Opera PLUS - váš informační portál o opeře, baletu a vážné hudbě

    23.1.2011 01:00 Redakce

Dnes večer bude mít Praha možnost poznat další jméno nastupující slovenské pěvecké generace, která i přes nemalou konkurenci získává uznání v zahraničí. Osmadvacetiletá mezzosopranistka Jana Kurucová je již druhou sezonu sólistkou berlínské Deutsche Oper, kde se potkává s takovými hvězdami, jako je Joyce DiDonato, se kterou alternuje Rosinu v Rossiniho Lazebníku sevillském. Rodačka ze slovenského Kežmarku studovala zpěv, ale také hru na klavír a varhany i dirigování sboru na Konzervatoři v Bánské Bystrici. Její zatím nedlouhá profesní dráha vedla přes Graz, Hamburk, Mnichov a Heidelberg. Z Berlína teď přijela do Prahy na dvě představení Mozartova Idomenea, v nichž se představí jako Idamante.

Nejen v samotném Národním divadle, ale ni v Praze jste dosud nevystupovala, a tak vás zná jen málokdo. Můžete se prosím pokusit popsat váš hlas?

Je pomerne ťažké hovoriť o vlastnom hlase. Keď človek spieva, tak sa v skutočnosti nepočuje, spev skôr cíti…

Vím, že předchozí otázka mimo jiné také testuje důvtip tázaného, ale přece jen – zkuste odpovědět…

Radšej by som na tú otázku odpovedala v zmysle, čo sa snažím svojim hlasom vyjadriť.

Tak povězte…

To sú samozrejme emócie, prejavené napríklad dynamickými rozdielmi od piana po dramatické forte a rôznymi farbami. Taktiež je veľmi dôležité porozumenie každého slova, ich významové podanie hlasom. Usilujem sa, aby bol môj hlas jednoducho prístupný poslucháčom a aby sa tak mohli vcítiť do postavy ktorú spievam.

V Praze budete vystupovat v několika reprízách Mozartova Idomenea. Dá se o vašem hlase říci, že k Mozartovi má blízko?

To rozhodne. Mozart, ako je známe, je veľmi dôležitý najmä pre spevákov, ktorí sa nachádzajú na začiatku kariéry. Mozart je najlepším balzamom, ale aj najlepšou kontrolou, čo sa týka techniky hlasu, ale predovšetkým v ňom leží moje srdce.

Které mozartovské role jste doposud ztvárnila…

Cherubin z Figarovej svadby, ďalej Sextus z La clemenza di Tito – to je pre mňa rola, ktorá v sebe skrýva najviac citových odtieňov, je výbušná, emócie sú vyjadrené v librete aj v hudbe. A nakoniec Idamante v Idomeneovi. Idamante je veľmi lyrický, plný rodičovskej lásky, prežíva prvé zaľúbenie, má optimistické politické názory, avšak disponuje i črtami rebela, pretože sa búri proti rozhodnutiam bohov.

W.A.Mozart: La clemenza di Tito (Sextus-Heidelberg)

Mimochodem: Když mluvíte o emocích a výbušnosti, máte k tomu blízko?

(smích) V tomto som naozaj slovanská povaha. Narodila som sa síce v znamení váh, ktoré je známe tým, že sa usilujeme o všeobecnú harmóniu. V tom sa pokladám za beznádejnú idealistku. Ale dokážem aj vybuchnúť, to keď sa deje krivda.

Idamanta jste před Prahou zpívala v Heidelbergu. Jak vypadala tamní inscenace?

Bola skutočne veľmi podobá tejto pražskej! Žiadne moderné pojatie, režisérka Arila Siegert sa zamerala predovšetkým na vyrozprávanie príbehu.

Jak jste se vlastně v angažmá v Heidelbergu, kde jste nakonec strávila tři sezony, ocitla?

Po skončení štúdia v Grazi som sa prihlásila na predspievanie do mníchovskej opery do operného štúdia. Strávila som tam jeden rok, práve ten posledný so Zubinom Mehtom ako šéfdirigentom. Spievala som tam malé role, vedľa profesionálnych a známych spevákov, kde som sa veľa naučila už len pozorovaním. Lákalo ma však spievanie veľkých rolí, túžila som po takýchto skúsenostiach, hoci aj na regionálnej scéne. Predspievala som Cherubína a ten sa stal aj mojou prvou postavou v Heidelbergu.

Operní soubory jsou v Česku také v několika středně velkých městech, počtem obyvatel blízkých zmíněnému Heidelbergu. Zkuste prosím porovnat Česko a Německo co se vnímání operního života týče právě v těchto menších městech. Jaké to bylo Heidelbergu?

Myslím, že intenzívnejšie než v Česku či na Slovensku. Možno to prirovnanie nie je úplne šťastné, ale ako je na Slovensku populárna folklórna hudba, ktorá má u nás veľkú tradíciu, tak je druhou kolískou opery popri Taliansku práve Nemecko. Nemôže to byť samozrejme objektívnym parametrom, ale občas sa mi stalo, že ma okoloidúci na ulici zastavili, pretože ma poznali ako opernú speváčku.

Jaká potom byla vaše cesta do Berlína?

Po dvoch rokov v Heidelbergu mi môj agent na základe nahrávky zo skúšky, práve z Idomenea z Heidelbergu, odporučil, aby som sa poobzerala po väčších operných scénach. Tak som predspievala v Berlíne, kde mi ponúkli angažmán. Teší ma veľmi, že som sa tam dostala vlastnými silami.

V Berlíně máte poměrně široký repertoár, například Debussyho Mélisandu, Jebbel z Franchettiho Germanie a také třeba Rossiniho Rosinu z Lazebníka. Která ze současných rolí vám je nejbližší?

Repertoár je síce široký, ale stále je to v rámci lyrického koloratúrneho mezzosopránu. Uvidíme, ako sa bude môj hlas vyvíjať, ale pokiaľ by to šlo, chcela by som v tomto odbore zostať ešte niekoľko rokov. A ktorá rola mi je najmilšia? Zatiaľ som nemusela spievať takú, ktorá by ma nezaujímala. Dokážem sa rýchlo nadchnúť a hľadať v ponúknutých roliach zmysel. Beriem to tak, že každá mi dá novú skúsenosť. Každá z nich predstavuje akési okno, ktoré keď sa otvorí, ukáže mi nové roviny, city, nové príležitosti sa konfrontovať.

Vašich berlínských rolí jsem napočítal celkem jedenáct. Vyhovuje vám takováto šíře repertoáru, který musíte průběžně zpívat?

Áno vyhovuje, aspoň to nie je nudné. (smích) Je výborné, že mi Deutsche Oper umožňuje diskutovať s operným riaditeľom v prípade obáv z niektorých rolí. To je prípad Feneny z Verdiho Nabucca, u ktorej som dostala čas na rozmyslenie. Je to veľmi férový postoj a oceňujem prístup vedenia opery. Pre sólistov je nesmierne dôležité, aby neboli nútení prijímať role, ktoré môžu ich hlasu uškodiť.

Pokud byste měla čtenáře Opery Plus pozvat na některé z představení, ve kterém v Deutsche Oper zpíváte, které by to bylo?

Diváci majú rôzne preferencie! Pokiaľ uprednostňujú tradičné poňatie, odporúčam Figarovu svadbu, ktorá mala premiéru ešte v roku 1978. Kto preferuje zábavné spracovanie, pre toho by bol určite Barbier zo Sevilly. Poznám viacero divákov, ktorí sa prišli pozrieť na predstavenie opakovane, pretože réžia je veľmi živá a pohybová a tak nie je možné na jedenkrát postihnúť všetko. Tradične poňatá a i pre detského diváka vhodná, je potom Perníková chalúpka Engelberta Humperdincka.

A z inscenací, ve kterých nezpíváte?

Určite Wagnerov Prsteň Niebelungov.

Ještě k vašim současným rolím: Která z nich je z hlediska vašeho profesního růstu momentálně na prvním místě?

Každá rola, na ktorej dlhodobo pracujem a potom uvediem, ma profesionálne posúva dopredu.

Diplomatická odpověď…

Ale mám rolu, ktorú by som si chcela zaspievať, Oktaviána v Straussovom Gavalierovi s ružou.

Co vás čeká v Deutsche Oper?

Vďaka úspechu Barbiera zo Sevilly nám naplánovali nové predstavenia tejto inscenácie. V júni mi pribudne ako nová rola Zerlina v Don Giovannim.

Podobně jako se teď v Praze debatuje o počtu operních souborů, i v Berlíně se hovoří – a to už dlouho – o tom, zda město tři operní domy unese. Jak tuto diskuzi vnímáte?

Osobne by som si priala, aby zostali zachované všetky tri opery. Každá je niečím výnimočná a každá má trochu iné publikum. Nielen ja budem sklamaná, ak Nemci začnú na úkor šetrenia zatvárať svoje divadlá.

Zpívat na Slovensku vás neláká?

Áno, veľmi! Bol by to samozrejme príjemný pocit spievať doma, ale zatiaľ nebola príležitosť. Snáď sa to zmení, ale budem úprimná, nezávisí to na mne.

Udržujete se Slovenskem kontakty? Jak často se tam vůbec dostanete?

Cestujem na Slovensko dvakrát do roka a to kvôli rodine. Ale v Berlíne som našla svoj domov, je to výborné mesto pre život. Keď je pekné počasie a prejdem sa na bicykli, mám pocit slobody. Našla som si tam isté zázemie, priateľov a to nie len medzi ľuďmi z opery.

A jak se teď v Praze cítíte? Kvůli zkouškám jste přijela týden předem…

Naposledy som tu bola pred siedmimi rokmi, na krátkom turistickom výlete. Pri skúšaní Idomenea ma veľmi potešila spolupráca s kolegami ako napríklad so Simonou Houda-Šaturovou, ktorá taktiež nastupuje do inscenácie, je veľmi príjemnou spolupracovníčkou. Šéfdirigent Tomáš Netopil s orchestrom veľmi dobre muzicírujú. Teším sa na Stavovské divadlo, o ktorom som si prečítala veľa superlatívov, ale veľmi ma očarilo, keď som ho videla na vlastné oči.

Máte čas na něco jiného, než je zpívání?

Mojim koníčkom sú jazyky a cestovanie. A ešte rada šijem.

I něco na sebe?

www.janakurucova.de

Foto ze zkoušky Idomenea v Praze H.Smejkalová