Novoroční koncert Slovenské filharmonie: slavnostně i uvolněně

  1. 1
  2. 2

Šťastný nový rok s blaženou hudbou a veselou Filharmóniou

Stalo sa peknou tradíciou, že Slovenská filharmónia sa lúči so starým rokom na Silvestrovskom a víta nový rok na Novoročnom koncerte. V sále bratislavskej Reduty bolo po tieto dva dni cítiť slávnostný pátos, ale aj uvoľnenú atmosféru v hľadisku i na pódiu.

Pre hudobníkov ide o mimoriadne obľúbené vystúpenia, na ktorých konečne prežívajú aj morálnu podporu štátnikov, aspoň na chvíľku predstierajúcich záujem o vysokú kultúru (okrem ich obľúbeného plezíru na Plese v opere zabávajúc sa so zahraničnými hviezdami spievajúcimi na playback). A keďže má hudba nielen zušľachťovať, ale aj zabávať, tak šéfdramaturg Slovenskej filharmónie Ivan Marton postavil dramaturgiu na jasne čitateľných melódiách. Radostných – pozitívnych – nesúcich v sebe zárodky nového začiatku. Veď také by malo byť aj naše vítanie nového roka: s jasnou mysľou, s novými predsavzatiami, víziami a snami. Nielen s bezhraničným hedonizmom.

Oba slávnostné večery venovala Slovenská filharmónia koncertnému cyklu britskej BBC Proms, pričom ten Silvestrovský bol dokonca prenášaný na veľkoplošnú obrazovku do centra diania osláv na Hviezdoslavovom námestí. Myšlienka impresária Roberta Newmana a dirigenta Henryho Wooda predstaviť čo najširšiemu spektru publika tú najrozmanitejšiu podobu z artificiálnej hudby sa v Londýne tento rok uskutočnila už po sto dvadsiaty krát. Filharmónia sa podľa tohto vzorca rozhodla vybrať cestou akejsi kompilácie, pričom zazneli diela až od šestnástich skladateľov, omnoho viac v porovnaní s Českou filharmóniou, ktorá vsadila na trojicu skladateľov. Tento veľký žánrový rozptyl však nebol na škodu, keďže mohli zaznieť aj také diela, ktoré by sa do dramaturgie dostávali iba veľmi ťažko.

Gro novoročného koncertu sa nieslo v obľúbených operných predohrách, valčíkoch či pochodoch. V ouvertúre diela Veselé panie z Windsoru poslali Filharmonici symbolický pozdrav do Viedenskej filharmónie, kde dielo zakladateľa tejto inštitúcie Carla Otta Nicolaia vznikalo. Hoci sú novoročné koncerty vo Viedni prijímané s neporovnateľne väčšou gráciou než u nás, tento príjemný večer ukázal, že noblesa nie je cudzia ani nášmu prostrediu.

Slovenská filharmónia - Rastislav Štúr (foto © Alexander Trizuljak)
Slovenská filharmónia – Rastislav Štúr (foto © Alexander Trizuljak)

Slovenská filharmónia pod taktovkou Rastislava Štúra sa naplno koncentrovala, aby udržala pohromade tento koncentrát populárnych melódií. Ukázala ich však jasne bez prechmatov. V Offenbachovej La vie Parisienne preniesla publikum do bohémskych parížskych ulíc, v zborových piesňach Was gleicht wohl auf Erden? a Wir winden dir den Jungfernkranz z Weberovej opery Čarostrelec zase Slovenská filharmónia zobrala diváka do prostredia honosných poľovačiek, ktorými sa v našich tradíciách uzatvára sezóna na Štefana. Vo Weberovom odraze lovca nasadil Štúr dramatické vypätie v dychovej sekcii, v čom neskôr Filharmónia pokračovala aj u Wagnera, pričom bolo cítiť Štúrovu snahu zmierniť jeho veľkoleposť. Od známeho tragika, ktorý však vedel byť aj mimoriadne vtipný a láskavý, zaznel obľúbený svadobný pochod Treulich geführt z opery Lohengrin a zborový výstup Wach auf! z jeho jedinej šťastne končiacej opery Majstri speváci norimberskí. Zbor je u Wagnera nosným pilierom a podobnú úlohu si pri tomto koncerte zastal aj Slovenský filharmonický zbor.

Medzi valčíkmi tentokrát chýbali tie viedenské, a svoju príležitosť tak dostali tie menej uvádzané, no rovnako obľúbené, ako napríklad Valse z Divertimenta pre komorný orchester, v ktorom Jacques Ibert tak dobromyseľne dráždil svet vážnej hudby roztopašnými citátmi svojich kolegov. S romantickým pátosom zase podali Filharmonici jedinú zachovanú orchestrálnu skladbu lotyšského skladateľa Emīlsa Dārziņša Valse málancolique. Lotyši si ju cenia natoľko, že ich Národná banka ju dokonca zvečnila na zberateľskú mincu. Jemné kontúry sa prejavili najmä v sólovom parte klarinetu, ktorý predstavoval jeden z najsilnejších momentov novoročného koncertu tým, ako stelesnil stíšenie a zamyslenie nad svetom a samým sebou v časoch bujarej zábavy.

Publikum pozitívne reagovalo aj na zaradenie tzv. ceremoniálnej hudby reprezentovanej hneď v niekoľkých skladbách. Povznesená nálada najlepšie vyznela v kompozícii Serenata od Leroya Andersona, s ktorou sa dodnes vítajú diplomati a vzácne návštevy v Bielom dome. Harmonický materiál tejto skladby uchopila Slovenská filharmónia až s jazzovou vervou. Anderson ako nadaný polyglot ovládajúci deväť jazykov hovoril aj vo svojej hudobnej reči kozmopolitne s akcentom na jazz, modernu a folklór. Túto syntézu v sebe spájal aj brazílsky komponista Zequinho de Abreu, od ktorého si Slovenská filharmónia vybrala jeho najznámejší žalospev Tico-Tico. Stačilo tak málo, a svet by prišiel o kvalitného skladateľa, ktorého talent by sa pod vplyvom tlačiacich rodičov stratil za múrmi kláštora. Abreovu celoživotnú vášeň z hudby rozviazal Štúr v košatom rytme a v kontrapunkte náreku.

Slovenská filharmónia - Rastislav Štúr (foto © Alexander Trizuljak)
Slovenská filharmónia – Rastislav Štúr (foto © Alexander Trizuljak)

Z filmového sveta preniesla Slovenská filharmónia pochodovú Colonel Bogey sprofanovanú vďaka pískaniu britských majorov vo filme Most cez rieku Kwai. Dielo Kennetha J. Alforda interpretovali s takou chuťou, že publikum dostalo okamžite chuť sa k nim v honosných priestoroch pridať.

Vari najbližšie mala k charakteru koncertov z cyklu BBC Proms interpretácia pochodu Pomp and Circumstance, ktorého procesná melódia sa hrávala v Londýne pod taktovkou spomínaného dirigenta Henryho Wooda. Muzikanti z Filharmónie vstrebali melódiu s rytmickými vzormi naratívne a fanfárovým charakterom ukázali, ako to môže vyzerať pri nástupoch v aulách stredných a vysokých amerických škôl.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Novoročný koncert - Slovenská filharmónia -R.Štúr (Bratislava 1.1.2016)

[Total: 14    Average: 4.5/5]

Související články


Napsat komentář