Mírumilovný bojovník Jordi Savall s poselstvím pro vystrašenou Francii

Mierumilovný bojovník Savall s posolstvom pre vystrašené Francúzsko v programe: Ibn Battûta, le voyageur d’Islam

Vstupy do Auditória Maurice Ravela v Lyone boli strážené ochrankou, obsahy tašiek museli prejsť kontrolou. Ľudia majú strach. Nejde ani tak o reálnu hrozbu teroristického útoku ako skôr o potrebu pocitu, že sú chránení, inak by návštevnosť spoločenských podujatí mohla rapídne klesnúť. Vyše dvetisícmiestna koncertná sála bola takmer zaplnená. Organizačne sa na koncerte podieľali Festival d’Ambronay, ktorého je Jordi Savall s rôznymi projektmi každoročným hosťom, a Auditorium Orchestre National de Lyon, ktoré zabezpečovalo priestory a podieľalo sa aj na propagácii podujatia.

Savallove projekty prinášajú celkom iný svet. Savall sám niekedy pôsobí, akoby sa ho pozemské záležitosti netýkali, akoby žil vo svojej nadčasovej dimenzii nezávislej na hmotnom dianí, zasahujúcom bežných smrteľníkov. To môže byť sčasti pravdou do tej miery, ako sa koncentrovane venuje svojej práci, hudobnému výskumu, koncertovaniu a tvorbe nových programov. V tom ostatnom s názvom „Ibn Battûta, cestovateľ Islamu“ dokázal, že má celkom jasnú predstavu o súčasnom dianí, dotýka sa ho a on k nemu zaujíma jasný postoj: nahliadnutie do vlastného vnútra a odbúranie svojich predsudkov, ktoré vedie k vnútornej slobode v kontraste proti vonkajším stiesňujúcim barikádam, ktoré nikdy nebudú dosť vysoké na to, aby nás ochránili pred vlastným strachom.

Jordi Savall je od roku 1975, kedy vydal svoj prvý album so španielskou kresťanskou hudbou s prenikajúcimi židovskými vplyvmi, dejateľ na poli interkulturálneho dialógu. Od roku 2000 postavil niekoľko projektov spájajúcich hudobníkov západu a východu (Occident a Orient) s historickým a tradičným repertoárom. Na CD Jérusalem – La Ville Des Deux Paix z roku 2008 účinkujú muzikanti z Jeruzalema a Palestíny s hudbou troch monoteistických náboženstiev. CD Esprit d’Arménie z roku 2012 zoskupuje najlepších súčasných arménskych hudobníkov účinkujúcich spolu s tureckými muzikantmi. Album je zasvätený spomienke na genocídu z roku 1913. V nasledujúcom roku koncipuje projekt Esprit de Balkans, ktorý je zbierkou hudby z juhovýchodnej Európy. Ako sa sám vyjadril pre Le Monde 25. septembra 2015: „História nie je vždy to, čo sa nazdávame, že poznáme. Spomienka na ňu v knihách je len abstraktom. Cez hudbu ju možno priviesť k životu.“

Príbeh, ktorý sa rozhodol priviesť na svetlo sveta zo svojej perspektívy, má potenciál nositeľa mierového posolstva a to ďaleko presahuje dimenziu rádového umeleckého projektu. Keď sa povie „najväčší cestovatelia všetkých čias“, zíde nám na rozum Marco Polo a iní objavitelia neznámych teritórií, o ktorých sme sa učili na hodinách zemepisu a dejepisu. Ibn Battûta je pre naše končiny menej rezonujúce meno, hoci ide o arabského spisovateľa, ktorý je najväčším cestovateľom všetkých čias.

Narodil sa v Tangeri v roku 1304 a na cestu sa vydal ako dvadsaťročný v roku 1325. Počas nasledujúcich tridsiatich rokov z rodného Maroka prešiel cez „čiernu Afriku“ až na koniec sveta, do vzdialenej Číny. O svojej cestovateľskej odysei rozpráva v spise, ktorý z neho urobil majstra cestopisných príbehov (rihla). Vďaka jeho cestovateľskej histórii mu Arabi udelili titul Al-Musafir al-Arabi (Cestovateľ Arabov) a rahhāl al-‘asr (Cestovateľ všetkých čias). Západní bádatelia a výskumníci ho nazývajú cestovateľ Islamu alebo arabský Marco Polo, čím ho prirovnávajú k ďalšiemu stredovekému cestovateľovi.

V porovnaní s Benátčanom precestoval Ibn Battûta oveľa viac kilometrov, zašiel oveľa ďalej a svoje cestovateľské itineráre spisoval s väčšou hĺbkou, detailnejšie, s anekdotami a komentármi. Battûta prešiel neuveriteľných 120.000 kilometrov a precestoval viac ako polovicu vtedy známeho sveta. Počnúc severnou Afrikou navštívil Egypt, vydal sa do Arábie, aby navštívil sväté mestá Mekku a Medinu, odtiaľ sa vydal do Palestíny, Sýrie, Iraku a Perzie. Preplavil sa cez Červené more, aby navštívil Jemen a následne Sudán a ďalej cez Indický oceán cestoval do arabských kolónií na východnom africkom pobreží, za ktorým nasledovali Omán a Perzský záliv. Vydal sa do Antálie, navštívil vtedy ešte kresťanský Konštantinopol, potom ho zavialo do chladných ukrajinských stepí, aby konečne zišiel do centrálnej Ázie, na územie Afganistanu a Pakistanu. Sedem rokov zotrval v Indii, navštívil Ceylón a Maledivy. Odtiaľ sa vydal cez Bengálsko a Indiu až do vzdialenej a záhadnej Číny. Pri svojom návrate do Maroka navštívil Sardíniu a časť Andalúzie, kadiaľ viedla jeho cesta na Saharu, cez ktorú dorazil do Timbuktu. Zastavil sa v legendárnych čiernych zemiach a navštívil cisárstvo v Mali, potom sa v roku 1354 obrátil späť na sever do Maroka. Po návrate domov ho sultán Abu Inan du Maroc poveril spísaním pamätí zo svojich ciest. Jeho práca skončila v roku 1355 a dielo vyšlo pod názvom Vzácne svedectvá z exotických krajín a nevšedných ciest.

Jordi Savall a jeho ansámbel Hespèrion XXI s viacerými pozvanými muzikantmi čiastočne zhudobňuje cestu po týchto krajinách. Koncert bol sprevádzaný úryvkami z exotickej „rihly“ zdôrazňujúc moc slova a hlasu, ktoré dopomáhali k dokresleniu celkovej atmosféry tejto hudobno-historickej expedície. Recitovala Denise M’Baye, mulatka s príjemnou farbou hlasu – občas mi prejavom pripomínala postavičku zo slovenskej plastelínovej rozprávky pre deti o kráľovnej Regine, ktorej námorná flotila sa plavila do rôznych kútov sveta. Francúzski diváci sa sťažovali na jej prízvuk, ja som ho samozrejme nemohla postrehnúť, a teda ma ani nevyrušoval. Ako sólisti sa v projekte predstavili Meral Azizoûlu z Turecka (spev), Waed Bouhassoun zo Sýrie (spev a oud), Driss El Maloumi z Maroka (hlas a oud), Hamam Khairy zo Sýrie (hlas, riq a sonaja), Lluís Vilamajó zo Španielska (hlas) a Katerina Papadopoulou z Grécka (hlas).

Spevácky prejav všetkých umelcov vychádzal z prirodzenej čistoty hlasu, akákoľvek štylizácia by bola aj tak nežiadúca, keďže sa jedná o tradičný dobový repertoár. Ostatní hudobníci reprezentovali nádhernú kombináciu rôznych kultúrnych zázemí, ktoré dokresľovali obraz Battûtovej cesty (Sýria, Turecko, Izrael, Afganistan, Bulharsko, Arménsko, Grécko, Mali, Madagaskar, Španielsko). Okrem už spomenutých nástrojov k exotickej atmosfére prispievali nástroje ako kanun, kaval, ney, duduk, belul, kâmanche, santur, saz, valiha a kora. Jordi Savall hral na viole, rebabe, Pedro Estevan na perkusie, z európskych nástrojov zostavu dopĺňalo organetto (Guillermo Pérez). Cesta chronologicky definovala hudobný program a bola rozdelená do siedmich celkov. Počas viac ako dvoch hodín znel celý ansámbel tutti len niekoľkokrát, jednotlivé čísla zväčša interpretovali len niekoľkí hudobníci. Bol zostavený z tancov, spevov duchovných aj svetských.

Obrovský úspech u divákov vyžiadal prídavok, pred ktorým Savall posolstvo projektu verbalizoval. Podčiarkol v ňom moc hudby spájať ľudí a vytvárať slobodné prostredie na spoluprácu a komunikáciu, ktorá je základom riešenia všetkých konfliktov. Koncert ukončil tretí zo štyroch víkendov Festivalu d’Ambronay. Hviezdou toho budúceho je Philippe Jaroussky s ansámblom pod vedením Enrica Onofriho.

Hodnotenie autorky recenzie: 90 %

Festival de musique Baroque d’Ambronay 2016
Les Voyages d’Ibn Battûta
Vedúci súboru a viola, rebabe: Jordi Savall
Recitácia: Denise M’Baye
Meral Azizoûlu (spev)
Waed Bouhassoun (spev, oud)
Driss El Maloumi (hlas, oud)
Hamam Khairy (hlas, riq, sonaja)
Lluís Vilamajó (hlas)
Katerina Papadopoulou (hlas)
Hespèrion XXI
3. októbra 2016 Grande salle Auditorium Lyon

www.festival.ambronay.org