Nová bratislavská premiéra v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Baletná panoráma Pavla Juráša (162)
Tentoraz:

  • Slovenské tance v Slovenskom národnom divadle
  • Svetová premiéra Mata Hari v Amsterdame
  • Ratmansky odhaľuje Labutie jazero
  • Nesmrteľná diva Violette Verdy je mŕtva
  • Čo sleduje Ondřej Vinklát?


Slovenské tance v Slovenskom národnom divadle
Tretí diel Bolshoho Babylonu, labyrintu i mystifikácií a intríg, musím opäť odložiť. Prvýkrát ho prerušil náš mladý, reprezentatívny, talentovaný, ale aj pracovitý prvý sólista Fínskeho národného baletu Michal Krčmář, ktorému sa dostalo pocty tancovať Bajadéru so Svetlanou Zakharovou. Dnes ho preruší nastávajúca premiéra Baletu Slovenského národného divadla v Bratislave: Slovenské tance – Životy svetiel, ktorú vytvára mimoriadny tím. Hudobný skladateľ Peter Breiner, slovenská módna ikona Lea Fekete a medzinárodne etablovaná choreografka Natália Horečná. Je to veľká udalosť pre slovenskú kultúrnu scénu, pretože choreografka, ktorá pracuje na významných scénach vo svete, sa prvýkrát vracia domov.

Natália Horečná (foto Peter Brenkus)
Natália Horečná (foto Peter Brenkus)

Rodáčka z Bratislavy Natália Horečná (1976), je absolventka Tanečného konzervatória Evy Jaczovej (1994) a po štúdiu v Bratislave študovala ešte rok na Baletnej škole Hamburského baletu Johna Neumeiera, kde zakotvila aj v slávnom súbore Johna Neumeiera. Dostala sa až k sólovej zmluve. Počas svojho angažmán stvárnila nespočetné množstvo rolí, napríklad: Eryklea a Kirké v Odysseovi, sólo v Magnificat (pôvodná choreografia pre Sylviu Guillem), Manon v Dáme s kaméliami či Magdalena v Mesiášovi. Ďalšie sólové roly v baletoch ako Romeo a Júlia, Spiaca krásavica, Luskáčik, Sen noci svätojánskej, Hamlet, Popoluška, Giselle, Bernstein Dances, Ilúzie ako Labutie jazero, III. Mahlerova symfónia, Nijinsky, Zimná cesta, Matúšove pašie a iné. Po odchode z Hamburgu (2003) tancovala v Scapino Ballete Rotterdam, neskôr do roku 2012 sa stala členkou Nederlands Dans Theater I. Za šesť rokov v Nederlands Dans Theater tancovala v dielach najprednejších svetových choreografov. Jiří Kylián, Sol León a Paul Lightfoot, William Forsythe, Mats Ek, Wayne McGregor, Jacopo Godani. Od tohto roku sa rozhodla živiť ako choreografka na voľnej nohe na plný úväzok. Vytvorila choreografie pre Nederlands Dans Theater, Nederlands Dans Theater II pre ďalšie holandské divadlá, pre Ballet Graz, Ballet Kiel, pre International Dance Stage v Antverpách, pre Tanečnú akadémiu v Ríme, Viedenský štátny balet a ďalšie. V súčasnosti pripravuje mimoriadnu inscenáciu Romea a Júlie pre Fínsky národný balet. V roku 2012 sa stala podľa ankety baletných kritikov nemeckého Tanz Jahrbuch 2012 choreografkou roka. Sú to už dva roky od nášho prvého rozhovoru (tu). A aká bude jej bratislavská premiéra?

V našom rozhovore pred dvomi rokmi ste povedali: „Moje diela sú príbehy ľudí, ale Natália Horečná sa vždy identifikuje s nimi. Musíme spolu kráčať v ruka v ruke, snažím sa ich pochopiť, ináč to dielo nepodá ten pravý odkaz.“ Majú aj Slovenské tance príbeh, s ktorým môžete kráčať?

Áno, absolútne. Hľadanie vlastného svetla je tá najťažšia cesta hľadania za vlastnou pravdou srdca, akú som kedy podstúpila. Myslím si, že každý jeden z nás čo takúto dráhu podstúpil vie, o čom hovorím. V balete Slovenské tance / Životy svetiel túto púť ale oslavujem, ale bez všelijakého pátosu alebo ťažkých drám. Život je dar a o to mi v balete ide. Prežiť každý jeden moment. V danom momente. Naučiť sa, čo naozaj znamená to slovo: “Láska”, jej esencia … A čo to vlastne naozaj znamená: “milovať “.

Pred tými dvomi rokmi ste robili už vo Viedni a Slovensko nič, teraz sa prvýkrát vraciate s kreáciou domov. Máte rešpekt pred inštitúciou Národného divadla? Či ide skôr o tvorbu, vyjadrenie, než o to, kde sa hrá…

Mám absolútny rešpekt voči každému divadlu, pre ktoré pracujem. Je to tak isto aj so Slovenským národným divadlom.

Žijúci skladateľ je postrach mnohých choreografov, hlavne taký, ktorý píše hudbu ako čistú hudbu a nerešpektuje choreografa, že nie všetko je možné vyjadriť pohybom, či lepšie povedané zmysluplne vyjadriť pohybom. Ako sa darí vám v dialógu s Petrom Breinerom?

Pán Breiner je fantastický, hlboký a citlivý človek. Jeho úsmev na tvári mi dodáva energiu, spolupráca s ním je pre mňa jeden veľmi krásny zážitok. Je milý a veľmi otvorený. V jeho hudbe počujem veľa príbehov, mne sa na ňu pracuje dobre a ľahučko. Ale mám pred ňou samozrejme hlboký rešpekt a ona mi za to dáva absolútny priestor a slobodu vyjadrenia. Na konci dňa sa vždy teším keď vidím, ako tanec a hudba vrastie v jedno telo. (úsmev)

Natália Horečná a Peter Breiner (foto Peter Brenkus)
Natália Horečná a Peter Breiner (foto Peter Brenkus)

Vaše predstavenia majú osobitý scénografický dizajn, v niečom až na hranici súčasného výtvarného umenia, inštalácie, artefaktu. Na čo sa môže divák tešiť?

Na scénografiu pána Petra Janků, ktorá má krásny až rozprávkový, ale pritom veľmi zemitý dizajn, blízky človeku. Našimi každodennými cestami do práce a podobne. (úsmev) Ale hlavne, taktiež do našich vnútorných priestorov duše, ako som už spomínala na začiatku. (úsmev)

Nie ste začiatočníčka. Máte pocit, že s projektmi, titulmi, premiérami sa nejako vyvíja či cizeluje váš pohybový slovník?

V samej sebe podporujem svoj rast. Vyzývam sa po každej jednej premiére, reflektujem na všetko. Hľadám nové vyjadrenia príbehov, nové obrazy, témy, hudby… Ja nehľadám nové pohyby. Pohyby upravujem na tanečníka – umelca, ktorého mám pred sebou. Skôr ma zaujíma jeho/jej nový príbeh, nový objav, nový úsmev a radosť z práce. Samozrejme sa ale snažím, aby som ho aj pohybovo dostala do miest kde ešte nevkročil. Tým skúsenejším sa snažím podávať potom aj ťažší pohybový materiál, takže je to pravda, veľa závisí aj od miesta, kde sa momentálne nachádzam. Páči sa mi táto výmena, rastieme v nej všetci a obaja. (úsmev)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář