„I due Foscari Giuseppa Verdiho se s velkou chválou hrají v italské opeře. Je-li to mistrovské dílo, ponechám raději stranou, avšak dílem vane čerstvý dech života a také faktura opery je originální. Nedostává-li se obecenstvu něčeho dobrého, spokojí se často pouze s novým. Verdi je nyní v hudebním světě mužem dne, a to od doby, kdy Donizetti a Rossini – ač živí – jsou pro hudbu již mrtví a stejně tak Meyerbeer, jehož tvář je zbrázděna osudovým hippokratovským znamením. „
Heinrich Heine o Verdiho nové opeře I due Foscari
L. Hudson (Lucrezia Contarini), M. Šebestová (Pisana)
Úspěch Ernaniho (společně s Lombarďany následoval po Nabuccovi) znamenal pro Verdiho řadu nových objednávek. Sám Verdi o tomto období svého života hovoří jako o „letech na galejích“. Jako první z další řady přichází právě opera I due Foscari (Dva Foscariové), na libreto Piaveho libreto, podle Byronova dramatu The Two Foscari z roku 1821. Verdiho opera I due Foscari měla premiéru 3.listopadu 1844 v římském teatro Argentina. Dosáhla spíše jen zdvořilostního úspěchu a také sám Verdi o díle hovoří s jistým odstupem. Verdi však v partituře výrazněji než dřív pracuje s výstavbou velkých dramatických scén a začíná také využívat motivy, přiřazené k jednotlivým postavám. Benátky poloviny 15.století jsou dějištěm příběhu skutečné historické postavy dóžete Francesca Foscariho, který i přes své postavení nedokáže ochránit svého syna před intrikami a politickou manipulací svých odpůrců, kde hybnou silou je nenávist, touha po moci a pomstě.
Verdiho opera Dva Foscariové se nikdy v repertoáru operních domů natrvalo neusídlila a zřídka se hraje dodneška. Letos zkraje roku ji uvedli v Bukurešti a také v Eisenachu, příští rok ji ohlásili v Meiningenu a v Terstu, koncertně pak v Paříži. Tím spíš stojí bezesporu za pozornost její nová inscenace, s jejíž premiérou přichází právě dnes Opera Slovenského národního divadla v Bratislavě.
J. Fogašová (Lucrezia Contarini)
Francesco Foscari - Ján Ďurčo, Zoltán Vongrey, Miguelangelo Cavalcanti
Jacopo Foscari - Rafael Alvarez, Boldizsár László
Lucrezia Contarini - Iveta Matyášová, Jolana Fogašová, Louise Hudson
Jacopo Loredano - Ján Galla, Ondrej Mráz
Barbarigo - Ján Babjak, Jozef Kundlák
Pisana - Denisa Šlepkovská, Michaela Šebestová
Sluha Rady Desiatich - Igor Pasek, Peter Malý
Sluha dóžu - Ladislav Šipeky, Milan Jazudek
foto: J.Marčinský
Vaše hodnocení této inscenace:
Související články
- Strážce a oživovatel slovenské operní historie, jubilant Jaroslav Blaho (2)
- Strážce a oživovatel slovenské operní historie, jubilant Jaroslav Blaho (1)
- Nello Santi, jeho úvahy a Verdiho Requiem
Komentáře: 9
Napsat komentář
Pro přidání komentáře musíte být přihlášeni:Před prvním přidáním svého komentáře se musíte zaregistrovat:
- Dan: Dobrý den, vy ne, vy jste reagoval korektně, ale landau měl ignorantský diskusní příspěvek :-) Takhle se přeci...
- Vojtěch Jouza: Líbit se může každému něco jiného. Ale o tom ten článek nahoře není. A nemyslím, že jsem ve svém...
- Janci: Dovolte mi otázku: V čem dotyčná lže a v čem je zaujatá? Inscenace nanejvýš tristní a nepovedená, dalo by se...
- Hana: To je přesně to, co tady mnozí rádobyarbitři „pravdy“ postrádají. Chtělo by to neobviňovat bez...
- Opera Plus: Dobrý den, dovolujeme si upozornit na dodržování pravidel diskuze. Reklama včetně té na internetové...
- Boris Klepal: MFDnes má zakázané externisty, v regionech zrušenou kulturní rubriku a Jana Soukupová protlačuje do...
- Janci: …asi si Wagneriáni moc nesmlsnou na Prodané nevěstě nebo na Cosi fan tutte. To je prapodivný program pro...
- Dan: k mnohým předchozím diskutérům, zvláště k tomu poslednímu: Nepředpokládám, že se vám líbí třeba RAPP nebo Street...
- landau: Všechno zlé je pro něco dobré. Včera jsem díky tomuto ignorantskému článku našel vynikající novou nahrávku...
- Vojtěch Jouza: Jsem rád, že nejsem sám, komu se Sukovo Zrání líbí. Bezesporu se jedná o jednu z vrcholných Sukových...
Kauza FOK: Otevřený dopis primátorovi Svobodovi
Otevřený dopis panu Bohuslavu Svobodovi, primátorovi hlavního města Prahy Vážený pane primátore, s obavami...
VíceEdita Gruberová znovu na Pražském jaru
Jiří Bělohlávek převzal Řád britského impéria
Ke změnám na Ministerstvu kultury
Přijde nová neřízená střela?











Neznámý? V čem neznámý? Možná u nás neznámy Verdi…
Iste, dvaja foscariovci sa hrajú na každom rohu:-) Je to úplne bežný titul:-)
To jistě ne, ale není to neznámá opera. To je zavádějící. V Bratislavě dávají dobré věci, věru. JJ
Slovenská premiéra bola v r. 1987 v Košiciach, taktiež ju režíroval M. Chudovský.
Pokiaľ ide o prvú premiéru, tak jasnou hviezdou večera bola J. Fogašová, M. Calvacanti asi druhý v poradí a najslabším článkom, pokiaľ ide o hlavné postavy bol R. Alvarez.
Iny nazor: Fogasova nestala za nic, je to ladova pricezna, bez citu. S hodnotenim Alvareza suhlasim. Druha premiera bola ovela lepsia – Hudson, Vongrey.
hmm tiez sa priklanam k nazoru ze druha premiera bola lepsia.. aj po spevackej aj po hereckej stranke.. L. Hudson predviedla vyborny vykon, na niektorych miestach som mala zimomriavky a skoro som slzu upustila..
No a jaká byla režie?? Taky tuto Verdiho operu ze živého provedení neznám…
rezia bola strach a hroza. dej dotvarali smrtkoidne baletne matohy, aby sme asi vedeli, ze politicke mocenske hry sa v tomto pripade pre foscariovcov dobre neskoncia. na zadny prospekt bolo premietane vsetko mozne. dozovske kreslo bolo spustane s povraziska hore dole urcite podla nejakeho "sofistikovaneho" planu. nakoniec padla na stareho foscariho nejaka draperia s benatskym levom. herectvo ziadne, teda pateticke operne neherectvo.
historicka drama by mohla byt ok, ale toto bolo velmi velmi zle
Myslel som to vo vzťahu k hlavným postavám prvej premiéry, nie tak, že bola úplne bezchybná. Možno pôsobila "ľadovo", zrejme tak chcela prezentovať tvrdosť, resp. "akčnosť" ženskej hrdinky v porovnaní s tými mužskými (ako je uvedené aj v bulletine: "… mužskí protagonisti sú prekvapujúco pasívni."), pretože nemožno povedať, žeby úplne absentovala herecká stránka prejavu.
Pokiaľ ide o scénu, réžiu a choreografiu – Chudovský a spol. zrejme potrebujú určité prvky presadzovať vo viacerých réžiách a nevedia vytvoriť niečo "z brusu" nové – viď paralely s košickou inscenáciou Lucie di Lammermoor (mali ju možnosť vidieť aj bratislavskí diváci).
Záznamy predstavení sú predsalen niečo iné, ako "živé predstavenie", ale odporúčam napr. záznam z La Scaly z r. 1988 – Bruson, Cupido, Contarini, Gavazzeni.