Jaro 2017 v New York City Ballet

  1. 1
  2. 2
  3. 3
Jarnú sezónu 2017 popredného svetového baletného telesa New York City Ballet zahájili dva programy zostavené z diel Georga Balanchinea a Jeromea Robbinsa. Obaja choreografi predstavujú v kontexte histórie súboru ikony, ktorých umelecký odkaz tvorí výraznú časť identity amerického baletu. V nadväznosti na spomínané programy odštartoval súbor festival Here / Now, ktorý v priebehu štyroch týždňov predstaví divákom desať rozdielnych programov pozostávajúcich zo štyridsiatich troch baletov dvadsiatich dvoch choreografov. Maratón predstavení je ukážkou progresívneho vnímania tanečného umenia, prezentáciou nových koncepcií a trendov, prehliadkou diel osobností (choreografov, interpretov, skladateľov i dizajnérov), ktoré tieto trendy formujú.

Jar 2017 v New York City Ballet

Program nazvaný All Balanchine (23. apríl 2017) predstavuje tri základné diela ukazujúce choreografov neoklasický štýl. Prvým uvedeným baletom večera bola Balanchineova čisto tanečná choreografia Allegro Brillante. Názov baletu je totožný s názvom jednočasťového, takmer úplne zabudnutého Tretieho klavírneho koncertu Es dur, op. 75 ruského skladateľa Piotra Iľjiča Čajkovského. Samotná choreografia by sa dala v skratke opísať ako koncentrovaná esej písaná širokou zásobou klasických vyjadrovacích prostriedkov.

G. Balanchine: Allegro Brillante – Amar Ramasar – New York 2017 (zdroj New York City Ballet / foto © Paul Kolnik)

Balanchinova balerína Maria Tallchief nazývala tento balet „drahým ruským romantizmom“. V popredí stojí (ako vo väčšine Balanchinových baletov) balerína sprevádzaná gavalierom a štyrmi tanečnými pármi. Karinskej pastelové kostýmy pomáhajú tanečníkom splynúť vo vzdušnej a technicky náročnej choreografii, ktorú Balanchine charakterizoval: „ Všetko, čo viem o klasickom balete, v trinástich minútach.“ Balet stavbou pripomína rozšírenú formu klasického pas de deux, kde sú však v jednotlivých variáciách zastúpení aj členovia zboru.

Balanchinovský program pokračoval modernistickým baletom The Four Temperaments (Štyri temperamenty). Balet bol po prvý raz uvedený v roku 1946 ako súčasť otváracieho predstavenia súboru Ballet Society (predchodcu New York City Ballet) s hudbou Paula Hindemitha. Starodávne predstavy o štyroch ľudských temperamentoch stvárnil George Balanchine pomocou klasickej tanečnej techniky, no jej výslednej forme dodal veľmi moderný vzhľad. Štyrom variáciám predchádzajú tri krátke duetá, ktoré predznamenávajú tanečný štýl diela. Nasleduje pomalé mužské melancholické sólo tancované na lyrickú frázu (sláčikové nástroje). Takmer mrzutú povahu choreografie zmení príchod extrovertného páru sangvinikov. Zmena nálady odzrkadľujúca sa v hudbe – téma je živá a plastická, je viditeľná aj v Balanchineovej choreografii. Živelný pár je vystriedaný mužským sólom – variáciou flegmatika a napokon ženskou variáciou predstavujúcou typ cholerika. Balet je zakončený spoločným finále všetkých zúčastnených. Balanchineovi sa podarilo vystihnúť jednotlivé charaktery bez potreby presne ich zašpecifikovať, a podobne ako Hindemith vo svojej partitúre, aj on využíva množstvo expresívnych polôh, od pátosu cez monotónnosť a grotesku až po a zámerne povrchovú teatrálnosť.

G. Balanchine: The Four Temperament – New York 2017 (zdroj New York City Ballet / foto © Paul Kolnik)

Posledným baletom večera bol Symphony in C na hudbu Georga Bizeta. Francúzsky skladateľ skomponoval partitúru v sedemnástich rokoch, no rukopis bol na viac ako dve dekády stratený (objavený bol až v roku 1933). Balanchine sa o partitúre dozvedel od Igora Stravinského a v roku 1947 za dva týždne vytvoril pre baletný súbor Parížskej opery balet Le Palais de Cristal. Pre americké naštudovanie choreograf zmenil dizajn predstavenia i jeho názov. Aktuálna produkcia vychádza z čierno-bielej estetiky, pričom Balanchineov hold bohatému baletu cárskeho Ruska je ukázaný v detailoch: kryštálové korunky, náušnice a kostýmy pošité swarovského kryštálmi. Vizuálny efekt je dych berúci rovnako ako klasická choreografia odvolávajúca sa na majstrovské dedičstvo Mariusa Petipu. Štyri časti predstavujú tanečné majstrovstvo štyroch súčastí tanečnej techniky, ktoré v závere splynú v jeden dokonalý tanečný tvar.

Po programe, ktorý predviedol charakteristický štýl a základné smerovanie súboru, nasledovali baletné programy, ktoré viac či menej nadväzovali na Balanchineov odkaz. Prvým z nich v rámci festivalu Here/Now bol All Wheeldon (28. apríl 2017). Christopher Wheeldon predstavuje netypický „produkt“ súboru New York City Ballet. Tanečné vzdelanie získal v Londýne, kde neskôr aj pôsobil v Kráľovskom balete, no jeho pôsobenie v New York City Ballet sa výrazne podpísalo na jeho tvorbe. Jeho neoklasické balety vzdávajú hold „otcovi“ neoklasického baletu Georgovi Balanchineovi. Prvou predvedenou prácou bol balet Mercurial Manoeuvres, ktorý vznikol ešte v roku 2000. Koncert pre klavír, trubku a sláčikový orchester c mol, op. 35 Dmitrija Šostakoviča ponúkol veľký priestor pre dvadsaťjeden tanečníkov zjednotených v nápaditej choreografii, ktorá využíva veľký zborový aparát k vytvoreniu bohatej javiskovej kresby. Široko zastúpené a neustále sa meniace obrazce zboru odkrývajú miesta, v ktorých dominujú sólisti: sólo pár plus jeden muž. Kým sólo muž vo výrazne červenom celotrikote predvádza množstvo rotačných a allegrových etúd, choreografia sólového páru je naplnená nežnosťou a lyrikou. Mimoriadne krásne pôsobia momenty, pri ktorých tanečnica na špičke vykonáva kombinácie pirouettes off-balance, pričom partner ju „kontroluje“ len jednou rukou. Celkový dojem vytvára efekt tanečnice popierajúcej fyziku.

Polyphonia – balet vytvorený na desať klavírnych skladieb Györgya Ligetiho – vznikol tiež v roku 2000 a predstavuje istú estetickú paralelu s Balanchinovými modernistickými baletmi.

Ch. Wheeldon: Polyphonia – Unity Phelan, Zachary Catazaro – New York 2017 (zdroj New York City Ballet / foto © Paul Kolnik)

Choreografia pre štyri páry je vytvorená zo zdanlivo jednoduchých pohybov a základných prvkov techniky klasického tanca, ktoré v kombinácii s meniacim sa tempom, dynamikou a počtom účinkujúcich vytvárajú skutočný zážitok z čistého pohybu. Celý balet je previerkou sily a techniky obsadených tanečníkov.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář