebo prípadne nadstavili vaše vystúpenie ešte o desať taktov, lebo im tam chýba pár sekúnd – takže to naozaj nemá nič spoločné s ozajstným umením, s ozajstným muzicírovaním, tam je všetko vopred nachystané a vypočítané do poslednej sekundy. Začnete vtedy, kedy máte začať, a skončíte vtedy, kedy máte skončiť. Moje vystúpenie bolo zamerané hlavne na vizuálny efekt. Chceli po mne taký nejaký – a teraz hovorím samozrejme s veľkou nadsádzkou – „špinavý, spotený a tvrdou prácou vydretý zvuk“, prezentovaný hlavne vo vizuálnej rovine. Bola to úžasná skúsenosť a svojím spôsobom aj nádherná skúsenosť, ale veľmi odlišná od toho, ako ja naozaj hrám. V každom prípade to bolo veľmi zaujímavé a som rada, že som sa mohla zúčastniť otváracieho ceremoniálu Olympiády.

Evelyn Glennie počas vystúpenia na otváracom ceremoniále Olympiády – Londýn 2012 (zdroj archív autora)

Vo svojom repertoári máte viaceré Vivaldiho diela, ktoré ste si upravili. Prečo práve Vivaldi? Dokážete jeho hudbu lepšie cítiť než hudbu iných klasických autorov? A teraz to cítenie myslím doslovne, vo forme vibrácií.

Nie, to nie je kvôli tomu. Keď som začala svoju kariéru, neexistovalo také množstvo repertoáru, aby si prekusionista mohol postaviť kariéru ako sólista. Zatiaľ čo pre klavír, husle, flautu alebo violončelo bolo napísaných nesmierne veľa koncertov, neexistoval ani jeden sólový koncert pre perkusie. Zadala som preto u viacerých skladateľov vytvorenie diel, v ktorých by orchester tvoril doprovod k sólo perkusionistovi (poznámka autora: na objednávku Evelyn Glennie bolo doposiaľ skomponovaných viac než 80 skladieb). Takže krok číslo jedna bolo vytvoriť si svoj repertoár. Kým však tento repertoár neexistoval, upravovala som si aspoň skladby klasických autorov. Vždy to pekne znelo, ale poslucháč aj tak mohol cítiť, že je to aranžmán. Mnohí predsa poznali, ako skladby znejú v originálnej verzii bez úprav. No a ako sa postupne komponoval môj vlastný repertoár, tak som postupne mohla opúšťať tieto aranžmány klasickej hudby.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Související články


Napsat komentář

Reklama