Klimentová, Bubeníčci i Nurejev nejen v Praze a Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Baletná panoráma Pavla Juráša (194)
Tentoraz:

  • Detektívka o mnohých podozrivých (7)
  • Nezmeškajte Zlatú Prahu – ponúka výborný program
  • Čo sleduje Tomáš Danielis?

 

„Dance to Freedom“ Rudolfa Nurejeva (7)
V minulom diele som začal odtajovať jednotlivé akty o úteku Rudolfa Nurejeva na západ, a charaktery postáv drámy tak dostali novú rovinu. Osobnosti ruského baletu už nie sú také neznáme. Konstantin Sergeyev a Natalia Dudinskaya, ďalej veľké baleríny, ktoré si zaslúžia pripomenutie, ako Kurgapkina, Osipenko, Moiseeva, Kolpakova, Shelest a Sizova, choreograf Grigorovich či tragická postava drámy Yury Solovyov (tu). Útek Nurejeva väčšine dramaticky zmenil život. Tanečník, ako zapísal agent KGB Shelepin, „porušuje pravidlá správania sovietskych občanov v zahraničí. Sám ide do mesta a späť do hotela neskoro v noci. Aj keď sa s ním vykonávajú konverzácie na preventívne zlepšenie jeho charakteru, Nurejev nezmenil svoje správanie…“

Rudolf Nurejev (autor Juan Bastos)
Rudolf Nurejev (autor Juan Bastos)

Nurejevov slávny učiteľ Alexander Puškin a jeho oddaná priateľka Tamara Zakrzhevskaya boli nútení, aby mu písali listy a prosili ho o návrat. Prišiel mu dopis podpísaný od Puškina, kde stálo: „Paríž je mesto dekadencie, ktoré je skorumpované. Keď zostaneš v Európe, stratíš nielen svoju techniku, ale celú svoju morálnu integritu. Jedine tak môžeš prežiť, že sa vrátiš domov.“ Tanečníkov otec, verný komunista, bol tlačený tiež k podobnému vydieraniu. Keď sa v Ufe dozvedeli, čo sa stalo, prvou starosťou maminky bolo, „či má dosť peňazí“. Otec ako verný súdruh strany nebol oficiálne potrestaný, ale už nikdy o svojom synovi neprehovoril. Aj keď rodinní priatelia spomínajú, že aj cez jeho zapovedané mlčanie vždycky cítili, že napriek svojmu vysokému veku a akejsi mužíkovskej zmesi hlúposti a strachu nosí v sebe hlboké obavy o jediného syna. Osamelý tanečník z Paríža rodičom telefonoval, dobre vedomý nebezpečenstva, že KGB počúva; otec sa s ním odmietol baviť, matka, s ktorou mal hlboký vzťah, však neodolala. Matka s Rudolfovou sestrou dokonca chcela cestovať do Moskvy k ministerke kultúry a požiadať ju, aby smela cestovať do Paríža, prehovoriť syna k návratu. Ministerka ju ani neprijme. Keď KGB neuspelo, obrátilo sa k nim tak, aby nemali pokoja ani oni sami. Puškin, ktorý trpel na vysoký tlak a musel často odpočívať, bol opakovane prenasledovaný, až utrpel infarkt. Presne tak ako Nurejev tušil, keď na otázku Melnikova na letisku Le Bourget, či nemá strach o svojich v Leningrade, odvetil: „Nie, nemám. S výnimkou Alexandra Ivanoviča. Robím si o neho mnoho starostí. Strávili sme spolu mnoho času, je to môj najvernejší a najlepší priateľ.“ (Ukážka z Puškinovej hodiny s Mikhaelom Baryshnikovom.)

Nurejev na neho nezabudol ani pri parížskych dobrodružstvách a nakúpil pre neho z vreckového kvantum partitúr. Priatelia v Leningrade si ihneď telefonovali s časťou priateľov na turné v Londýne a používali v telefóne pre Rudolfa krycie meno – Mahmudka. Tajne ladili v malých bytoch so stenami z preglejky Hlas Ameriky, aby sa dozvedeli, čo je nové. Nemohli to pochopiť. Bol to pre nich šok. Jedine Teja to chápal a snažil sa ukľudniť skupinky okolo Rudolfa v Leningrade. Pritom Teja Kempe sám upadol do veľkého podozrenia ako európsky študent v Leningrade, že s útekom napomáhal a Nurejeva zmanipuloval. Tak ho strašili, že keď sa vráti domov, uvidí a pôjde isto do väzenia. Kamarátka Tamara Zakrzhevskaya bola vylúčená z univerzity a dostala ostentatívny zákaz cestovať aj do východnej Európy na tridsať rokov. Ako jej zločin bolo uvedené, že Nurejeva poznala. „V tomto živote,“ hovorí dnes, „budem musieť zaplatiť za všetko, že som mala toto priateľstvo s Rudíkom (Nurejev). To zostalo so mnou celý môj život, ale neľutujem nič.“ Ďalší priatelia, ako Leonid Romankov a jeho dvojča sestra Liuba, vedci so záujmom o literatúru a umenie, dnes by sme povedali filantropi, mali znemožnenú ďalšiu kariéru.

Maminka Nurejevovej tanečnej partnerky Ally Sizovej bola tak brutálne vypočúvaná KGB, že na niekoľko týždňov skončila na psychiatrii. Zatiaľ dvadsaťjedenročná balerína Alla zvládla v Londýne debut ako Aurora v Spiacej krásavici a oslnila prísnych londýnskych kritikov. Po návrate späť do ZSSR (pozn. autora – Zväz sovietskych socialistických republík) bola Sizova požiadaná, aby verejne odsúdila Nurejeva. Statočná balerína ale uviedla, že naopak obdivovala jeho „silu vôle a nebojácnosť“. Nedala sa zastrašiť a pripojila sa ku štvorici hviezdnych balerín vedľa Iriny Kolpakovej, Ally Osipenko a Natalie Makarovej so svojím podmanivým kúzlom a virtuóznou brilantnosťou, čoskoro obohatená o dojemnú expresivitu.

Vďaka mimoriadnym výkonom sa dostala do následného zájazdu Kirova do Londýna v roku 1970. Na turné mala odísť už v roku 1966, ale musela sa ho zrieknuť kvôli vážnemu poraneniu chrbtice. S Yurim Solovyevom vytvorila pár, ktorý bol označovaný ako ten, ktorý ukázal najvyššie možné kirovovské klasické školenie, fúziu talentu a štýlovej vytríbenosti. S Mikhailom Baryshnikovom vytvorila nezabudnuteľnú dvojicu v Donovi Quijotovi. V osobnom živote však nenašla šťastie. Jej manžel, televízny športový producent Mikhail Serebrennikov, zomrel počas olympijských hier v Moskve. Aj svojho syna, ktorý zahynul náhle pri rybačke, prežila. Od roku 1991 pracovala v Amerike po boku Olega Vinogradova na americkej Kirovovej baletnej akadémii. Zomrela nenápadne, zabudnutá v roku 2014.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář