Korzár z Vídně v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Baletná panoráma Pavla Juráša (169)
Tentoraz:

  • Korzár ako triumf interpretov
  • Cena Thálie pre Petra Weigla
  • Zbierka v Balete ND
  • Anna Karenina docestuje do Bratislavy
  • Čo sleduje Ondřej Rudčenko?


Korzár ako triumf interpretov
Prinajmenšom európsky umelecký svet napäto čakal na prvú choreografiu šéfa Viedenského štátneho baletu, ktorá sa uskutočnila v premiére pred Veľkou nocou. Nebudem sa ani podrobne rozpisovať o vzniku a dejinách inscenovania Korzára. Manuel Legris sa v svojej inscenácii k odkazu ani veľmi nehlási. Chcel vytvoriť vlastnú svojbytnú inscenáciu, podľa svojho umeleckého presvedčenia, v autorskej choreografickej licencii. Nemalý faktor v jeho rozhodovaní a rozložení deja medzi proporčné tanečné obrazy a celky hrá dispozícia súboru, ktorému šéfuje. Vytvára tak balet na mieru svojmu telesu, ktoré vypiplal k neprehliadnuteľnému európskemu baletnému súboru. Súbor, ktorý bol predsa len vedľa slávy Štátnej opery niekoľko desaťročí v úzadí.

Adolphe Adam: Le Corsaire - Denys Cherevychko - Wiener Staatsballett 2016 (foto Ashley Taylor)
Adolphe Adam: Le Corsaire – Denys Cherevychko – Wiener Staatsballett 2016 (foto Ashley Taylor)

Legris si zvolil veľký tím spolupracovníkov. Dôležitým je zaiste osoba Jeana-Françoise Vazella ako spoluautora libreta. Na pôvodnom príbehu ozvláštnili dej svojim pohľadom, hlavne krátili tanečné plochy, ktoré sa Legrisovi v pôvodnom rozložení nezdali vhodné. Dôležité je upozorniť, že Legris síce označuje „podľa Petipu“, ale Petipu zostalo v jeho verzii skutočne málo. Len určité jadro z každého typu pôvodnej choreografie: slávne Pas de deux z II. dejstva, pirátsky tanec a Forbant ako tradícia charakterného tanca, „Oživený sad“ ako klenot cárskeho baletu dokonalej formy. Inak choreograf sám stavia nové variácie či zborové čísla. V niektorých nuansách je mu nepochybnou inšpiráciou verzia, ktorú hrá Mariinské divadlo v Petrohrade. Prológ s únosom dievčat nie je novinkou, mizanscéna s ružou, ktorá je otrávená uspávacím prostriedkom, či tanec odalisiek vložený do III. dejstva. Legrisov príspevok k novodobým inscenáciám, hlavne mimo geografický priestor bývalého ZSSR, je najmä v choreografii.

Ťažko definovať, kto choreografa ovplyvnil z tých majstrov, ktorí ho viedli ako tanečníka ešte na scéne parížskej opery. Legris tancuje ľahko. Tanečníkom pod nohy. Nevŕši prekombinované muzikálne vírenie ako hlasy fúgy, ako to robil Nurejev, ani nie je kostrbatý či lámavý v agogike pohybu medzi jednotlivé figúry či vrcholy. Je svoj. A jeho súbor dokáže vyťažiť z choreografie maximum pre demonštráciu svojich schopností. Pre akési symetrickejšie rozloženie svojho pôdorysu bohato doplňuje variácie pre dôležité postavy. Okrem hlavných protagonistov pridáva postavu Zulméy, ktorá sa zamiluje do Birbanta. Naopak škrtá Aliho, ktorý je akousi visačkou korzára. Jeho úlohu a variáciu preberá v Pas de trois – do Pas de deux Konrád. Nie je to novinka. Variáciu, ktorá je vizitkou mnohých pánskych tanečníkov a ozdobou súťaží po svete, mu už napríklad prisúdil aj Ivan Liška v svojej verzii.

Tým pozornosť aj konanie v rámci príbehu smeruje ku Konrádovi. Nemá sa za koho schovať. Proti tradícii nevidí napríklad Seid Pašu ako chlipného starca, ale zrelého muža, ktorému by rozhodne každá z jeho háremu rada poslúžila. Niečo v deji tým splošťuje a zároveň nevyužíva motív konfliktu vo vnímaní Gulnary a Medory, čo ich s takým mužom čaká. Svoju variáciu v I. dejstve dostáva Zulméa, Birbanto s pirátmi v II. dejstve, Lankedem v III. dejstve, Gulnara v III. dejstve ešte v paláci. Zároveň si Legris našiel záľubu v sólach za účasti zboru. Gulnara v prológu dominuje ôsmim dievčatám. Birbanto dominuje medzi pirátmi a ruchom východného bazára. K slávnemu Pas d’esclave pridáva štyroch pomocníkov Lankedema, ktorí umožňujú obchodníkovi celkom iným štýlom prezentovať jeho luxusný tovar – Gulnaru.

Legris sa usiloval o dominantnú pozíciu Adolpha Adama medzi skladateľmi Korzára v nánosoch času. S celým svojim tímom hudobných poradcov vytvorili novú zvukovú partitúru, preskupili, doplnili, doaranžovali, preinštrumentovali, zostrihali. Teraz je ťažko porovnať, či verzia Ratmanského s Burlakom, či verzia Vasilyho Medvedeva, či verzia Jeana-Guillauma Barta, Kadera Belarbiho, Anny-Marie Holmes má prím. Legrisov Korzár je ťažko postaviteľný proti inému Korzárovi pre svoj osobitý rys celkovej premeny. Od muzikálnej cez choreografickú až k výprave Luisy Spinatelli, ktorú si Legris obľúbil a vybral za spolupracovníčku. A tak miera pozornosti publika uľpie na tanečníkoch.

Prvá premiéra sa stala oslavou hviezd súboru, ktoré budú zaznamenané aj na nahrávke pre DVD. Priestor dostali aj mladí talentovaní tanečníci: Nina Tonoli ako Gulnara, Francesco Costa ako Lankedem. Výborná technická príprava a mladícke nasadenie zmaže niektoré herecké rozpaky. Súbor a mladá generácia majú technicky náročný titul, na ktorom môžu rásť. Hviezdy súboru ako Liudmila Konovalova naopak majú titul, kde môžu ukázať a priamo demonštrovať svoje zrelé majstrovstvo. Takže inscenácia skôr než divadelnú účinnost stavia na obdiv technické majstrovstvo prvých sólistov.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář