Konwitschného Bohéma v Bratislavě

Konwitschného Bohéma po dvadsiaty piatykrát v Bratislave a opäť iná
Čtenáři Opery Plus blogují

Pred pár dňami, 31. januára, uplynuli tri roky od premiéry Konwitschného Bohémy v Opere Slovenského národného divadla. Za ten čas ju divadlo uviedlo – vrátane poslednej reprízy – dovedna 25-krát. Napriek nie príliš populárnemu štvrtkovému termínu i silnej konkurencii v susednej Činohre v podobe Madame Bovary sa Opere SND s prispením marketingovej akcie podarilo znova zaplniť sálu tak, ako by si to kompetentní určite želali bežne.

Štvrtková inscenácia bola výnimočná tým, že ponúkla obsadenie, aké tu v trojročnej histórii ešte nebolo. Vôbec po prvýkrát sa v Bohéme spoločne predstavili v hlavných úlohách Kyungho Kim (Rodolfo), Daniel Čapkovič (Marcello), Katarína Juhásová-Štúrová (Mimi) a Jana Bernáthová (Musetta). Treba však povedať, že ani pre jedného z interpretov nebola Konwitschného Bohéma ničím novým. Kyungho Kim sa v úlohe Rodolfa vrátil do Bratislavy po deviatykrát, Daniel Čapkovič sa ako Marcello objavil po ôsmykrát, Katarína Juhásová-Štúrová sa stala Mimi po deviatykrát a Jana Bernáthová stvárnila Musettu už po dvanástykrát. A to počítame samozrejme len inscenáciu z dielne Petra Konwitschného.

Štvorlístok umelcov, spoločne s ďalšími postavami, prešiel za tri roky umeleckým a zrejme aj osobnostným zrením. To sa premietlo a ďalej bude premietať aj do ich výkonov na javisku. Najbadateľnejšie môcť vývoj vidieť na juhokórejskom tenoristovi Kyungho Kimovi. Kým na premiére, slovami Pavla Ungera „jeho herectvo pôsobilo trochu strnulo“, vo štvrtok stál pred divákmi už úplne iný Kim. Suverénnejší, istejší, otvorenejší a drzejší. Kim za tri roky herecky dozrel a vymodeloval z Rodolfa úplne inú postavu, než bol introvertný a nesmelý hrdina na premiére. Síce mu ešte v niektorých momentoch chýba väčšia herecká presvedčivosť, to sa však môže dostaviť s pribúdajúcimi rokmi. Navyše, hlas kórejského interpreta si udržiava stále krásnu farbu, sviežosť, nechýba v ňom kovový lesk a s istotou zvládnuté výšky. Bude zaujímavé sledovať, kam sa bude ďalej uberať Kimova kariéra. Či zostane verný súčasnému smerovaniu alebo časom zavíta do postáv, ktoré spievajú spinto tenoristi. Pred štyrmi rokmi spieval v Berlíne Spolettu v Tosce, možno sa časom dočkáme i Cavaradossiho.

Kimovu partnerku na poslednom predstavení stvárnila Katarína Juhásová-Štúrová. Stretli sa spolu v Bohéme po štvrtýkrát. Postava Mimi Juhásovej-Štúrovej sedí len tak napoly a nemôžem sa ubrániť pocitu, že interpretka má oveľa bližšie k spinto než ku lirico sopránu. Pred dvomi týždňami som ju počula aj ako Neddu v Komediantoch, kde bola oveľa istejšia. V Bohéme Katarína Juhásová-Štúrová (naďalej) bojuje s hĺbkami, no drobné nedostatky vyvažuje precíznym herectvom.

Druhú mileneckú dvojicu na poslednej repríze tvorili Daniel Čapkovič a Jana Bernáthová. Stretli sa takto spolu len po druhýkrát a bolo cítiť, že ešte nie sú tak zosúladení ako Kim s Juhásovou-Štúrovou. Daniel Čapkovič nie je ideálnym predstaviteľom Marcella. Hoci je postava písaná ako pre lyrické a aj pre dramatické barytóny, predsa len lepšie sedí lyrickým hlasom. Čapkovič sa mi o niečo lepší zdal byť ako Schaunard. Jeho partnerke Jane Bernáthovej postava Musetty sedí oveľa lepšie. Postava pritom kladie na interpretku nemalé nároky. Nie je písaná pre lyrické soprány, ale skôr pre lirico-spinto, požaduje po interpretke legátové spievanie i čistý mäkký hlas. Treba povedať, že Bernáthová od premiéry ušla (podobne ako Kim) kus cesty. Hoci v hĺbkach jej hlas znie miestami veľmi matne, všetko to vynahrádza vo výškach.

Skupinu umelcov žijúcich v mansarde na okraji Paríža posledne dopĺňali Filip Tůma (Schaunard) a Jozef Benci (Colline). Z dvojice interpretov vyšiel štvrtkový večer lepšie Bencimu, ktorý opätovne potvrdil oprávnenosť obsadenie a podal aj po trinástykrát stabilný a koncentrovaný výkon. Z ostatných postáv by som rada vyzdvihla Jána Gallu. Ten sa v úlohe Alcindora objavil už po desiatykrát a postava mu mimoriadne sedí. Jeho (buffo) bass je stále prierazný a nestráca sa ani vo vypätejších scénach. Napriek malému priestoru vnáša do postavy jednoznačný obraz a Alcindora predstavuje ako naivného muža v rokoch, ktorý verí, že za peniaze sa dá kúpiť všetko. Nielen lásku Musetty, ale aj Mimi.

Peniaze určujú životy nielen hrdinov v Bohéme, ale aj v súčasnosti. Nič sa nezmenilo. Ľudia sa snažia si za peniaze kúpiť lásku. A tí slušnejší kvôli láske predávajú to málo čo majú. Starý kabát alebo náušnice. Bohéma je súčasnejšia, než by sa mohlo zdať. Je desivo nadčasová. Vidia to však aj diváci?

Hodnotenie autorky recenzie: 75%

Giacomo Puccini:
Bohéma
(La bohème)
Dirigent: Peter Valentovič
Réžia: Peter Konwitschny
Režijné naštudovanie: Verena Graubner
Scéna a kostýmy: Johannes Leiacker
Zbormajster: Pavel Procházka
Dramaturgia: Vladimír Zvara
Orchester a zbor SND Bratislava
Bratislavský chlapčenský zbor
Zbormajsterka: Magdalény Rovňákovej
Pressburg Singers
Zbormajsterka: Janka Rychlá
Premiéra 31. januára 2014 Sála opery a baletu – nová budova SND Bratislava
(napísané z reprízy 2. 2. 2017)

Rodolfo – Kyungho Kim
Marcello – Daniel Čapkovič
Schaunard – Filip Tůma
Colline – Jozef Benci
Mimi – Katarína Juhásová-Štúrová
Musetta – Jana Bernáthová
Benoit – Juraj Peter
Alcindor – Ján Galla
Parpignol – Igor Pasek
Seržant – Daniel Hlásny
Colník – Martin Smolnický
Predavač – Michal Želonka

www.snd.sk

I váš text v této rubrice rádi uveřejníme. Naše adresa: [email protected]