Naše, a přece ne úplně naše? K životnímu jubileu Magdalény Hajóssyové

  1. 1
  2. 2

Naša, a predsa nie celkom naša?

Na Slovensku sme mali v druhej polovici minulého storočia niekoľko sopranistiek, ktoré sa postupne vypracovali na významné svetové interpretky opier zázračného Mozarta. Pravda, každá z nich mala svoje špecifiká osobnostné, hlasové, ale aj repertoárové. Niektoré boli aj skvelými interpretkami opier Richarda Straussa a nemeckej opery, iné postupne „presedlali“ na taliansku belcantovú operu (Gruberová). Jedny sa stali až svetovými pojmami (Gruberová, Poppová), iné sa výborne uplatnili hlavne v Európe, ale sem-tam aj mimo nej v širokej plejáde silnej konkurencie speváčok rôznych kontinentov. Sem patrí popri Ľubici Orgonášovej aj jubilantka Magdaléna Hajóssyová (25. 7. 1946). Hoci všetky štyri spomínané umelkyne väčšinu svojej umeleckej dráhy prežili v zahraničí, najdlhšie sme mali možnosť priamo sledovať umelecký život Magdalény Hajóssyovej.

Magdaléna Hajóssyová (foto archiv)
Magdaléna Hajóssyová (foto archiv)

V speváckom zbore Lúčnica, ktorý v šesťdesiatych rokoch Štefan Klimo premenil z folklórneho telesa na spevácky zbor svetovej úrovne, ako študentka spievala spolu s mnohými spolužiakmi či budúcimi kolegami z divadla. Spev študovala u Márie Smutnej-Vlkovej na Štátnom konzervatóriu a potom na VŠMU u Anny Hrušovskej. V knihe venovanej tejto pedagogičke, známej ako „stvoriteľka“ Lucie Poppovej, Hajóssyová naznačuje, ako keby sa na VŠMU necítila najlepšie. Už počas štúdií však upozornila na seba v dvoch študentských predstaveniach. V treťom ročníku spievala Paminu v Čarovnej flaute (popri Haljakovej Kráľovnej noci alebo Jariabkovom Papagenovi) a o rok neskôr titulnú úlohu v Dvořákovej Rusalke. Jej hlas sa v mnohom líšil od hlasu speváčok, na ktoré sme boli zvyknutí. Predovšetkým vynikal dievčenským jasom, dokonalým legátom a skôr inštrumentálnym vedením hlasu, čo ju hneď predurčilo k interpretácii najmä predromantickej opery. Ešte pred ukončením štúdií, resp. v prvých rokoch pôsobenia v SND (od 1971), sa jej ušli naozaj naivno-dievčenské úlohy ako Páža v Rigolettovi, Barbarina vo Figarovej svadbe. Ako prvú veľkú úlohu si doštudovala Mařenku v Predanej neveste; prvou inscenáciou, na ktorej príprave sa spevácky podieľala, boli Mozartove Così fan tutte (1971).

Wolfgang Amadeus Mozart: Così fan tutte - Magdaléna Hajóssyová (Fiordiligi) - SND Bratislava 1971 (foto Jozef Vavro/archiv SND)
Wolfgang Amadeus Mozart: Così fan tutte – Magdaléna Hajóssyová (Fiordiligi) – SND Bratislava 1971 (foto Jozef Vavro/archiv SND)

Vtedy nový šéfdirigent Opery SND Zdeněk Košler urobil z tohto Mozartovho diela generačnú inscenáciu (okrem Hajóssyovej v nej spievali Ružena Štúrová, Sidónia Haljaková, Robert Szúcs, iba František Livora zachraňoval staršiu generáciu), umelecky neobyčajne precíznu a režijne čistú (Karel Jernek). Už tam sa ukázalo, akým blízkym je speváčke Mozart. Stala sa však akoby „dvornou“ speváčkou šéfdirigenta, ktorý obdivoval jej technickú perfektnosť a začal ju obsadzovať do širšieho spektra úloh. Okrem Dony Elviry (ktorú rok po Bratislave už odspievala s berlínskym súborom v Tokiu) si zo školských čias zopakovala Rusalku, v Cikkerovej opere z čias francúzskej revolúcie Hra o láske a smrti spievala Sophiu (1973), v nasledujúcom roku Beethovenovu Leonóru, v roku 1975 Margarétu v pamätnej inscenácii Fausta (s Dvorským a Kopčákom, s ktorou SND s úžasným úspechom hosťovalo vo viedenskej Volksoper). Ešte sa na krátky čas „mihla“ po boku Dvorského v Pucciniho Bohéme, no od roku 1978 už bola členkou Staatsoper vo Východnom Berlíne. Ako neskôr speváčka uvádzala v rozhovoroch, v SND jej nevyhovovalo, že musela spievať rôznorodý repertoár, okrem iného aj dramaticky exponované party, kam napríklad patrila aj postava Kataríny Maslovovej z Cikkerovho Vzkriesenia (1976).

Ján Cikker: Vzkriesenie - Magdaléna Hajóssyová (Katarína Maslovová) - SND Bratislava 1976 (foto archiv SND)
Ján Cikker: Vzkriesenie – Magdaléna Hajóssyová (Katarína Maslovová) – SND Bratislava 1976 (foto archiv SND)

Od roku 1978 do roku 1991 spievala v Berlíne mnohé prvoodborové úlohy. Zo slovanského repertoáru to bola napríklad Jaroslavna z Borodinovho Kniežaťa Igora alebo Čajkovského Tatjana, z francúzskeho Micaela a Margaréta. No jej doménou bol nemecký repertoár, najmä z diel Mozarta, Wagnera a Straussa. V Donovi Giovannim spievala obe hlavné ženské postavy v trinástich rôznych inscenáciách, výborne jej sedeli obe úlohy, ktorými začínala v SND (Fiordiligi a Pamina), úloha Vitellie z Tita (stvárnená v Kolíne) a Elektra z Idomenea (s ktorou hosťovala v roku 1991 aj v SND). Práve po tomto bratislavskom vystúpení sme mohli konštatovať, že jej hlas aj po dvadsaťročnej aktívnej činnosti si zachoval charakteristický dievčenský jas, technickú perfektnosť a zmysel pre klasicistický štýl spevu. Z nemeckej romantickej opery spievala vo Weberovom Čarostrelcovi Agatu a titulnú postavu Euryanthe, z lyrickejších wagnerovských postáv Elsu z Lohengrina, Alžbetu z Tannhäusera (s ktorou hosťovala aj v SND) a Evičku z Majstrov spevákov.

  1. 1
  2. 2

Související články


Napsat komentář