Naděje britského baletu Liam Scarlett v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Baletná panoráma Pavla Juráša (203)
Tentoraz:

  • Nová hviezda nielen britského baletu – Liam Scarlett (1)
  • Baletné novinky
  • Francúz ako riaditeľ Hudobného divadla Nemiroviča–Dančenka v Moskve
  • Čo sleduje Jiří Waňka?

 

Nová hviezda nielen britského baletu Liam Scarlett (1)
V priehrští búšiacich noviniek a aktuálneho diania, rozhovorov a pripomienok sa niekedy stane, že niečo sa zabudne či nestihne. Je to súčasť nášho každodenného života, všedný stres, ktorý spôsobuje, že nám mnohé zostáva skryté a nepovšimnuté. Alebo že v pozlátke médií zanikne niečo hodnotné, čo nemá dostatočný PR. Väčšinou to bývajú jubileá či spomienky na významné osobnosti, či aktuálne aj úmrtia, ktoré končia krátkym povzdychnutím a notickou aspoň v Lidových novinách. Jedným z takých dlhov voči kvalite je osobnosť, budiaca dnes čoraz väčšiu pozornosť už naprieč zemepisnými kontinentmi: baletný choreograf Liam Scarlett. Rodák z Veľkej Británie, tanečník, ktorý vo veľmi mladom veku začal choreografovať a veľmi rýchlo pochopil, že jeho životné šťastie nespočíva v angažmán v baletnom zbore, ale niekde úplne inde. Toto zázračné dieťa sa narodil sa v roku 1986 – nie, nie je to chyba, má za sebou už niekoľko dôležitých inscenácií, ktoré rozrušili baletný svet.

Liam Scarlett (foto ©ROH/Andrej Uspenski)
Liam Scarlett (foto ©ROH/Andrej Uspenski)

Ak niekto o ňom doposiaľ pochyboval a mohlo sa mu zdať, že abstraktné balety na hudbu Glassa a Poulanca či transkripcia libreta do pozície súčasnej drámy na špičkách je výbuchom mladého extravagantného tvorcu, po svetovej premiére baletu Frankenstein v Kráľovskom balete v Londýne na konci minulej sezóny má už asi každý jasno. Kde inde než v Británii by mal vzniknúť balet inšpirovaný kultovým gotickým či sci-fi alebo fantasy románom Mary Wollstonecraft Shelleyovej? Kde inde by našli lepšie pochopenie dusnej atmosféry i zložitosti slovných literárnych obrazov autorky než v krajine veľkých dramatikov, ako bol istý Shakespeare, či básnikov jazyka ako Elliot či Joyce. Je až neuveriteľné, že slávny román napísala autorka už v roku 1818. Storočie pred Čapkovým robotickým svetom R.U.R. priviedla na svetlo ideu človeka stať sa zvrchovaným stvoriteľom života a dokázať vytvoriť ľudskú bytosť. Shellyovej monštrum však dosahuje pozoruhodnú zrelosť, pretože dokáže uvažovať a myslieť, chce aj milovať, chce byť plnohodnotným človekom, mať dušu. V dobe technickej revolúcie mal román jasnozrivý význam, ktorý mal vniesť zábavné varovanie moderným rozumom, ktoré chceli strojmi uľahčiť prácu človeka a vniesť akýsi druhý dych osvietenstva do 19. storočia. Priemyselná revolúcia priniesla v Británii mnohé bolestné chvíle, keď ľudia – prichádzajúci o prácu kvôli strojovej výrobe – prepadávali fabriky, rozbíjali stroje a snažili sa vlastným telom zastaviť pokrok. Dnes, v dobe umelej inteligencie a konšpiračných teórií, takéto varovanie už nie je úsmevné.

Baletná inscenácia koncentrovaná v deji a pôsobivých obrazoch ešte viac a silnejšie než román púta pozornosť k otázkam o moci človeka. O moci slobodnej vôle, rozhodovaní a sile, ktorá dokáže prekonať až zákony božské aj zákony ľudské i zdivočiť či spútať silu prírody. Za svetovou premiérou baletu na scéne Royal Opera House Covent Garden je osobnosť mladého britského choreografa Liama Scarletta. Choreograf, často označovaný za zázračné dieťa choreografie, mnohokrát však nepochopený, hodený ako biblický Daniel medzi levov. V dvadsiatich deviatich rokoch choreografovať Frankensteina pre Kráľovský balet? – Wow! chce sa povedať. Ale Liam nemal, napriek mnohému obdivu, na ružiach ustlané.

Napríklad Edward Villella mu na kostýmovej skúške v Miami City Ballet kreáciu Viscera pekne sťažil. Choreograf už v detstve rád organizoval všetky možné predmety do rôznych formácií a vzorov. Má mladšieho brata, ktorý je svetelný dizajnér pre rockové kapely. „Môj otec bol grafický dizajnér, potom sa stal záhradným architektom. Mamka pracuje s počítačom. Netuším vôbec, čo robí,“ smeje sa Liam. „Išiel som do bieleho domčeka (poznámka autora: Royal Ballet Lower School), keď som mal jedenásť.“ Tancoval však už od štyroch rokov na rôznych školách. „Bolo to ako dovolenka na celý život po dobu piatich rokov. Miloval som učenie, zhromažďovanie informácií a tú akademickú stranu školy. Bolo tam pár zlých zranení na tej ceste. Nebolo to len slnko a dúha celou cestou, ale bolo to celkom dobré detstvo,“ spomína dnes choreograf, ktorý vďaka baletnému telu a divoko kučeravým vlasom vyzerá ešte mladší, ako je. Pred tromi rokmi definitívne skončil s tancovaním a naplno sa ponoril do choreografie.

Londýn, asi ako jediné baletné teleso sveta, má troch kmeňových choreografov. Rezident choreograf Wayne McGregor, artistic associate Christopher Wheeldon a artist-in-residence Liam Scarlett. Prvé dve mená už dnes pozná skoro každý, kto balet sleduje, a kto nepozná mená, isto pozná trochu ikonickú Chromu alebo Alenku v krajine divov. Už dlhoročná riaditeľka Kráľovského baletu Monica Mason si všimla talent Scarletta a dala mu šancu. Ten sa z Londýna rozbehol do sveta a dnes má v svojom portfóliu také súbory ako Norwegian National Ballet, BalletBoyz, English National Ballet, San Francisco Ballet či American Ballet Theater. Téma Frankensteina rozhodne nie je šokujúca pre Scarletta. V balete tradíciu spracovania nemá, s výnimkou jednodejstvového baletu Wayna Englinga na hudbu populárnej skupiny Vangelis. Práve Scarlett miluje temné záhady duše, ako kedysi v dekoratívnejšej podobe MacMillan. Ale dosť už porovnávania. Scarlett už od začiatku veľké šance, ktoré dostal od Monicy Mason a po jej odchode z čela baletu Royal Opera House od Kevina O’Haru, využil.

Jeho výrazná choreografia, jednodejstvový Asphodel Meadows, učinila z neho sledovanú osobu. Pôvodne abstraktné tri duetá posunul svojím pocitom k rovine gréckeho mýtu, nie však bezhlavo, ale vo vzťahu k osobe človeka, ktorý je postihnutý stratou.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář

Reklama