Juan Diego Flórez opět okouzlil Bratislavu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Juan Diego Flórez opäť očaril Bratislavu – tento raz nielen Gioacchinom Rossinim

Od prvého živého stretnutia peruánskeho tenoristu Juana Diega Flóreza s Bratislavou uplynulo práve päť rokov. Za ten čas, v rámci cyklu Svetové operné hviezdy, sa Agentúre Kapos (reprezentovanej Jánom Koreckým) podarilo obohatiť slovenskú metropolu, izolovanú v kontaktoch so svetom, o desiatku umelcov. Takých, ktorým prívlastok z názvu cyklu patrí právom. Pomyselný prvý (verím v ďalšie) päťročný kruh speváckych gigantov priam symbolicky otvoril aj uzavrel Juan Diego Flórez.

Možno je to vec osobného vkusu, či ho paušálne označíme za súčasného tenoristu číslo jeden (niekto môže preferovať dramatické hlasy a bez obligátneho Calafovho Nessun dorma, navyše s neraz nesprávne označovaným „céčkom“ v závere, sa cíti ukrátený), ja si však dovolím byť subjektívny (takým je napokon každý autor recenzie, či si to pripustí, alebo alibisticky dusí), a nahlas vysloviť – áno. Juan Diego Flórez je jednotkou. Možno ma k tomuto neskromnému konštatovaniu a zaradeniu do čela pomyselného rebríčka tenoristov oprávňuje fakt, že som bol v auguste 1996 svedkom umelcovho debutu na Rossini Opera Festivale v Pesare, kde zaskočil v extrémne vypätej postave Corradina z opery Matilde di Shabran, a z večera do rána sa stal objavom. Šokujúcim objavom.

Odvtedy som ho zažil v deviatich inscenáciách a na viacerých koncertoch v Pesare, ale aj na festivale v Salzburgu či vo Viedenskej štátnej opere. Bol vždy perfektne pripravený, žiadne zaváhanie u neho nejestvovalo (a to všetko stvárňoval tie najvypätejšie party), jednoducho jeho bezchybná vokálna technika, unikátna farba hlasu a osobnostná charizma (vo väzbe s inteligenciou) ho posúvali do ríše „neomylných“.

Tohto leta uplynie dvadsať rokov od debutu Juana Diega Flóreza (patrične ho oslávi na Rossini Opera Festivale) a práve tieto dve dekády sú tiež platformou, na ktorej sa vyvíjal aj umelcov hlas. Tento proces prebiehal v takmer nepozorovanej delikátnej postupnosti, krôčik po krôčiku, v súlade s prirodzeným zrením hlasového nástroja. Vo Flórezovej kariére nenájdeme žiadne nepodložené skoky (možno jedna-dve voľby titulu neboli ideálne načasované, čo reflexia kritiky okamžite zaznamenala) a práve preto jeho hlas znie absolútne intaktne a s veľkou rezervou pre ďalšie smerovanie. Vo svojich 43 rokoch si môže pokojne dovoliť odklony od svojej belcantovej domény.

Včerajší bratislavský koncert dokumentoval, že Juan Diego Flórez sa už dnes môže hlásiť nielen k tenorom špecializovaným na jeden, hoci aj pilierový, hudobný štýl, ale má plné právo hrdo vstúpiť aj do iných vôd. Pravda, je namieste zdôrazniť, že nie všetko z toho, čo nám v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie na dva a trištvrte hodinovom koncerte ponúkol, tvorí momentálnu súčasť jeho javiskového repertoáru. A ešte jeden poznatok, možno poučujúci. Ohlásená indispozícia, údajne s diagnózou tracheitis (zápal priedušnice), pokiaľ by aj v nepatrnej miere bola prítomná (ja som ju síce zreteľnejšie, azda okrem opatrnejšieho začiatku, nezaznamenal, a to mám umelca riadne „prečítaného“), je prekonateľná pri technicky tak dokonale zafixovanej tvorbe tónu a vedení hlasu. Čiže, vokálno-technická profesionalita je prostriedkom aj na prekonanie ľahučkého stupňa zdravotného diskomfortu.

Svetové operné hviezdy - Juan Diego Flórez, Slovenská filharmónia, Sebastiano Rolli - Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava 2016 (foto © PANER)
Svetové operné hviezdy – Juan Diego Flórez, Slovenská filharmónia, Sebastiano Rolli – Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava 2016 (foto © PANER)

Dramaturgia bratislavského koncertu bola rozdelená v oficiálnej časti do štyroch blokov. Mozartovského (prekvapenie), francúzskeho (javiskovo čiastočne overeného), zarzuelovo-piesňového (umelcova srdcovka) a v závere s ochutnávkou z repertoáru, ktorým bol umelecky „kojený“. K Mozartovi pristupoval s veľkým rešpektom voči skladateľovmu géniu a jeho slohovej podstate. Hoci ária Tamina Dies Bildnis ist bezaubernd schön z Čarovnej flauty alebo Ferrandova Un´aura amorosa z Così fan tutte nekladú na interpreta ani zďaleka také nároky na rozsah hlasu ako belcantoví hrdinovia (napokon platí to aj pre celé party), Flórez k nim pristúpil až po etape osobnostného dozretia. A spieva z nich len árie, kompletného operného Mozarta dosiaľ nerobil. V oboch dokázal, aká je škola belcanta univerzálna, ako komunikuje s mozartovskou estetikou a v čom sú ich pramene spoločné. Napokon, o mozartovskom belcante sa hovorí bežne a ak mám použiť jediný príklad, tak je to nezabudnuteľný Fritz Wunderlich. Tamina i Ferranda vybavil ušľachtilou legatovou frázou, nuansami v dynamike (odlíšená druhá strofa v Così fan tutte), vo výraze a celkovou atmosférou, ktorú vdýchol duševnému stavu svojich hrdinov v danom dejovom kontexte. Ozdobnú techniku ako prvé číslo večera preverila ária Ozia D’ogni colpa la colpa maggiore z oratória La Betulia liberata. Mozart ju skomponoval ako pätnásťročný a vystavil v nej tenoristu nástrahám koloratúrnych kaskád, aké s obľubou venoval svojim ženským protagonistkám. Juan Diego Flórez sa s nimi „pohrával“ s bravúrou, pričom každý tón bol na jednej strane viazaný v legate, na druhej pružný v behoch, ozdobách (vrátane záverečného trilku) a kvalitou absolútne vyrovnaný vo všetkých registroch. Skrátka a azda paradoxne, bola to škola mozartovskej interpretácie umelcom, ktorý salzburského génia zatiaľ nemá v bežnej scénickej ponuke. Zrejme aj z rešpektu.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Svetové operné hviezdy - J.D.Flórez & Slovenská filharmónia -S.Rolli (Bratislava 10.2.2016)

[Total: 23    Average: 4.5/5]

Související články


Reakcí (17) “Juan Diego Flórez opět okouzlil Bratislavu

  1. Dobrý večer VR, odpovedám na otázku: celom plné nebolo. Dôvody sú zrejme tie, čo uvádzate. Tiež mi bolo veľmi ľúto voľných miest, navyše, ani študenti nemali možnosť navštíviť tento unikátny koncert za symbolické vstupné. Cenové relácie určuje usporiadateľ, do nich nik iný nemôže vstúpiť. S pozdravom PU

    1. Mate samozrejme pravdu…a je jasne ze nejak se recital zaplatit musi. Florez bude za mesic v Londyne: slusny listek sedesat liber. V lete v Krumlove pet tisic. Mam pocit ze nakonec stejne vetsinu listku rozdaji sponzori.Extremni ceny odrazuji.Nedavno K.Opolais v zoufalstvi prodavali za pulku…ted v nedeli B.Hymel…taky dost volno. Ta cenotvorba je zahadna. Verim nicmene ze koncert byl vyborny. VR

      1. Dobrý den, cenová politika je taková, že agentura zinkasuje peníze od sponzorů, dostane granty od státu, města. Sponzorům rozdá vstupenky a další vstupenky rozdá lidem, kteří rozhodují o grantech a sedí na městských úřadech atd. Pro obyčejné lidi je cena vstupenek nedostižná. Rád bych se šel na B. Hymela podívat, ale 5 tis. za vstupenku nedám, i když na to mám. A jestli si někdo myslí, že jsou ceny vstupenek tak vysoké kvůli honorářům umělců, tak je na omylu.

  2. Téma vstupného je pri tomto koncerte silná téma – vstupné bolo extrémne vysoké, nie len na slovenské, ale aj na európske pomery… Pre mňa to bolo veľké sklamanie, hlas Juana Diega Floreza jednoducho milujem, veľmi rád by som bol na tomto koncerte a určite by som si to poriadne užil.
    Avšak šťastie pre milovníkov opery z Bratislavy a okolia – a smola pre organizátora koncertu – že Viedeň je naozaj na skok, v poslednom období tam meastro dosť často účinkuje. Za posledné dva roky som mal možnosť vidieť Juana Diega Flozreza vo Viedenskej štátnej opere ako Nemorina (navyše spolu s A. Kučerovou ako Adinou a A. Plachetkom ako Dulcamarom – zimomriavky z „Una futiva lagrima“ si pamätám doteraz, aj ten ohromný potlesk preplnenej opery a následné opakovanie árie…), tiež ako Donizettiovského Ernesta v minulej sezóne premiérovanému Donovi Pasqualovi, či teraz v Januári ako Verdiovského Vojvodu… Lístky na všetky tri predstavenia ma stáli dohromady menej, ako boli ponúkané vstupenky na Bratislavský koncert. Je to jednoducho dané cenovou politikou – lístky vo Viedni sú výrazne cenovo diferencované – lístky na státie, ale aj na sedenie s obmedzeným výhľadom, kúpite za pár eur, od 30€ kúpite lístky so solidným výhľadom na javisko.. (samozrejme nie s takým, ako v parteri za 220€).
    Takže škoda, že v Bratislave sa veľmi z cien nedalo vyberať. Rozumiem, že náklady na takýto koncert musia byť obrovské, ale napriek všetkému som nebol ochotný zaplatiť za bratislavskú vstupenku.
    A ešte info pre všetkých milovníkov Juana Diega Floreza – na prelome februára a marca ho môžete vidieť opäť vo Viedni v Štátnej opere ako Gounodovho Romea. Väčšina lacnejších vstupeniek je už vypredaných, ale treba to sledovať, sem tam sa objavia vrátené lacnejšie lístky.

    1. Naprosto s vámi souhlasím a velmi vám přeji, že to máte do Vídně kousek a máte možnost shlédnout kvalitní kulturu za přijatelné ceny. Jediné, v čem s vámi nesouhlasím je to, že jsou náklady na koncert obrovské. Nejsou. Jediný důvod, proč jsou vstupenky zbytečně vyšroubované do nesmyslných částek je hamižnost a nenasytnost pořádajících agentur. Nic víc nic míň.

        1. Ja tu budem „točiť“ o tom istom, ako v mojom predchádzajúcom príspevku – Jonas Kaufmann – koncert 1.6. vo VSO, vstupenky od 7,- do 62,-€ (najdrahší lístok 1.680,-CZK). Áno, jedná sa o komorný piesňový koncert, s doprovodom klavíra, nezaznejú „mainstreamové“ operné árie v doprovode symfonického orchestra. Ale aj tak… veľa muziky, za (relatívne) málo peňazí.

        2. Vstupenky na Kaufmanna jsou vrchol drzosti a směšnosti. Za prvé bych na něho nešel, protože nemám potřebu poslouchat jeho zlikvidovaný hlas Wagnerem a za druhé to není Pavarotti. Dělají z něho hvězdu a přitom už nezpívá nic. \Temný, ošklivý hlas bez výšek a lehkosti. Děkuji, nechci.

  3. Ohlásená indispozícia interpreta bola poznať. Najmä vo francúzskom repertoári to bolo na hrane, divák tŕpol, či to interpret ustojí. Ustál. Že to publikum cítilo, bolo počuť aj na dĺžke a sile potlesku – orchester mal potlesk intenzívnejší. Floréz bol na začiatku veľmi opatrný a úprimne, vyzeralo to, že nedospieva. Chýbal lesk a rezonancia bola matná a na konci frázy niekedy zaplávala. Floréz si často dirigenta gestami žiadal o stíšenie orchestra a bolo to naozaj potrebné.
    V druhej časti sa interpret výrazne zlepšil. Opadla z neho tieseň a hlas už pripomínal jeho skvelé danosti. Počul som Floréza aj v minulosti, ale celkove tento výkon bol odhadom až o 20% nižší ako jeho štandard. A to v kombinácii z cenou vstupenky nepotešilo.

    1. Musim Vam oponovat. Nejde o cenu listkov, to je samostatna kapitola. Ale v tom, ci arie dospieva… Ani vo francuszkom repertoari si ziadnu frazu ci vysku neskratil, ani na jednom mieste mu ton neunikol z rezonancie, lesk tonu bol presne taky, ako vzdy, ked som ho doteraz pocul. Pocas jeho 20-rocnej kariery to bolo nazivo priblizne tolko raz. Taky profik ako je Florez, by nikdy neriskoval spievanie v indispozicii, ktorou by si mohol uskodit sam, resp. ukratit divaka. Fakt, ze kominukaciou s dirigentom sa snazil tlmit orchester by som bral, ale treba zaroven povedat, ze opravnene. A S.Rolli (ktory inak nikdy, ani v bergamskych predstaveniach neznamych titulov nepotreboval mat pred sebou partituru a spolu so solistami a zborom mimicky „odpsieval“ vsetky party – co, pravda, nie je kriterium kvality) robil co bolo v jeho silach. Konstatovanie, ze jeho vykon bol o 20% nizsi nez je jeho standard povazujem za nespravny odhad, hoci pravo nan Vam samozrejme neberiem. Opatrnost na zaciatku bola, ale pri takom objeme cisel co ponukol za vecer (ano, nie vsetky boli technicke „zabijaky“), si kazdy inteligentny umelec rozklada sily.

      1. Floréz je aj podľa môjho názoru jeden z najlepších žijúcich tenorov, aj keď limitne lyrických. Aj keď objemovo subtílny, je výnimočný. Má nádhernú farbu, technickú dokonalosť a bravúru, vrúcnosť. To však neznamená, že pri ochorení bude 100 percentný.
        To, že uspieval všetko je bez debaty, keď však po prestávke vyšiel organizátor pred obecenstvo s oznamom, myslel som že oznámi zrušenie predstavenia. Vo francúzskej časti som to neporozumenie s orchestrom vnímal ako menšiu sebadôveru a v spomaľovaní hľadanie istoty nasadenia a udržania tónu ako aj menší objem. Nie v technike ale v únosnosti interpretovho nástroja. Jednoducho v rezonancii a lesku som nepočul zdravého Floréza. Aj keď to bol hrdinský výkon, tešil som sa na viac. Možno to predsa len mohli odložiť.

        1. … ano, je to stale lyricky tenor, no volumen sa prirodzenym vyvojom rozsiruje (dnes je uz skvelym Arnoldom v Tellovi, co ozaj nie je lyricky part), no – pokial ostaneme na rossiniovskej parkete – este party pre „barytenora“ (ako bol svojho casu Nozzari, v ostatnych rokoch Merritt, Ford, Kunde, dnes azda Spyres) nespieva, ale drzi si prioritne tie vyssie, komponovane pre G.Davida. Na franzuzsky repertoar ide opatrne, na javiskach zatial spieva len Romea… a aj tam by som asi osobne dal prednost Grigolovi :-) hoci mam Floreza za „jednotku“ …
          Vo Faustovi sa v prvej tretine arie akosi stratili s orchestrom. Chvilu som bol sokovany, neviem koho pricinenim k tomu doslo. S Wertherom… aria ok, no cely part je dost veristicky, takze asi to bud na hrane.
          Odklad koncertu, vzhladom na termonove moznosti umelca + vsetko co s tym suvisi zo strany usporiadatela, by asi nebol dobrym riesenim. Suhlasim, ze to bol „hrdinsky vykon“, ale mna maximalne uspokojil. 100% hodnotenia nedavam kazdy den ;) Dakujem za otvorenie temy a kultivovanu vymenu nazorov. PU

  4. Milý pane paulcolins asi jste zapoměl,že Pavarotti je už mrtvý a Jonas Kaufmann na jevišti má strhující projev i díky hereckému nadání a jeho hlas na živo není vůbec ošklivý,viz jeho koncert operetních a populárních písní „Du bistdie Welt fur mich“.Je pravda,že ve Vídni jsou nejdražší lístky na jeho koncert v červnu za 62 euro.Vstupenky na koncert Floreze v Českém Krumlově také nejsou nejlevnější,ale stojí za si do Krumlova jet ,kvůli krásnému městu a jeho památkám.

    1. Ano, Pavarotti už bohužel není. Kaufmann má strhující projev a čím více je strhující, tím méně je pěvecky kvalitní. Pavarotti vždycky říkal: Nepotřebuji lítat po jevišti a dělat opičky. Můj projev je v hlase, v očích a ve tváři. A měl svatou pravdu. Otázkou zůstává, zda mají režiséři tak velký vliv na umělce, aby museli na jevišti šaškovat. V Krumlově jsem byl mnohokrát, takže jej vidět nepotřebuji. Florez zpíval v Rudolfinu, nevím, proč bych na něj měl jet za 5 tisíc na parkoviště do Krumlova ? Mimo Prahu stojí vstupenky na operu okolo 300 kč. Proč musí stát vstupenky v Praze na operu 1200 kč ? Kvůli turistům ? To je směšné. Nikoho z turistů nezajímá opera v Česku. Přijeli se podívat na Prahu, napít se kvalitního piva, zajít na památky a jediné, co je zajímá je možná český folklor. Vůbec ne opera. Proč ? Němci, kteří sem jezdí mají opery doma habaděj, Italové to samé, Rakušáci mají Vídeň. Poslední, co by chtěli vidět je opera v podání pro ně neznámých pěvců. To jen skupinka pomatených jedinců si myslí, že turisti nemají večer lepší program, než jít za nesmyslné peníze na operu nebo na koncert. A pražáci, kteří jsou na tom ekonomicky uplně stejně jako mimopražští si tak drahou kulturu nemohou dovolit. To je celé.

Napsat komentář