Kariéra nejen v baletu. Roman Novitzky pro Baletní panorama

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Baletná panoráma Pavla Juráša (197) 
Tentoraz:

  • Roman Novitzky o kariére v Stuttgartskom balete (2)
  • Baletné premiéry v Paríži i Zűrichu
  • Čo sleduje Martin Kukučka?

 

Dnešný diel ukáže ako sa umelecké osobnosti dokážu posunúť mimo hranice svojho žánru. Prvý sólista baletu v Stuttgarte Roman Novitzky je zároveň úspešný fotograf, a jeho choreografie vzbudzujú pozornosť. Pôvodne činoherný režisér Martin Kukučka už dlhú časť svojej kariéry delí réžiu činohry, či opery aj smerom k baletu, tancu a novému cirkusu. V nových premiérach v Zűrichu či Paríži sa tanečníci na scéne stávajú tancujúcimi hercami, či športovcami s ohľadom na extrémne nároky, ktoré na nich choreografovi kladú. Či už je to preto že sú tak plný talentu, že to zvládajú, alebo musia, aby uspeli v dnešnom krutom konkurenčnom svete, kde šancu na scéne majú len tí najlepší, možno poodhalí aj dnešný diel Panorámy.

Roman Novitzky o kariére v Stuttgartskom balete (2)
Dnešnou hlavnou témou je jadro rozhovoru s Romanom Novitzkým, slovenským tanečníkom, ktorý viac než šesť rokov reprezentuje ako prvý sólista Stuttgartský balet nielen v sídelnom meste, ale aj na početných turné po celom svete. Prvá časť rozhovoru (tu). Za tú dobu sa stal interpretom choreografov slávnych mien minulosti aj prítomnosti. Tanečníkov repertoár je ohromne rôznorodý a gigantický. Napríklad podľa abecedy: George Balanchine, Maurice Béjart, Mauro Bigonzetti, August Bournonville, Edward Clug, John Cranko, Marco Goecke, Jorma Elo, Jiří Kylián, Kenneth MacMillan, Hans van Manen, Wayne McGregor, John Neumeier, Uwe Scholz, Christian Spuck, Louis Stiens, Glen Tetley, Demis Volpi a ďalší. No kto by o tom nesníval, to tancovať? Ale ako hovorí sám tanečník: „Dostať príležitosť je niekedy ťažké a keď ju tanečník dostane, musí ju využiť, nezaváhať, zvládnuť ten tlak. Vydržať!“

Don Quijote – choreografia Maximiliano Guerra - Roman Novitzky (José-Antonio) (foto Stuttgarter ballett)
Don Quijote – choreografia Maximiliano Guerra – Roman Novitzky (José-Antonio) (foto Stuttgarter Ballett)

Vždy ste mali osobitý prejav v modernom repertoári, ktorý na Slovensku (úprimne povedané) nebol ani moderný, skôr staromódny s pár výnimkami. Teraz tancujete v choreografiách a kreáciách svetových celebrít moderného tanca: Christian Spuck, Marco Goecke, Edward Clug, Mauro Bigonzetti, Wayne McGregor. Môžete prezradiť, ako títo veľkí tvorcovia pracujú nielen na pohybovom slovníku, ale aj na komplexnom uchopení hoc abstraktných postáv či emócií?

Každý má svoj jedinečný rukopis a taktiež jedinečný spôsob, prístup a tvorbu kreácie – choreografie. To je na tom to úžasné, vždy som šťastný, keď môžem pracovať s rôznymi choreografmi, učiť sa nové veci, tá rôznorodosť mi veľmi vyhovuje a baví ma.

Povedal by som, že majú aj niečo spoločné a to je, že dávajú priestor tanečníkovi, spolupracujú s ním spoločne, niekedy sa nechávajú viesť, nechávajú si ukázať cestu od tanečníka – dávajú mu takzvane voľnú ruku, čo sa nejakého základného pohybu týka. Takýto štýl práce mi veľmi vyhovuje, sám tanečník môže byť kreatívny a prispieť k pohybovej kvalite choreografie. To je nakoniec to, čo ma priviedlo pred tromi rokmi k myšlienke skúsiť tiež urobiť vlastnú choreografiu…

Kazimir's Colours - choreografia Mauro Bigonzetti - Jubilejne Gala TKEJ v SND (foto Kristian Sedláček)
Kazimir’s Colours – choreografia Mauro Bigonzetti – Jubilejne Gala TKEJ v SND (foto Kristian Sedláček)

Áno. K choreografii sa ešte dostaneme, ale ešte trochu k Romanovi ako interpretovi. Niektoré balety, ktoré uvádza vaše divadlo, majú veľmi ťažkú cestu k pochopeniu, buď sú pohybovo až na hranici športového fyzického výkonu, alebo sú spleťou zložitých metafor, ktorým samozrejme dominuje silný tanečný štýl. Máte niekedy aj vy ako interpret vlastne trochu nejasno, o čo vlastne ide? (smiech)

Jasne, že sa to stáva a na začiatku môžu byť veci nezrozumiteľné a nepochopiteľné. No potom sa vždy snažím pochopiť, ak nie celkovo, aspoň časť z toho. Nájsť v tom zmysel, i keď by to mal byť iba môj uhol pohľadu. A niekedy práve o to ide, aby to každý videl po svojom. Väčšinou musím mať dôvod čo a prečo tancujem… Čo by som mal cítiť… Čo by som mal vyjadriť… O čo ide… A niekedy si ho musím nájsť proste sám. (smiech)

Four Temperaments - choreografia George Balanchine - Roman Novitzky a Miriam Kacerova (foto Stuttgarter Ballett)
Four Temperaments – choreografia George Balanchine – Roman Novitzky a Miriam Kacerova (foto Stuttgarter Ballett)

Máte zaujímavú možnosť zoznámiť sa vďaka rozsiahlemu repertoáru aj s dejinami tanca 20. storočia. Aké je pre vás, interpretovať taký umelecký medzistupeň medzi klasikou, či celovečernými dejovými baletmi po aktuálnu súčasnosť? Narážam tým na ojedinelé a prekrásne diela ako napríklad jedinečné Svätenie jari Glena Tetleyho, ktorým Tetlye tak prekonal svojich súčasníkov, vedľa dejových titulov MacMillana jeho zabúdané balety Pieseň o zemi, či Requiem a ďalšie.

Už len vidieť tieto diela, je úžasné… Takže ťažko sa mi hľadajú slová, čo pociťujem, keď ich môžem tancovať. Je to nádherné, som šťastný, že som dostal tú možnosť. Väčšina z týchto diel kladie veľké nároky na tanečníkov a techniku, veľakrát je to výzva. O to nádhernejší je to pocit keď to zvládnete… Napríklad také Svätenie jari od Glena Tetleyho bolo pre mňa asi fyzicky to najťažšie, čo som kedy tancoval na javisku. Išiel som za hranicu možností aké som si myslel, že mám. Ono je to samozrejme veľký boj – fyzicky aj psychicky – boli časti, keď som chcel jednoducho odísť z javiska, pretože som myslel, že už nemôžem ďalej… No ale ja som ešte nakoniec mohol. (smiech) A ten pocit potom na záver stojí za ten boj. Prekonávať výzvy, to človeka – tanečníka posúva veľmi ďalej. Na balet od Kennetha MacMillana Pieseň o zemi mám tiež krásne spomienky – po zatancovaní hlavnej mužskej roly v tomto titule som bol povýšený na prvého sólistu baletu.

Pieseň o zemi - choreografia Kenneth MacMillan - Roman Novitzky a Anna Osadcenko (foto © Stuttgarter Ballett)
Pieseň o zemi – choreografia Kenneth MacMillan – Roman Novitzky a Anna Osadcenko (foto © Stuttgarter Ballett)
  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Související články


Napsat komentář