(Nejen) tuzemské taneční novinky v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Baletná panoráma Pavla Juráša (174)
Tentoraz: 

  • Zdenek Konvalina po rokoch v Brne zásluhou Martina Dvořáka 
  • Niekoľko úvah o tanečných novinkách: Queen v Olomouci, Ateliér v Brne a Otvírání studánek
  • Čo sleduje Vanni Rotolo?

 

Zdenek Konvalina po rokoch v Brne
Správou dňa je neutíchajúca aktivita Martina Dvořáka, ktorý vedľa svojho ProART-u sa neustále usiluje o tanec a balet v Českej republike. Jedným z dôkazov je projekt, ktorý sa uskutoční 6. a 7. júna v slávnej brnianskej Vile Tugendhat. Martin Dvořák, viac-menej súkromná osoba a kolega, prehovoril k návšteve rodného mesta baletnú hviezdu Zdenka Konvalinu. Supluje teda to, čo by mal konať štátny inštitút Národného divadla. Nie teda kamenné divadlo, nie hosťovanie v Prahe v titule, v ktorom Konvalina nadchýnal divákov naprieč kontinentmi. Ešteže mladá generácia českých umelcov je priateľská a tvorivá napriek biednym grantom a okatému nezáujmu inštitúcií a médií. Dvořák, ako správny intendant, využil návštevu tanečníka, ktorý pôsobí v Londýne, aj k ďalším aktivitám v Brne. Masterclass na konzervatóriu či večer v Divadle Reduta 13. júna. Kapacita slávnej sklenej izby vily je obmedzená. A tak neváhajte, pretože ak verejnosť ako-tak pozná mená Klimentová či Bubeníčkovci, Zdenek Konvalina rozhodne nie je nikým menším. Maina Gielgud, v ktorej inscenácii Giselle Konvalina v Houstone tancoval Albrechta, o ňom v roku 2010 povedala: „Zdenek je skutočný danseur noble vo svete, kde bol tento pojem už takmer zabudnutý.“ Linda Howe-Beck z Montreal Gazette a Dance Magazine o ňom napísala najvyššie uznanie: „Je zvláštne podobný Nurejevovi. Má rovnakú javiskovú prezentáciu, presvedčivú, noblesnú.“ Vzácny hosť v Brne zatancuje sólo na hudbu Rachmaninova a spoločné dueto s hostiteľom Dvořákom. Priestor pre otázky dostanú aj diváci. Unikátny rozhovor s tanečníkom, ktorý spontánne popisuje život vo veľkom baletnom svete, nájdete v Baletnej panoráme 126 (tu) až 130 (tu).

Zdenek Konvalina (foto Pavol Juráš)
Zdenek Konvalina (foto Pavol Juráš)

 

Niekoľko úvah o tanečných novinkách
Okolo medzinárodného dňa tanca som dlho premýšľal. Balet sa dnes popularizuje, do tanečných hodín na klasiku chodia všetky vekové kategórie ako na hobby krúžok. Otázka je, či tieto trendy poznať aj v hľadiskách našich divadiel. – Či publika pribúda? Či je vzdelanejšie? Rozlišuje kvalitu? Porovnáva s prenosmi v kinách, na internete? Sleduje? Či je zahľadené do svojej ulity?

Robert Balogh prezentoval publiku celovečernú verziu baletu Queen v polovici apríla (celý názov: Queen – The show must go on!). V Olomouci som začal premýšľať nad fenoménom takéhoto baletu. Je to balet biografický, či ilustrované piesne? – Aký je zmysel takéhoto diela? Čo chce či čo môže divákovi dať? Ak má divák rád skupinu Queen, pustí si doma CD či si pustí DVD s top klipmi či živý záznam koncertu. Nemusí ísť predsa do divadla. Alebo si môže zájsť na koncert nejakej skupiny, čo Queen napodobňuje a robí to vkusne a profesionálne. Je to možno zvláštna česká záľuba, tvoriť balet na populárne piesne.

Queen – The show must go on! – choreografie Robert Balogh – Lukáš Cenek – MD Olomouc 2016 (foto Jan Procházka)
Queen – The show must go on! – choreografie Robert Balogh – Lukáš Cenek – MD Olomouc 2016 (foto Jan Procházka)

Priekopník v tom je Petr Zuska. (Nič proti nemu ani ďalším, ktorých budem menovať). A publikum miluje jeho balety na piesne Hradišťanu, Kryla, Vysockého, Brela. Vyčíta mu niekto povrchnosť? – Čím to je? Je to zvláštny úkaz českého diváka. Možno tu prichádzame k samotnej podstate tanca a tým je hudba, na ktorú sa tancuje. Pohyb vychádza z hudby alebo hudbu snaživo ilustruje, inšpiruje sa ňou, v tom geniálnom prípade pohybu sa s ňou snúbi. Diváci asi nechcú počúvať zložité hudobné partitúry, chcú niečo ľahšie. Možno to súvisí aj s českým rysom v činohre, milovať komédie ako Chrobák v hlave, Blbec k večeri. Večer v divadle vypnúť, nemať divadlo, ktoré vychováva, ale mať divadlo konverzačné, zábavné, divadlo s osobnosťami, ktoré sa spotvoria, úmyselne scudzujú herectvo a odbúrajú sa sami vtipným gagom. To divák zbožňuje a nadšene tomu tlieska.

Balet akokoľvek geniálny, svetovými scénami preverený, ale na hudbu Šostakoviča, Stravinského, Schnittkeho, Schőnberga a tak ďalej, bude vždy pôsobiť neprívetivo. Lepšie sa na plagáte vyníma niečo, čo divák vlastní doma, s čím sa zhoduje, čo mu konvenuje: popové piesne, hity alebo aj potrebná romantika 19. storočia. Je zrejmé podľa štatistík, že divák si takéto divadlo aj v tanečnom oddelení žiada. Pražské reprízy Petra Zusku lámu rekordy v počte, podobne ako Sluha dvoch pánov. Rovnako aj v Olomouci. Queen tu už bol a diváci si ho zamilovali. Čo viac – stal sa fenoménom. Dosiahol sedemdesiatosem repríz! Také nadšené a natešené diváctvo sa nevidí často. Hudobná skupina totiž znamená známku – „viem, o čo ide“. „Môžem sa tešiť, nebude to záhada. Budú tam tie piesne, môžem čakať, že to bude super, nebude to masaker alebo dráma, nebude to nezrozumiteľné.“

Queen – The show must go on! – choreografie Robert Balogh – Antonín Blahuta a Lukáš Cenek – MD Olomouc 2016 (foto Aleš Kočíb)
Queen – The show must go on! – choreografie Robert Balogh – Antonín Blahuta a Lukáš Cenek – MD Olomouc 2016 (foto Aleš Kočíb)
  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Související články


Komentáře “(Nejen) tuzemské taneční novinky v Baletním panoramatu

  1. Pane Juráši, vaše úvahy o českém publiku jsou správné, podívejte se jen na enormní dlouhodobý zájem o muzikály, z toho pak vychází že publikum jde v hojném počtu na vše „populární“. V baletu samozřejmě všechny generace jdou nejraději na Labutí jezero a dále kraluje Louskáček, kde publikum „sežere“ všechno (i Zuskovu inscenaci v ND). Další balety oslovují bohužel už jen vyhraněnou skupinu milovníků klasického baletu a svoji vyhraněnou skupinu pak zase má moderní tanec. To je skutečnost, která se jen tak nezmění …

Napsat komentář