Nenahraditelných je plné Slavičí údolí. Tenorista Pavol Breslik ve velkém rozhovoru pro Operu Plus

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5
  6. 6
  7. 7
  8. 8
  9. 9

PAVOL BRŠLÍK:
Tak tie mám vypnuté. Pípanie pri notifikáciách som jednoducho naozaj musel vypnúť, to by sa nedalo počúvať od rána do večera. Zo začiatku som bral veľmi vážne vždy, keď mi pribudol ďalší fanúšik, ale časom som to samozrejme prestal sledovať. Oni mi napíšu cez messenger, pošlú mi odkazy, že toto a toto bolo pekné, a ja im väčšinou odpoviem, že ďakujem veľmi pekne, ale to je všetko. Takže snažím sa odpisovať, neignorujem ich, ale človek si musí svoje hranice v komunikácii s verejnosťou stanoviť, inak by nerobil nič iné.

Máte verných fanúšikov, ktorí za vami cestujú?

PAVOL BRŠLÍK:
Áno, mám takých skalných niekoľko. Mal som dokonca jednu pani, ktorá išla na jeden deň na moje predstavenie do Los Angeles a na druhý deň letela naspäť. Zoberte si, koľko musia títo ľudia investovať do ciest, hotelov a podobne. Niekedy mám obavu, že nežijú svoj život, ale môj, a to nie je dobré.

Nikomu, kto vás pravidelne sleduje na sociálnych sieťach, nemohlo uniknúť meno Angelo Capodilupo. Kto je to?

PAVOL BRŠLÍK:
(veľký výbuch smiechu)
… Tak to je asi môj najväčší fanúšik zo všetkých.

My sme si vážne dosť dlho mysleli, že to musí byť človek z vášho manažmentu, keďže je s vami úplne všade na všetkých fotografiách po celom svete, na predstaveniach, na koncertoch.

PAVOL BRŠLÍK:
Nie, nie, nie. Je to len oddaný fanúšik.

Najväčší fanúšik Angelo Capodilupo (foto Facebook)

Vie byť takáto nadmerná pozornosť verejnosti aj nepríjemná?

PAVOL BRŠLÍK:
Nie, to určite nie. Iba mám pocit, že treba mať jasne stanovené hranice. Zo začiatku som mal také výčitky, že keď ľudia za mnou prišli do inej krajiny na predstavenie, tak by som sa mal o nich nejako postarať, venovať sa im, lenže to sa naozaj nedá. Ja tých mojich skalných pozvem raz do roka na večeru, pretože samozrejme som aj rád, že mám takýto oddaný fan klub a že za mnou chodia po celom svete, veď to človeka samozrejme poteší. Ja tento svoj fan klub chcem nejako podporovať a občas sa im povenovať, mať s nimi nejaký kontakt. Preto pozvanie na večeru mi príde ako vhodný spôsob. Ale že by som sa po každom predstavení s nimi mal stretávať, tak to samozrejme nie, ja si žijem svoj život a oni svoj. Tie hranice musia byť naozaj stanovené úplne jednoznačne.

Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor!

Róbert Pechanec a Pavol Bršlík pri nahrávaní albumu Cypřiše (zdroj archív P. Bršlíka / foto © Michal Harňák)


VIZITKY
Tenorista Pavol Bršlík (1979, v zahraničí známy ako Pavol Breslik) študoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici u doc. Vlasty Hudecovej. V roku 2000 sa stal víťazom speváckej súťaže Antonína Dvořáka v Česku. Navštevoval majstrovské kurzy u Yvonne Mintonovej, Mady Mespléovej, Mirelly Freniovej a Williama Matteuzziho. V rokoch 2003 až 2006 bol členom súboru berlínskej Štátnej opery Unter den Linden. Od roku 2006 je v slobodnom povolaní, vystupoval v Metropolitnej opere v New Yorku a v ďalších významných operných domoch a na festivaloch. Vo Viedenskej štátnej opere spieval Lenského, Nemorina a Alfreda, v Bavorskej štátnej opere debutoval v dvoch významných úlohách: Gennaro (Lucrezia Borgia) po boku Edity Gruberovej a Edgardo (Lucia di Lammermoor) s Dianou Demrau. V Covent Garden ho počuli v role Lenského v novej produkcii Eugena Onegina, tiež ako Ferranda a Tamina, vráti sa tam ako Don Ottavio. Hosťoval v parížskej opere, v opere v Barcelone, Théâtre Royal de la Monnaie v Bruseli, v berlínskej Štátnej opere, na salzburskom festivale a v ženevskom Grand Théâtre. Od roku 2012 bol členom opery v švajčiarskom Zürichu, nedávno debutoval v Austrálii ako Nadir v opere v Sydney. Slovenskí operní fanúšikovia mohli Pavla Bršlíka vidieť v Slovenskom národnom divadle v postavách Tamina a Nemorina či Dona Ottavia.

www.pavolbreslik.com

Róbert Pechanec (1973) študoval hru na klavíri na štátnom konzervatóriu v Žiline v triedach Antona Kállaya a Dariny Švárnej. V štúdiu pokračoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Daniela Buranovského. Už počas štúdia na konzervatóriu sa začal venovať spolupráci so spevákmi. V roku 1990 aktívne absolvoval Majstrovské kurzy pre spev so sprievodom klavíra pod vedením Brigitte Fassbaender a Wolframa Riegera. Dôkazom tejto úspešnej spolupráce sú mnohé ocenenia z domácich i zahraničných súťaží (súťaž M. Schneidera-Trnavského, súťaž Belvedere Wettbewerb, 2. medzinárodná súťaž Lucie Popp), viackrát bol na týchto súťažiach ocenený ako najlepší korepetítor. Koncertoval v Belgicku, Českej republike, Dánsku, Francúzsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Švajčiarsku aj v Taliansku. V rokoch 2000 až 2004 pôsobil na Wexfordskom opernom festivale ako korepetítor a šéf naštudovania vo viacerých produkciách. Taktiež v rámci festivalu účinkoval na piesňových recitáloch s poprednými sólistami tohto festivalu. V opere vo Frankfurte nad Mohanom sa predstavil v produkciách Káťa Kabanova, Jenůfa, Piková dáma a Chovančina.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5
  6. 6
  7. 7
  8. 8
  9. 9

Související články


Komentáře “Nenahraditelných je plné Slavičí údolí. Tenorista Pavol Breslik ve velkém rozhovoru pro Operu Plus

Napsat komentář