Wolf-Ferrariho Šperky Madony s Friedrichem Haiderem na CD

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Ermanno Wolf-Ferrari: I gioielli della Madonna na CD
Výrazný pokus o rehabilitáciu opery

Keď sa pred štyrmi rokmi postavil na čelo operného súboru Slovenského národného divadla Friedrich Haider, dirigent s medzinárodným kreditom, netajil sa – okrem iných priorít – svojimi profesionálnymi aktivitami na poli renesancie skladateľského odkazu Ermanna Wolfa-Ferrariho. Ešte pre nástupom do funkcie, z pozície hosťujúceho umelca, uviedol v rámci kombinovaného večera (popri Pucciniho Vílach) aj suitu z opery Šperky Madony. To bola prvá lastovička, predznamenávajúca naštudovanie kompletnej opery. Najskôr v podobe divadelnej a najnovšie aj štúdiovou nahrávkou na CD.

Medzičasom sa k funkčnému zaradeniu Friedricha Haidera ako riaditeľa Opery SND pridalo slovíčko „hudobný“, ktoré mu de facto obmedzilo kompetencie. Postačovali však na to, aby 29. mája 2015 uzreli svetlo sveta – na pôde prvej národnej scény a v slovenskej premiére – kompletne inscenované I gioielli della Madonna (Šperky Madony) od Ermanna Wolfa-Ferrariho (našu recenziu nájdete tu). Friedrich Haider ako mimoriadny nadšenec, hĺbavý znalec a vášnivý propagátor skladateľovej tvorivej pozostalosti, po úspešnej premiére išiel ešte ďalej. Jeho ambíciou, úplne pochopiteľnou a hodnou príkladu, bolo zaznamenať bratislavský počin natrvalo, na elektronickom nosiči. Vzhľadom na stupeň kvality inscenačného tvaru by sme sa nemuseli dokonca hanbiť ani za živý záznam predstavenia na DVD. Aj to by bola rarita. Po prekonaní rozmanitých problémov sa napokon podarilo vo firme Naxos zrealizovať štúdiovú nahrávku, ktorá má právo niesť hrdý punc „world première recording“.

Dosiaľ vyšli Šperky Madony len v živej nahrávke z roku 1976 s BBC Philharmonic Orchestra a dirigentom Albertom Eredem. Pre ilustráciu, hlavný part Malielly na nej spieva Pauline Tinsley, ktorá o štyri roky neskôr hosťovala v titulnej postave Verdiho Macbetha v pražskom Národnom divadle. Nahrávka napodiv neuzrela svetlo sveta s orchestrom Opery Slovenského národného divadla (nechcem sa opierať o množstvo kuloárnych informácií o dôvodoch), ale nahradil ho Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. Pod strechou bratislavskej obrátenej pyramídy sa v spolupráci s najkvalitnejším tímom odborníkov v nahrávacej oblasti (Emil Nižňanský, Mirko Krajčí, Hubert Geschwandtner a Ľuboš Veselý), zrodila v dňoch 29. novembera až 2. decembera 2015 prvá štúdiová verzia opery.

Ermanno Wolf-Ferrari (1876 – 1948), rodený Benátčan, syn Talianky a Nemca, patril počas svojho života k často uvádzaným operným autorom.

Ermanno Wolf-Ferrari (zdroj friedrichhaider.com)
Ermanno Wolf-Ferrari (zdroj friedrichhaider.com)

K jeho najpopulárnejším patrili najmä diela komického žánru na námet Carla Goldoniho (Zvedavé ženy, Štyria grobiani, Prefíkaná vdova, Námestíčko), pričom v súčasnosti intenzívnejšie žije vari len jednoaktovka Zuzankino tajomstvo a Námestíčko. Sporadicky sa objavujú Štyria grobiani, príležitostne v rámci shakespearovského jubilea Sly (Budapešť) či Popoluška. Šperky Madony, „opera z neapolského hudobného života“ (takto znie jej doplnkový podtitul), pochádza približne z polovice skladateľovej tvorivej činnosti a jej premiéra sa uskutočnila 23. decembra 1911 v Berlíne. Šperky Madony boli prvou operou seriou Wolfa-Ferrariho a zároveň jedinou tohto druhu, ktorá dostala šancu na znovuzrodenie. Po Bratislave ich pojal do repertoáru aj nemecký Freiburg. Tak ako sa svojho času stal nadšeným „advokátom“ prachom zapadnutých Rossiniho opier Alberto Zedda (s kolektívom muzikológov a pod patronátom Fondazione Rossini), v prípade Ermanna Wolfa-Ferrariho prebral túto úlohu – v oveľa skromnejších podmienkach – práve Fridrich Haider.

Životaschopnosť, ba v mnohých ohľadoch aj unikátnosť partitúry Šperkov Madony, už poodhalilo ich scénické uvedenie na bratislavských divadelných doskách. Vypočutie si CD, s možnosťou vracať sa opakovane k vybraným pasážam a analyzovať ich, prináša nový, vizuálom nezaťažený a pre mňa obohacujúci pohľad. V prvom rade poznanie, že to, čo inscenácia na javisku rozohráva, vysvetľuje a ilustruje (réžiu Manfreda Schweigkoflera pritom považujem za veľmi korektnú), je zakódované priamo v hudbe. V jej inštrumentácii, melodických linkách a harmonickej náplni. Wolfov-Ferrariho jazyk má schopnosť intenzívneho modelovania atmosféry, hĺbavého prieniku do emócií, ba až psychológie postáv. Disponuje koloritom evokujúcim nálady, maľujúcim lokalitu deja, ba reflektuje aj nezanedbateľné spoločensko-filozoficko-teologické roviny. Hoci navonok občas k istej triviálnosti vedúci autorský rukopis, prameniaci v značnej miere z veristickej estetiky, môže pri povrchnej znalosti diela viesť k nepresnému hodnotiacemu úsudku, predsa pri vnorení sa do detailov a skúmaní príčinných súvislostí (príznačné motívy, zdôvodnené zredukovanie orchestrálneho zvuku pri dramatických kulmináciách deja, spracúvanie ľudových motívov a pre operný orchester netradičných inštrumentov, napríklad v súvislosti s charakterizáciou talianskej mafie), dokáže korigovať pôvodný názor. Je pochopiteľné, že ako rovesník talianskych veristických skladateľov bol ich štýlom poznačený, no okrem inšpirácií napríklad Pietrom Mascagnim cítiť už v úvode akoby anticipáciu Pucciniho Turandot, ale aj stopy po monológu Otella z rovnomennej Verdiho opery (Gennarovo Son io… v 2. dejstve), ba aj po Donizettim či Bizetovi (ansámbel 3. dejstva).

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Wolf-Ferrari: I gioielli della Madona (Naxos 2016) (CD)

[Total: 9    Average: 4.6/5]

Související články


Reakcí (5) “Wolf-Ferrariho Šperky Madony s Friedrichem Haiderem na CD

  1. Vážený pane Ladislav,
    nevím, jestli se z opery SND postupně stává provinční zpěvohra. Zase tak častým návštěvníkem zde nejsem. Dramaturgický plán na divadelní sezonu 2016/2017 však nevypadá zle. Nechme se překvapit. Každopádně se chystám některá další představení SND navštívit.

    1. 9.6. v historické budově úžasný Giovanni (Heider; Plachetka, Kurucová, Mikuláš…)!
      10.6. naopak v nové budově Piková dáma: zaplněna ani ne polovina hlediště, nevýrazné (spíše nudné) nastudování, neujasněná a málo nápaditá režie a kromě p. Čapkoviče a solidní A. Kohútkové eufemisticky řečeno nepříliš dobré pěvecké i herecké výkony.

    2. O dramaturgii Opery SND sa vyjadrím, ked budem vedieť konkrétne
      obsadenie predstavení. Asi sa čaká, kým neskončí predaj abonentiek.
      3 operné premiéry v sezone pre národnú scénu sa mi zdá málo.
      O to sa mi viac páči situácia v Janáčkovom divadle- 6 premier a odvaha
      hrať v blokovom systéme.

Napsat komentář