Andrej Sukhanov: funkce se nedávají na doživotí

Andrej Sukhanov: funkcie sa nedávajú na doživotie

Už od augusta trvá neriešiteľný spor medzi novým generálnym riaditeľom SND, bývalým riaditeľom baletu SND, odborármi z baletu SND… napísali sa otvorené dopisy, žiadali sa vysvetlenia, dopisovalo sa cez slovenské médiá, ale nič sa uspokojivo nevyriešilo a ani jedna strana nedospela k žiadnemu výsledku. Bývalý riaditeľ baletu SND, ktorý na šéfovskej stoličke zotrval len chvíľu, je priateľmi a osobnosťami baletného sveta označovaný za slušného a poctivého človeka.Andrej Sukhanov, osobnosť skoro renesančného formátu. Absolvent Tanečného konzervatória v Kyjeve, člen baletného súboru v Kyjeve, od roku 2000 člen baletného súboru v Košiciach. Zatancoval nielen sólové roly v najklasickejších baletoch, ale zaujal i v mnohých moderných choreografiách. Jeho umelecká cesta nezostala len pri balete, ale začal navrhovať divadelné kostýmy, s ktorými slávil úspechy a získal niekoľko ocenení a nominácií v najdôležitejšej slovenskej divadelnej ankete, obdobe ceny Alfréda Radoka, Dosky. V sezóne 2010/2011 bol poverený vedením baletu Štátneho divadla v Košiciach a v období od 23. mája 2011 do 28. augusta 2012 pôsobil ako riaditeľ Baletu Slovenského národného divadla v Bratislave. V baletnej histórii sme zvyknutí na veľké osobné príbehy, chvíle triumfu i chvíle samoty, umeleckého hľadania i tvorivého nadšenia. Určite o Andrejovi Suhkanovovi budeme ešte počuť aj v širších súvislostiach, než s touto kauzou, ktorá zapadne v čase. Niečo z jeho názorov, práce a pôsobenia v baletnom súbore prvej scény Slovenska približuje i tento rozhovor. A pretože tiež čo – to o baletnom súbore viem, niekedy sme sa trochu zrazili, tak ako to v správnej debate umelcov býva. O to lepší obraz si však môže urobiť čitateľ Opery Plus. Pôvodne som chcel zaradiť rozhovor do Baletnej panorámy, ale jeho rozsah a dôležitosť si vyžaduje samostatný priestor, takže je takým polčasom medzi panorámami. Teda: Andrej Suhkanov v Baletnej panoráme 5 a ½.

Mohli by ste vysvetliť čitateľom v Čechách, ktorí nepoznajú genézu celej zložitej histórie, ako ste sa stali riaditeľom Baletu SND, keď do funkcie generálneho riaditeľa nastúpil Ondrej Šoth?

Nedomnievam sa, že genéza bola až taká zložitá. Ondrej Šoth po svojom nástupe vymenoval za riaditeľa Baletu SND Vlastimila Harapesa. Rovnako ako v prípade riaditeľov činohry a opery mal V. Harapes riadiť balet dva roky. Vzhľadom na skutočnosť, že na svoju funkciu po roku rezignoval, obrátil sa generálny riaditeľ SND s ponukou riadiť baletný súbor prvej scény na mňa. Do funkcie riaditeľa Baletu SND som bol menovaný v máji 2011, teda zhruba rok po tom, ako sa stal Ondrej Šoth generálnym riaditeľom SND.

V Košiciach ste pôsobili ako tanečník, výtvarník scény, kostýmov, nemáte pocit, že časť verejnosti to mohla vnímať nie ako umelecký prínos, ale ako fakt, že sa vám Ondrej Šoth odvďačil, či dosadil do vedenia „svojho človeka“, ktorý bude realizovať jeho zámery?

V prvom rade si dovolím pripomenúť, že v tom čase som bol poverený riadením baletného súboru Štátneho divadla Košice – druhého trojzložkového slovenského divadla. Zároveň sa mi to pomenovanie zdá zvláštne. Bude časť verejnosti vnímať, že sa Marián Chudovský „odvďačil“ Fridrichovi Heiderovi a dal si do vedenia „svojho človeka“? Je úplne prirodzené, že sa obklopujete ľuďmi, ktorým dôverujete na základe predchádzajúcich skúseností a to ako po ľudskej i umeleckej stránke. Zvlášť keď vznikne situácia, na ktorú nie ste pripravený.Časť umelcov vtedy na protest odišla za Máriom Radačovským a Mirkou Kovářovou. Časť významných baletných majstrov však zostala a pracovali ďalej. Po vašom odvolaní zas tá istá časť ostala a časť si sťažuje na Vaše odvolanie….

Časť umelcov, ktorí odišli za Máriom Radačovským, podali výpovede ešte pred mojím nástupom do funkcie riaditeľa Baletu SND. Mário Radačovský v tom čase založil vlastný súbor a časť tanečníkov sa rozhodla opustiť SND a nasledovať ho. Spolupracovali s ním štyri roky, pravdepodobne mu dôverovali  a chceli byť pri vzniku jeho nového projektu.

V súvislosti s reakciou na moje odvolanie si dovolím uviesť, že baletný súbor SND ako celok mi v dvoch hlasovaniach vyjadril dôveru a žiadal moje zotrvanie vo funkcii. Nikdy som ich o žiadnu podporu nežiadal, ich konanie som žiadnym spôsobom neovplyvňoval. Napriek tomu sa rozhodli svoj názor vyjadriť. Na základe hlasovaní súboru dali jeho zástupcovia vyhlásenie do médií a na ministerstvo kultúry, v ktorom vyslovili nespokojnosť so vzniknutou situáciou. Mali totiž pocit, že moje odvolanie je „a priori“. Nový generálny riaditeľ SND totiž zároveň ešte len hľadal pre balet nového šéfa.

Nemáte pocit, že generálny riaditeľ nemusí vysvetľovať menovania svojich šéfov a ako v prípade vás pán Šoth nič nevysvetlil i pán Chudovský si môže za riaditeľov súborov prizvať svoj tým, s ktorým chce realizovať svoj koncept?

Nikdy som netvrdil opak. Generálny riaditeľ má plne právo odvolávať a menovať riaditeľov jednotlivých zložiek. Namietam však voči tomu, že keď začal súbor klásť v súvislosti s mojím odvolaním otázky, začal generálny riaditeľ miesto toho, aby povedal – rozhodol som sa spolupracovať s niekým iným – „ospravedlňovať“ toto rozhodnutie nepravdivými a  zavádzajúcimi  tvrdeniami. Najprv musel údajne zachraňovať nepripravenú sezónu (boli kompletne pripravené dve nasledujúce sezóny), potom musel zrušiť nereálnu premiéru Luskáčika (ktorá bola vo výrobe a kompletne pripravená), potom sa ukázalo, že som spôsobil nenapraviteľné ekonomické škody, vyplácal enormné honoráre a zamestnával čierne duše. Nič z toho nie je pravda. Som povinný z úcty k tanečníkom SND, ktorí mi dôverovali tak, že sa rozhodli verejne vystúpiť a tiež voči baletnému súboru košického divadla, ktorý vediem teraz, sa proti týmto verejne šíreným bludom brániť.

V čom teda Marián Chudovský zavádza verejnosť? Spomína čierne duše, ale nie menovite, prečo myslíte, že tým myslí balet? Môže myslieť na mnoho sólistov opery, ktorí berú plat a spievajú v mesiaci minimálne. Nikto predsa nečaká, že primabalerína, ktorá tancuje Odettu/Odiliu bude tancovať 20 predstavení mesačne…

Mojou odpoveďou je citát z vášho interview s pánom Chudovským, ktoré vyšlo na portáli Opera Plus dňa 9. 1. 2013:
„Vo vedení baletného súboru sa diali mnohé podivuhodné rozhodnutia. Napríklad aj vo forme vyplácania enormných honorárov, v tunajších podmienkach neobvyklých… Aj vyplácanie tučných výplat na ľudí, ktorých vari ani nikto neuzrel v divadle, na takzvané „čierne duše“…“

Súčasný generálny riaditeľ sa podobne vyjadril aj pre iné médiá, kde o.i. uviedol, že za môjho vedenia boli na rozpočet Baletu SND napojení ľudia, ktorých vraj nikto nikdy v divadle nevidel, ale dostávali výplaty, tzv. “čierne duše”. Výrazne sa ohradzujem voči takým tvrdeniam.

Prečo si myslíte, že generálny riaditeľ SND Marián Chudovský dáva tak veľký priestor toľkým informáciám „proti“ vašej osobe, keď riaditeľ baletu SND Jozef Dolinský sa nevyjadruje verejne k minulosti, ani k svojim predchodcom?

Ja som sa počas pôsobenia v SND k svojim predchodcom tiež nevyjadroval a nerobím to ani teraz. Osobne som žiadne dôvody k takémuto postupu pánu Chudovskému neposkytol.

Uvádzate: „riaditelia umeleckých zložiek nie sú oprávnení prijímať ľudí do pracovného pomeru. Iste, navrhujú, koho by v súbore potrebovali, ale zmluvy s nimi nepodpisujú.“ Tie podpisuje generálny riaditeľ. Ale nie je to spoluvina šéfa? Keď podľahne a nechá si od generálneho riaditeľa nadiktovať koho má vziať a nebráni svoj rozpočet a svoj status quo?

Toto moje zdôvodnenie súviselo s obvinením, že som „zamestnával čierne duše“. Ak by som to robil, musel by za to – vaším slovníkom povedané – byť spoluvinný generálny riaditeľ. A nielen on. Neviem si predstaviť, že by som dokázal cez systém riadenia SND „prepašovať“ do pracovného pomeru „čiernu dušu“. A nerozumiem, prečo by som to robil. Potreboval som k riadnemu chodu súboru „každú ruku“, ktorú som mal k dispozícii. Aj tých ľudí, ktorých sa vedenie SND rozhodlo zbaviť a ako dôvod si vymysleli, že nechodili do práce.

Váš otvorený dopis vyšiel v Hudobnom živote, ale neoplýva faktami. Nemyslíte si, že kameňom úrazu bol práve fakt, že ako riaditeľ súboru ste tolerovali to, že generálny riaditeľ si z baletu urobil priestor pre realizáciu svojich umeleckých zámerov? Navyše nevytvoril ani pôvodné diela, ale transportoval a obyčajne kopíroval svoj repertoár z Košíc?

Faktami v prvom rade „neoplýva“ tvrdenie Mariána Chudovského, ako moje pôsobenie vo funkcii ublížilo Baletu SND. Vo svojej reakcii môžem byť len tak faktický, ako je vo svojich vyhláseniach faktický on. Ak niekto vykríkne do sveta, že ste zlodej, ako inak sa môžete brániť ako tým, že poviete, že ste nikdy nikomu nič nevzali?

Odmietam konštrukciu, že som „hral bábku“ generálnemu riaditeľovi, aby si mohol realizovať svoje umelecké zámery.

Po prvé. Dve diela vtedajšieho generálneho riaditeľa Ondreja Šotha, ktoré boli odpremiérované po mojom nástupe, boli schválené v dramaturgickom pláne dávno pred mojím príchodom. Dramaturgický plán na druhý polrok sezóny som už pripravil ja.

Po druhé. Pojmy ako „kopírovanie svojho repertoáru“, ktoré sa v súvislosti s O. Šothom používajú v hanlivej konotácii, by som používal opatrne. Ani Kylián, Kudelka či Duato nevytvorili pre Balet SND pôvodné diela. V oblasti opery a baletu by sme sa tým mohli dostať do ošemetnej situácie. Najväčšie skvosty repertoáru prestížnych divadiel sú overenými – vaším označením – tiež kópiami.

Nemáte napríklad analýzu návštevnosti a predaja vstupeniek za oných 15 mesiacov,  čo ste súboru šéfovali?

Samozrejme, že mám. Rovnako ako analýzy predaja a tržieb z obdobia Vlastimila Harapesa aj Mária Radačovského.

A môžete len pre zaujímavosť uviesť v reči čísel priemernú návštevnosť za Radačovského, Harapesa a za vás? Také údaje sa bežne objavujú vo výročnej správe divadla a nemalo by to byť tajomstvom.

Nie sú tajomstvom. Môžete si ich vyžiadať zo SND. Nezdá sa mi vhodné, aby som tie čísla uvádzal a interpretoval ja.

Hovoríte „Postupne sa mi podarilo prizvať na spoluprácu s nimi (súborom) absolútnu choreografickú a pedagogickú špičku.“ Môžete povedať konkrétne mená, ktoré so súborom pracovali napríklad ako pedagógovia?

Samozrejme: Christine Camillo, Vladimír Malakhov, Laura Alonso, Stanislav Fečo či Eldar Aliev. Na príprave premiér DUO a Spiaca krásavica sa podieľali asistenti choreografov ako Ivaylo Iliev, Thomas Klein, Catherine Habasque, Barbara Schroeder – Kozianka, Korina Schtolc-Francke, Marzena Sobanska. Nacho Duato osobne skúšal svoju choreografiu so súborom. Fakt, že s týmito ľuďmi mohli tanečníci pracovať považujem za mimoriadny pedagogický prínos. Mnohí z nich okrem vedenia skúšok k pripravovaným inscenáciám viedli aj pre tanečníkov nevyhnutné tréningy. Nadviazal som kontakt s dlhoročnou partnerkou Rudolfa Nurejeva Brigittou Stadler, ktorá sa počas minulej sezóny osobne zúčastnila niekoľkých skúšok baletu a v novej sezóne mala pracovať pravidelne so ženskou časťou súboru Baletu SND. Súčasťou novej sezóny malo byť aj hosťovanie ďalších baletných majstrov: Denis Matvienko, Kirill Simonov, Andrey Klemm a samozrejme Rafael Avnikjan.

Úprimne, nemáte pocit, že práve tí, ktorí začali za vaše zotrvanie písať dopisy, nie sú akurát špičkoví tanečníci? Nechcem nikoho menovať, ale balet SND dôverne poznám…

Úprimne, nemáte pocit, že táto otázka je nevhodná?
Nemám vedomosť o tom, kto konkrétne listy písal, ale ešte raz zopakujem, že zástupcovia baletu konali z poverenia celého baletného súboru na základe tajného hlasovania, ktorého sa zúčastnili umelci zo zboru, demi-sólisti, sólisti, vedúci sólisti aj baletní majstri. Viem, že listy šli pod hlavičkou odborovej organizácie Baletu SND, čiže s nimi musela súhlasiť väčšina odborárskych členov, čo je v podstate celý baletný súbor.

Podarilo sa vám v krátkom čase realizovať premiéru DUO – večer dvoch významných európskych choreografov Nacha Duata a Uweho Scholza, čo je úspech mimoriadny, pokračovali ste v tom, čo začal Mário Radačovský: Kylián, Koudelka, Balanchine…

Každý zo spomínaných velikánov súčasnej choreografie je kapitolou samou o sebe a nedával by som ich do jedného vreca. Každý z nich je individuálnou osobnosťou s vlastným choreografickým rukopisom. Premiéra DUO (Duato, Scholz) nebola mojím úspechom, ale úspechom celého súboru, ktorý dostal osobne od Nacha Duata veľkú pochvalu. Nerád by som polemizoval, či v niečom pokračujem, Radačovský priniesol na dosky SND Kyliána, Balanchina, Lightfoota, za mojej éry to bol Uwe Scholz a Nacho Duato. Sú to mená, ktoré  robia prestíž každému baletnému súboru.

Balet Spiaca krásavica bol na repertoári dlho v choreografii Bachrama Juldaševa. Prečo po takej krátkej dobe opäť Spiaca krásavica, naviac v nie moc podarenej verzii Vladimira Malakhova, ktorá nemala úspech ani v Berlíne? Nebol by napríklad dramaturgicky lepší Don Quijotte? Ten sa nehral skoro pätnásť rokov. Nie je práve toto vyčítané ako plytvanie rozpočtom? Keď mám hotovú inscenáciu, zničiť ju? A urobiť novú?

Keď som nastúpil do divadla, balet Spiaca krásavica bol „na ľade“, už dlhšiu dobu sa nehral kvôli nízkej návštevnosti. Ja si myslím, že všetky tri Čajkovského balety patria do repertoáru národného divadla. Preto som sa rozhodol, že sa titul na javisko vráti. Pre Malakhovovu verziu som sa rozhodol preto, že je na jednej strane klasická, rozprávková a zároveň v niečom nová. Má veľmi zaujímavé výtvarné riešenie a dala sa aplikovať na počet členov Baletu SND. Konštatujete, že to nie je príliš podarená verzia a predstavenie nemalo úspech ani v Berlíne. Počas mojej návštevy predstavenia v Berlíne bolo 15 minútové standing ovation, tak naozaj neviem o akom diváckom neúspechu hovoríte (divadelná kritika a divácky úspech sú diametrálne odlišné pojmy). V Bratislave boli reakcie publika veľmi kladné a všetky predstavenia boli takmer vypredané. Pamätám si na inscenáciu baletu Don Quijotte, dokonca v derniérovom predstavení baletu SND, ako hosť som tancoval Basilia a nebolo to pred pätnástimi rokmi. Faktom žiaľ je, že ani pomerne slušná inscenácia nenaplnila hľadisko; takýto titul asi nie je pre slovenského diváka zaujímavý a asi preto nie je v repertoári ani jedného slovenského telesa. Moje rozhodnutie uviesť novú inscenáciu bolo také isté, ako rozhodnutie súčasného vedenia Opery SND, ktoré ruší starú inscenáciu Bohémy (ktorá je stále v repertoári) a bude robiť novú inscenáciu v réžii Petra Konwitschného a také isté rozhodnutie, ako keď sa Mário Radačovský rozhodol robiť nového Luskáčika.

Hovoríte, že Don Quijotte by asi nebol zaujímavý pre slovenského diváka. Čo si ja vybavujem: Bajadéra, ale tiež nemala nijako zvlášť dobrú návštevnosť, Giselle nebola na tom o nič lepšie. Jedinou stálicou za každého času je pre SND Labutie jazero. Vy ako šéf, ktorý titul z klasických baletov romantickej éry by ste vybrali okrem vianočne ladeného Luskáčika?

Nie je to s tou návštevnosťou úplne tak. Ako som vravel, dajú sa vypýtať relevantné informácie. Čo sa týka klasických baletov, ja by som ich „bral“ všetky – ak by to bolo len na mne. Pretože pre každého profesionálneho tanečníka kamenného divadla je klasický repertoár nesmierne dôležitý, a čím bohatší je, tým lepšie. Myslím si však, že repertoár baletu dnes má byť rôznorodý a zároveň žánrovo vyrovnaný. Nerád preferujem jednostranné smerovanie, nie je to dobré ani pre diváka, ani pre samotného interpreta. Lenže v súčasnosti je žiaľbohu každý riaditeľ závislý na príjmoch a niektoré tituly klasického repertoáru nie je možné u nás uvádzať práve z dôvodu nezáujmu diváka. Ďaleko zaostávame za vyspelými kultúrnymi štátmi, kde je dlhodobá tradícia a práve tie tituly, o ktorých hovoríte – hoci aj vo väčšom zastúpení v repertoári – vôbec nepotrebujú marketingové „čarovanie“, aby ste ich predali.

Nie je to len pozlátka? Malakhov na plese, ktorý vyčerpal rozpočet opery do konca sezóny tak, že sa rušili premiéry?

Vladimir Malakhov vystupoval na Krištáľovom plese v SND vedľa Anny Netrebko, Josého Curu a Erwina Schrota. Napriek tomu, že Krištáľový ples sa konal tri mesiace pred tým, ako som vôbec prišiel do Bratislavy, môžem skonštatovať, že Malakhovov honorár ani celý ples nevyčerpal rozpočet Opery ako tvrdíte. Na dôvody zrušenia premiéry v opere by vám vedel odpovedať vtedajší riaditeľ Opery SND Peter Dvorský.

Často uvádzate, že vďaka Duatovi, Malakhovovi začali o balete písať zahraniční novinári. Môžete uviesť, v ktorých európskych periodikách sa objavili recenzie ?

Napríklad Dancer’s – Rakúsko či Dancing Time – Anglicko.

Nemáte pocit, že vedľa Duata, Malahkova – zvučných mien, úroveň repríz bola žalostná? Napríklad interpretky Odetty – Odilie, úroveň orchestra… ?

V čase môjho nástupu do divadla boli v súbore tri predstaviteľky Odetty – Odílie: Romina Kolodziej, Nikoleta Stehlíková a Cosmina Sobota Zaharia. Keďže Nikoleta Stehlíková dosiahla v sezóne 2011-2012 nárok na „dôchodok“ a Cosmina Zaharia bola po materskej dovolenke, reálna predstaviteľka labute bola v súbore len jedna. Chcel som, aby sa na scénu vrátila Cosmina Zaharia a aby túto náročnú postavu naštudovala Silvia Nájdená, ale z prevádzkových dôvodov na to nebol čas. Silvia bola obsadená do Spiacej krásavice aj do Duende, a popri tom tancovala v celom ostatnom repertoári. Bol som nútený volať do Labutieho jazera hostí, pretože som si nemohol dovoliť tento titul nehrať ako z profesijných, tak marketingových dôvodov. Všetci hostia však boli len prvotriedni baletní umelci (principál) z prestížnych baletných domov. Samozrejme, urobil som potrebné kroky, aby som získal nových sólistov, a nie len do Labutieho jazera. Na to, aby ste získali dobrého tanečníka či tanečnicu, ktorí majú  „odtančený“ repertoár a divadelnú prax však potrebujete čas a je prakticky nemožné vyriešiť to počas bežiacej sezóny. Pretože dobrí baletní umelci majú záväzky v iných divadlách a môžu nastúpiť do angažmán len k novej sezóne. Od novej sezóny mali do Baletu SND nastúpiť dve skúsené baleríny z Ruska a skúsený sólistický pár z Kuby. Vzhľadom k môjmu odvolaniu som naplnenie tejto vízie nemohol dokončiť.

Orchester SND je organizačnou zložkou Opery a nie Baletu. Má svojho šéfdirigenta a dirigentov, ktorí sú zodpovední za predstavenia. Zo svojej pozície som nemal možnosť kvalitu ich výkonu ovplyvniť. Na druhej strane musím povedať, že členmi orchestra sú profesionálni hráči a ja osobne som nikdy nemal s orchestrom SND nejaký vážny profesionálny problém. Ak som aj niekedy nebol spokojný s ich  výkonom, vždy som po predstavení konkrétnemu dirigentovi povedal svoj názor a žiadal nápravu.

Predražená výprava baletu Onegin, ktorý sa stal akousi podivnou koprodukciou medzi SND a Košicami, stále i vyšetrovanie v Umelecko-dekoračných dielňach SND… Ako dopadla táto kauza pre balet a pre vás?

Na tejto koprodukcii som sa podieľal ako šéf košického baletu. Mala byť začiatkom spolupráce, ktorá by priniesla obidvom divadlám synergický efekt. Slovensko je krajina s obmedzeným tanečným potenciálom – napríklad sólistov schopných tancovať niektoré postavy klasického repertoáru je vždy nedostatok. A ekonomicky nie je na tom ani jeden súbor ideálne. Samotná myšlienka spolupráce určite nebola zlá. Nie je možné ju však zhodnotiť, keďže sa po prvom kroku zastavila.

No, ale v novinách lietali desivé správy a diváci ani čitatelia sa napokon nikdy nedozvedeli po reportáži v STV, či je suma  takmer 455–tisíc eur za balet veľa alebo nie. Vedenie SND tvrdilo, že nie, bývalý šéf baletu Mário Radačovský si myslel opak. Radačovský vtedy hovoril, že za jeho éry najdrahším predstavením bol Luskáčik. Celkovo stál 293–tisíc eur, vrátane honorárov a licencií. Riaditeľ Umelecko-dekoračných dielní SND Peter Šugár (ktorý bol vyhodený pre nazvime ju „kryštálovú“ aféru) výšku sumy za Onegina obhajoval aj tým, že išlo o prvú koprodukciu so Štátnym divadlom Košice. Predstavenie nepovažoval za drahé. Hrozili súdy, žaloby, a podobne. Vlastimil Harapes už vo funkcii nebol. Hráte v Košiciach ešte Onegina, alebo zostal len v SND?

Začnem od konca. Onegin je stále v repertoári košického baletu. Čo sa týka danej reportáže a zasvätených analýz rozpočtov jednotlivých inscenácií, nebudem to tu rozoberať, pretože je to na samostatnú serióznu analýzu. Nebol som vtedy v SND, nastúpil som tri mesiace po premiére, z tejto strany sa k príprave vyjadriť nemôžem. Na druhej strane môžem zo svojej skúsenosti povedať, že sa často porovnávajú náklady na inscenácie, ktoré sa „platia“, s celkovými nákladmi, ktoré v sebe zahŕňajú aj interné náklady na chod danej organizačnej zložky. V prípade SND musí divadlo do pasportizácie inscenácie zahrnúť aj hodinové náklady napríklad na chod dielní – vrátane energií a mzdových nákladov. Ak napríklad porovnáte takéto dva rozpočty, budú neporovnateľné.

Pokiaľ mám vedomosť, žiadne súdy a žaloby nie sú. A na záver – reportáž. Len pre úplnosť. Robil ju vtedy nezávislý novinár Peter Janků, ktorý sa vzápätí – prekvapivo – stal riaditeľom dielní, ktorých vedenie kritizoval. A hlavným respondentom v reportáži bol súčasný generálny riaditeľ.

Máte veľký medzinárodný rozsah, myslíte si, že tituly ako slovenská verzia Giselle, Malý princ urobený cez kopírák a Odyseus patria skutočne na dosky prvej scény štátu?

Vážený pán redaktor, keby sme nemali Šárku Ondrišovú, Mária Radačovského, Ondreja Šotha, Igora Holováča či Jána Ďurovčíka, tak na doskách Slovenského národného divadla nemáme žiadnu pôvodnú slovenskú tvorbu. A to čo patrí alebo nepatrí na dosky prvej scény, nech určí čas a divák.

Dovolím si ešte poznamenať, že je pre mňa neprijateľné spájanie hodnotenia Ondreja Šotha vo funkcii generálneho riaditeľa so spochybňovaním jeho choreografickej a režijnej profesionality. Ondrej Šoth za svojho pôsobenia v Košiciach získal rešpekt divákov i kritikov, vybudoval skvelý súbor a postavil obdivuhodný repertoár. Získal ako prvý choreograf Dosky za najlepšiu inscenáciu divadelnej sezóny a množstvo prestížnych ocenení v zahraničí za autorskú tvorbu.

Vieme, že ste chceli uviesť Luskáčika, ten bol inscenovaný znovu za Mária Radačovského, ale údajne mal drahé autorské práva pre choreografa…

Licencia bola veľmi drahá a pre divadlo nevýhodná. Domnievam sa, že súčasné vedenie z toho istého dôvodu bude inscenovať v budúcej sezóne iného Luskáčika.

Nemáte pocit, že Balet SND trpí hlavne nedostatkom kontinuity a vízie? Po dlhom období Emila T. Bartka a nemenných zostavách choreografov, umelcov, zo súboru postupne odišli všetci, ktorí boli výborní, etablovali sa v zahraničí a ich miesta nenahradili adekvátni umelci. Dramaturgia bola nepremyslená, v snahe uviesť významné klasické diela dvadsiateho storočia a pôvodnú slovenskú tvorbu, ktorá však mnohokrát u mnohých inscenácií skončila tragédiou. Mário Radačovský bohužiaľ trochu zabudol, že nie je kmeňový choreograf, ale riaditeľ súboru, potom krátke obdobie vaše… Teraz Jozef Dolinský, ktorý naskočil do rozbehnutého vlaku….

Jozef Dolinský naskočil do rozbehnutého vlaku presne tak isto, ako ja rok pred ním. Mne však neprislúcha hodnotiť prácu ani jedného z menovaných riaditeľov a ani ich dramaturgov a osobne si myslím, že každý z nich mal svoju víziu ako viesť súbor.

Hovoríte, že ste mali hotový dramaturgický plán na dva roky dopredu spolu s inscenátormi zo sveta. Môžete ho predstaviť, aby si čitatelia Opery Plus mohli porovnať to, čo balet SND produkuje teraz s tým, čo mohlo byť?

Mrzí ma to, ale nebudem v súčasnosti verejne prezentovať svoje dramaturgické plány, ktoré z dôvodu môjho odvolania nemohli byť uskutočnené. Nebolo by z mojej strany korektné oháňať sa menami ľudí, ktorých si vážim a ktorí mi prejavili dôveru a súhlasili so svojou budúcou spoluprácou so SND. Nové vedenie na tieto plány rezignovalo, čo na jednej strane nespravilo zo SND v očiach umelcov, ktorí do svojho nabitého časového rámca zahrnuli prácu v Bratislave, práve dôveryhodného partnera. A na strane druhej zverejniť, že divadlo niekomu konkrétnemu zrušilo spoluprácu, nemusí – i keď nezaslúžene – zase spraviť „dobré meno“ im.

Svoje pripravené a dohodnuté dramaturgické plány na dve sezóny som odprezentoval koncom minulej sezóny pred celým baletným súborom, ešte keď som bol vo funkcii a následne som ich v písomnej podobe – schválené a podpísané zástupcami baletu – osobne odovzdal do rúk súčasného generálneho riaditeľa Mariána Chudovského. Ten napriek tomu opakovane uviedol, že v divadle neexistujú žiadne mnou rozpracované zoznamy dramaturgických plánov pre Balet SND.

Dobre, keď nechcete prezradiť inscenátorov, môžete povedať aspoň tituly? Keď už teraz vieme, že balet obnoví za stávajúceho vedenia Narodil sa chrobáčik, obnovil Bajadéru a súbor čaká nový Rómeo a Júlia?

Väčšina premiér mali byť inscenácie vytvorené exkluzívne pre Balet SND. Bajadéra bola obnovená za šéfovania Vlastimila Harapesa. Rómeo a Júlia a obnovenie premiéry detskej rozprávky Narodil sa chrobáčik ostali ešte z môjho dramaturgického plánu. Len pri Rómeovi a Júlii sa zmenil inscenačný tím.

Samozrejme môžeme sa do konečna prieť o tom, ktorí tanečníci sú hovorcami odborov a čo majú za sebou, kto je ideálna Odetta a kto nie, či je Malakhovova Spiaca krásavica a náklady s ňou spojené adekvátne umeleckému výsledku, aké boli inscenácie Igora Holováča kedysi ako Caligula, či Jána Ďurovčíka Rasputin, Spartakus oproti inscenáciám Ondreja Šotha. Čo zostáva, je fakt podľa mňa nemravnosť, že generálny riaditeľ miesto riadenia inscenuje, alebo skôr kopíruje svoju predošlú tvorbu a dostáva znovu honorár, podielovú odmenu z tržieb. A to samozrejme nie je problém len SND…

Je to otázka pre mňa, alebo pre Ondreja Šotha? Je to vôbec otázka alebo konštatovanie? Ja sa s vami nepriem a ani vám neberiem váš názor. Nemyslím si len, že kvalita a profesionalita Ondreja Šotha ako režiséra a choreografa má byť otázna a som len zvedavý, či podobné otázky položíte aj súčasnému generálnemu riaditeľovi SND, ktorý bude realizovať inscenácie v Opere SND.

Čo považujete za svoj vklad počas vášho šéfovania? Aká to bola doba pre vás ako pre človeka, nie riaditeľa…

Pre mňa to bolo veľmi ťažké obdobie. Môj osobný život musel ísť bokom, pretože som všetok svoj čas venoval Baletu SND. Dnes, keď sa pozriem na to spätne, mám z toho dobrý pocit. Urobil som pre súbor maximum, čoho som bol schopný, po profesijnej i ľudskej stránke. Profesionálny život tanečníka je veľmi náročný a časovo obmedzený. Domnievam sa, že je nesmierne dôležité dať tanečníkom zázemie a priestor na ich rast. Je to povinnosťou každého šéfa. Aby mohli svoj „krátky čas“ maximálne využiť. Pre vlastné zdokonalenie a radosť divákov. Ja som ako tanečník také zázemie dostal a snažil som sa „požičané“ úprimne a svedomito „vrátiť“.

Keďže ste od augusta v určitej mediálne nevýhodnej pozícii prevalcovaný útokmi, čo by ste mohli čitateľom Opery Plus povedať o sebe ako o človeku a o sebe ako o umelcovi? Nemyslím nejaké klišé čo je pre vás balet, divadlo, javisko… Ale niečo úprimné, oslobodzujúce…

Nepripadám si obzvlášť zaujímavý a nemám potrebu hovoriť o sebe. Od roku 2000 som v košickom divadle, je možné spoznať ma prostredníctvom mojej práce. Som rád, že mám priestor vyjadriť sa k opakovaným neopodstatneným útokom zo strany súčasného generálneho riaditeľa, pretože som nič zlého neurobil, neporušil som žiaden zákon, vnútorné pravidlá SND a ani profesijnú či ľudskú etiku.

Mám ale taký pocit, že ani tento rozhovor nič nevyriešil. Ľudia a spolupracovníci si vás pritom vážia, ste slušný muž, umelec… Nie je vám z toho smutno? Keby ste boli vedeli, že to s vámi v SND takto dopadne, šli by ste do toho?

Rozhodne áno. Som rád, že som mal tú česť pracovať s baletným súborom SND, aj keď krátko. Ale človek počíta s tým, že funkcie sa nedávajú na doživotie. Celému súboru držím palce a želám im veľa úspechov a pekných predstavení.

Ďakujem za rozhovor.