Horor Frankenstein v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Baletná panoráma Pavla Juráša (204)
Tentoraz:

  • Baletný horor Frankenstein pod stromček
  • Liam Scarlett (2)
  • Premiéry v Českých Budějoviciach a Liberci
  • Čo sleduje Nina Tonoli?

 

Baletní horor Frankenstein pod stromček – Liam Scarlett (2)
V minulom diele (tu) som načrtol základný prierez tvorbou mladého britského choreografa Liama Scarletta. Dnes viac o jeho poslednom diele, balete Frankenstein, ako výbornom nápade na darček pod vianočný stromček. Scarlett, toto zázračné dieťa, sa narodil v roku 1986. Nie, nie je to chyba a má za sebou už niekoľko dôležitých inscenácií, ktoré rozrušili baletný svet.

Liam Scarlett (foto ©ROH, Bill Cooper, 2014)
Liam Scarlett (foto ©ROH, Bill Cooper, 2014)

Ak niekto o ňom doposiaľ pochyboval, po premiére na konci minulej sezóny v Kráľovskom balete v Londýne, svetovej premiére baletu Frankenstein, má už asi každý jasno. Alebo sa prepadol do diskusie o význame a štýle práce tohto choreografa. Kde inde než v Británii by mal vzniknúť balet inšpirovaný kultovým gotickým či fantasy či science fiction románom Mary Wollstonecraft Shelleyovej? Kde inde by našli lepšie pochopenie dusnej atmosféry i zložitosti slovných, literárnych obrazov autorky než v krajine veľkých dramatikov, ako bol istý Shakespeare, či básnikov jazyka ako Elliot či Joyce? Je až neuveriteľné, že slávny román napísala autorka už v roku 1818. Storočie pred Čapkovým robotickým svetom R.U.R. priviedla na svetlo ideu človeka stať sa zvrchovaným stvoriteľom života a dokázať vytvoriť ľudskú bytosť. Shellyovej monštrum však dosahuje pozoruhodnú  zrelosť, pretože dokáže uvažovať a myslieť, chce aj milovať, chce byť plnohodnotným človekom, mať dušu. V dobe technickej revolúcie mal román jasnozrivý význam, ktorý mal vniesť zábavné varovanie moderným rozumom, ktoré chceli strojmi uľahčiť prácu človeka a vniesť akýsi druhý dych osvietenstva do 19. storočia. Priemyselná revolúcia priniesla v Británii mnohé bolestné chvíle, keď ľudia prichádzajúci o prácu kvôli strojovej výrobe prepadávali fabriky, rozbíjali stroje, snažili sa vlastným telom zastaviť pokrok. Dnes, v dobe umelej inteligencie, konšpiračných teórií, takéto varovanie už nie je úsmevné. Baletná inscenácia koncentrovaná v deji a pôsobivých obrazoch ešte viac a silnejšie než román púta pozornosť k otázkam o moci človeka. O moci slobodnej vôle, rozhodovaní a sile, ktorá dokáže prekonať až zákony božské aj zákony ľudské i zdivočiť či spútať silu prírody. V dvadsiatich deviatich rokoch choreografovať Frankensteina pre Kráľovský balet? – Wow!

Scarlettov Frankenstein je zrelé dielo mladého talentovaného tvorcu, ktorý má nesmiernu energiu vtisnúť novému dielu všetko, čo dnešné sugestívne divadelné dielo má mať. Schválne používam slova divadelné, pretože balet už nie je obmedzený v škatuľke balet, ale využíva súčasné divadelné a umelecké trendy i postupy. Zároveň Scarlett veľmi zvláštne a vôbec nie anachronicky dosahuje vo Frankensteinovi všetko, čo na balete diváci milujú. Silný príbeh, virtuóznu choreografiu, silnú ženskú hrdinku, pánov, ktorí skáču, točia sa a sú výborní v partnerskom tanci, krásne zborové pasáže, lyrické adagia, strhujúce gradácie, vizuálnu pompu či sugestívnu hudbu. Akoby tu stál pred divákmi mladý, novodobý MacMillan v 21. storočí. Scarlett sa nebojí tanca en pointe, dokonca aj slúžky či prostitútky majú špičky. Pantomimické či dejové scény mu nerobia problémy a dokáže ich strhujúco vygradovať. Zároveň nemá problém so zborovým tancom a dokáže napríklad v II. dejstve či v svadobnom obraze bohato ornamentálne pracovať s corps de ballet. Nehanbí sa za baletné dedičstvo, možno nie nadarmo získal cenu MacMillana. A vôbec mu v dnešnej dobe, ktorá tak spokojne žehná rôznym experimentom, nevadí nechať Shellyovej ohyzdné monštrum krásne tancovať a nehľadať pre neho nejaký „crazy“ pohybový slovník.

Frankenstein - choreografia Liam Scarlett - Federico Bonelli (Victor Frankenstein) a Steven McRae (The Creature) - ROH 2016 (foto Bill Cooper)
Frankenstein – choreografia Liam Scarlett – Federico Bonelli (Victor Frankenstein) a Steven McRae (The Creature) – ROH 2016 (foto Bill Cooper)

Čo je však obdivuhodné, okrem chameleónskej schopnosti choreografovať v určitom duchu a štýle (možno nie svojom, ale prečo by aj), je dramaturgická stavba. Zložitý literárny román tvorený rozprávaniami, listami, spomienkami, odkazmi na iné literárne diela, narážky, vystaval s jasným dejovým rámcom k strhujúcim obrazom a pritom ho o nič neochudobnil. Naopak, mnohým scénam jeho javisková prezentácia pomohla. A ako sa často s obľubou hovorí, že balet má schopnosť bez slov tlmočiť emócie, tu to platí vrchovato. Spôsob, akým zachádza s dôležitými udalosťami je divadelne oslnivý v duchu najlepších tradícií britskej činohernej tradície a muzikálového zhustenia budovania deja a napätia od scény ku scéne. Druhé dejstvo s oslavou pre Frankensteinovho brata Williama, ktoré v románe zložito odhaľuje rozprávanie, sa tu stáva dojemným tanečným a divadelným thrillerom, priamo mysterióznym. Dueto, ako sa monštrum hrá s chlapcom, ktorý sa hral na slepú babu, a teda obludu nevidí, je dych berúce. Tak ako svadobný obraz v treťom dejstve, kedy dochádza k antickej dráme par excellence. Akoby nestačila smrť malého nevinného chlapca, navyše pripomienka pre všetkých na milovanú Frankensteinovu maminku, nespravodlivá smrť pre Justinu – tradičné britské obesenie za hrdlo.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Související články


Napsat komentář