Italský muzikolog: Verdiho rukopisy ležely v truhlici desítky let, viděl jsem ale jen část z nich

  1. 1
  2. 2
  3. 3
Keď som sa viac než pred rokom rozprával s vnučkou skladateľa Giacoma Pucciniho Simonettou, rozoberali sme spolu finále nedokončenej opery Turandot a 36 strán poznámok a notového záznamu, ktoré k nemu zanechal jej starý otec. Zobral si vtedy svoje náčrtky melódií so sebou do nemocnice kde sa zotavoval po operácii hrtanu, na následky ktorej nakoniec zomrel.
Giacomo Puccini (foto archív)

Simonetta Puccini mi povedala, že v deň, keď jej starý otec umrel, mal zápisky položené na nočnom stolíku. Jeden z prítomných riaditeľov vydavateľstva Ricordi ich zbadal a odniesol ich zo sebou preč do Milána. O osud originálnych rukopisov sa nejaký čas viedol zápas, neskôr síce boli vrátené naspäť do jej súkromného archívu v Tore del Lago, v čase nášho rozhovoru však tieto zápisky už boli znovu u Ricordiho. Rozhovor s Pucciniho vnučkou (tu) sa tak logicky zvrtol aj k osudu ďalších originálnych rukopisov, ktoré jej po jej starom otcovi zostali, pričom mnohé z nich dodnes neboli sprístupnené odbornej verejnosti ani k nahliadnutiu.

Predminulý týždeň sme priniesli informáciu o tom, že rodina Verdiovcov práve uzatvorila dohodu so zástupcom talianskej vlády o sprístupnení 5.300 strán neznámej hudby Giuseppe Verdiho včítane 900 strán vyškrtnutých z Falstaffa, ktoré sa nachádzali v súkromnom archíve vo Ville Verdi (tu). Čo má táto udalosť spoločné s archívom Simonetty Puccini v Tore di Lago? Tesne spolu súvisia, ich osudy spojila petícia adresovaná talianskej vláde zverejnená pred viac ako rokom na stránkach Gazzetta di Parma, ktorá požaduje, aby notový materiál nachádzajúci sa v oboch súkromných zbierkach bol sprístupnený verejnosti. Podľa signatárov môže obsahovať exempláre nedoziernej kultúrnej a historickej hodnoty.

Pucciniho originálny zápis Bohémy (zdroj archív autora)

Text petície obviňuje Simonettu Puccini nielen z toho, že odbornú verejnosť nechce pripustiť k preštudovaniu Pucciniho neznámej hudby, ale aj z toho, že časť z jej archívu sa medzičasom dokonca stratila. Mechanickým porovnaním zoznamov inventarizácie nôt z roku 1952 a 1984 sa dá zistiť, že z Tore del Lago počas 30 rokov postupne zmizlo minimálne dvadsať cenných rukopisov a kópií týkajúcich sa opier La fanciulla del West, La rondine a Turandot. Signatári mali obavy, že rovnakým spôsobom by sa mohli stratiť aj ďalšie dokumenty. Pod textom petície sú podpísaní Juan Diego Flórez, Plácido Domingo, Daniel Barenboim, Riccardo Chailly, Antonio Pappano, Daniele Gatti, Zubin Mehta, Fabio Luisi, James Conlon, Francesco Meli, Gianandrea Noseda, Renata Scotto, Christian Thielemann, oscarový režisér Bernardo Bertolucci či nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Dario Fo a mnohí ďalší.

Je pravdou, že nikto presne nevie, aké potenciálne hudobné poklady sa v oboch súkromných archívoch nachádzajú. Simonetta Puccini napríklad až v roku 2008 sprístupnila štvrté dejstvo Edgara, ktorý bol dovtedy vo verejnosti známy len ako trojdejstvová opera (niektoré podrobnosti k „novoobjavenému“ štvrtému dejstvu Edgara v rozhovore prezradil José Cura). Následne sa ukázalo, že dovtedy neznáme štvrté dejstvo bolo hudobnými nápadmi doslova nabité.

Pokiaľ ide o notový materiál uskladnený vo Ville Verdi, ten je viac ako sto rokov zavretý v drevenej truhlici a nikto väčšinu z neho nikdy nevidel. Odborná verejnosť vôbec netuší, čo všetko budú obsahovať tisíce strán, o ktorých odovzdaní bola práve uzatvorená dohoda. Zatiaľ platí, že jediným odborníkom, ktorý mal za posledných viac ako sto rokov možnosť podrobne preštudovať pôvodnú verziu Traviaty, nachádzajúcu sa v kope manuskriptov, je Fabrizio Della Seta, profesor muzikológie z univerzity v Pavii. Tomu bol umožnený prístup k tejto časti dokumentov v roku 2001. Uplynulý týždeň sme sa s ním na túto tému porozprávali bližšie.

Fabrizio Della Seta, profesor muzikológie na Universita di Pavia (zdroj archív autora)

 

Pán profesor, ako sa vám podarilo pred takmer 20 rokmi presvedčiť Verdiho dedičov, aby vám umožnili študovať aspoň malú časť rukopisov?

Rukopisy ležali roky uzamknuté v truhlici, avšak nie je pravda, že ja som jediný človek na svete, ktorý ich za celý ten čas mal možnosť uvidieť. Ako kompletný celok ich samozrejme nepreštudoval ešte vôbec nikto, ale niektoré čiastkové fragmenty z nich boli publikované okolo roku 1940. Išlo o jednostránkové ukážky z rôznych opier a zverejnený bol vtedy tiež aj pôvodný koncept Rigoletta. Alberto Carrara Verdi, ktorý bol hlavou verdiovskej rodiny až do svojej smrti v roku 2002, umožnil nazrieť do niektorých častí rukopisov kvôli výskumu, ktorý viedol bývalý riaditeľ Národného inštitútu pre štúdium diel Verdiho v Parme, pán Pierluigi Petrobelli. Ako súčasť tejto operácie vtedy bolo dohodnuté, že ja budem mať na starosti preskúmanie skíc pôvodnej verzie Traviaty a bude mi aj umožnené zverejniť ich kópie s popisom a komentárom. Túto moju prácu, ktorá vyšla v roku 2001, je možné dodnes nájsť v rôznych knižniciach po svete.

Po smrti Alberta Carraru Verdiho však bol akýkoľvek prístup k dokumentom opätovne úplne znemožnený, a to až do súčasnej intervencie zo strany Ministerstva pre národné kultúrne dedičstvo.

Petícia, ktorá odštartovala na celom svete podpisovú akciu a ktorá žiadala Taliansku republiku, aby vstúpila do procesu vyjednávania s rodinou Verdiovcov a so Simonettou Puccini s cieľom sprístupniť dokumenty, bola zrejme rozhodujúcim elementom pri tlaku na dedičov, aby sa hudobného materiálu vzdali. Podpis zo strany toľkých významných osôb bol prekvapujúci…

Skutočnosť, že petícia zohrala v celej záležitosti úplne kľúčovú úlohu, je nespochybniteľná.

Vy ste spoluautorom textu petície?

Nie, ja som sa snažil prispievať k vysvetľovaniu celej problematiky vo viacerých článkoch našej domácej a zahraničnej tlače. Autorom petície je novinár z Parmy, Mauro Balestrazzi, ktorý sa tejto téme taktiež veľmi intenzívne venuje.

Spomínali ste, že medzi materiálmi je aj 900 strán nepoužitej hudby, ktorú Verdi vyškrtol z Falstaffa. Sú tieto strany plné úplne novej hudby, alebo sú to skôr variácie motívov, ktoré v inej podobe Verdi vo finálnej podobe opery nakoniec použil?

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář