O 65. výročí Taneční katedry VŠMU a o novém prostoru pro taneční experimenty

Tretí májový týždeň bol na tanečné zážitky nesmierne bohatý. Krátko po premiére Baletu SND sa konal gala večer venovaný Katedre tanečnej tvorby na VŠMU. Divadlo Ticho a spol. rozbieha novú platformu súčasného tanca, kde sa majú možnosť prezentovať nielen študenti performancie z VŠMU, ale aj študenti Konzervatórií. V rámci noci galérií sa návštevníci Štúdia 12 rozlúčili s predstavením Malé ženy.

O 65. výročí Tanečnej katedry VŠMU a o novom priestore pre tanečné experimenty

Na koncerte študentov VŠMU a Baletu SND sa predstavili nielen absolventi a študenti, ale svoj priestor dostali aj pedagógovia prostredníctvom svojich video príspevkov. Tie sa týkali vzniku Katedry tanečnej tvorby, ale aj jej smerovania a poslania v súčasnosti. Pedagógovia sa vyjadrovali prostredníctvom svojej vlastnej optiky. Určitý priestor bol venovaný aj choreografovi a pedagógovi Štefanovi Nosáľovi, ktorý sa významne pričinil o rozvoj tanca na Slovensku a dodnes patrí medzi najvýraznejšie osobnosti tanečnej pedagogiky a tvorby.

Gala večer VŠMU bol pozoruhodným zážitkom najmä vďaka reprezentantom choreografie. Adrian Ducin (2. ročník Bc.), Reona Sato (1. ročník Mgr.) a Zuzana Andelová, ktorá sa prezentovala časťou diplomovej práce. Všetci traja sa predviedli ako nanajvýš sľubná nastupujúca generácia „slovenských“ choreografov, ktorá disponuje špecifickou poetikou a jazykom. Slovo slovenských je v úvodzovkách len z jednoduchej príčiny. Adrian Ducin pochádza z Moldavska a Reona Sato z Japonska. Obaja choreografi sú už dlhé roky členmi Baletu SND, a tak ich môžeme označiť za domácich.

No Way Adriana Ducina sa zaoberala problematikou emigrácie, čo sa odzrkadlilo na ponurej atmosfére diela. V bulletine bolo uvedené: „…Pálčivé otázky strašiace verejnosť, na ktoré si nikto nevie dať odpoveď. Čo bude, keď prídu? Ako nás ovplyvnia? Čoho sa máme obávať? … Málo kto sa však zaoberá tým, čo musia prežiť ONI.“ Adrian Ducin ponúkol návštevníkom historickej budovy SND spektakulárny zážitok. Pointy neboli závislé len od pohybu, ale aj od svetelného dizajnu a od výnimočne kvalitnej práce s rekvizitou. Vďaka veľkému pruhu látky sa Ducinovi podarilo rozohrať priam až metaforický koncert. Zaujímavý bol aj zvolený hudobný materiál, ktorý pozostával z Uakti Aguas da Amazonia od Phillipa Glassa. Interpretácie sa ujali kolegovia z Baletu SND – Ilinca Gribincea, Chelsea Andrejić, Adrian Szelle, Glen Lambrecht, Diego Calderon a Raphael Schuster. Študentovi druhého ročníka choreografie tak môžeme len pogratulovať a zaželať veľa úspechov do ďalšej práce.

Reona Sato sa rozhodla prezentovať duetom Something for you. Partnerom jej bol vedúci Baletu SND Andrej Szabo, ktorý na poslednú chvíľu vystriedal zraneného kolegu Francisca Garcia. Duet mal byť choreografkiným poďakovaním za možnosť tvoriť. Pár zachoval svoju štandardnú vysokú profesionálnu úroveň a duet Something for you patril k vrcholom večera. Klavirista Mario Richter svojou empatiou a osobným vkladom dokázal, že žiadne CD na javisku živú hudbu plnohodnotne nenahradí. Reona Sato si pre svoj duet zvolila mäkký svetelný dizajn a jednoduché kostýmy, ktoré podporili jej pohybový slovník a nechali ho krásne vyniknúť. Something for you vzniklo na hudobnom základe Johanna Sebastiana Bacha a japonského skladateľa Ryuichi Sakamoto.

Podoby lásky boli len časťou diplomovej práce Zuzany Andelovej. Škoda, že absolventka musela upustiť od pôvodného konceptu. Pôvodná téma Il Prette Rosso (Ryšavý páter) bola venovaná životu Antonia Vivaldiho v obrazoch. Katedra sa jej tento dopredu schválený koncept rozhodla zrušiť pre jeho dĺžku – 45 minút – a náročnosť produkcie, ktorá mala obsahovať spevácky zbor a orchester. Zuzana Andelová sa vyjadrila, že o zmenu témy si bola nútená zažiadať 25. 2. 2017. Bohužiaľ sme na koncerte nemali možnosť vidieť ako celok ani jej druhý koncept. Obrazy inšpirované filozoficko-sociologickými úvahami Ericha Fromma Umenie milovať. Podoby lásky sú tvorené ôsmimi obrazmi. Mali sme možnosť vidieť šesť:

Spolu na Vivaldiho Jar (vo vokálnej verzii) zo Štyroch ročných období bola mimoriadnym osviežením a to nielen vďaka zvolenému neoklasickému pohybovému slovníku s náznakmi folklóru, ale aj vďaka rozmarnej a plnohodnotnej interpretácii študentov bakalárskeho a magisterského stupňa programu Tanečné umenie, Martiny Chválovej, Niny Ilievovej, Zuzany Rehákovej, Hany Gallinovej, Zuzany Kopinovej a Matúša Szeghö.

Sama na hudbu Daria Marianelliho z filmu Jana Eyrová interpretovala sama choreografka, a na veľmi vysokej úrovni. Lyrická poetika, zaujímavé port de brass bolo odkazom na tvorbu Michaila Fokina. Svetelný dizajn a kostým vizuálne pripomínali Balanchinovu Serenádu. To samozrejme neznamená, že by choreografka svojich predchodcov kopírovala, práve naopak. Svetlo v podaní Matildy Polákovej, študentky Ballakademie der Wien Staatsoper akoby vychádzalo z toho istého základu, ale predsa len bolo úplne iné. Ave Maria Michala Lorenca bolo opozitom vokálnej Jari, a predsa časť pôsobila, akoby mala dorozprávať predchádzajúce číslo cez retrospektívny pohľad.

Obeta ako ženské trio v interpretácii Valérie Staškovej a Adriany Odlerovej z Baletu SND a Zuzany Kopinovej z druhého ročníka KTT VŠMU, Cesta ako dynamický duet samotnej choreografky a Samuela Debnárika na hudbu Mirka Krajčího, ale i Domov ako záverečné spoločné defilé, mali jednoznačný a zaujímavý koncept. Naozaj škoda, že sme nemali možnosť vidieť celých osem čísel, ktoré by boli určite zážitkom, ale zároveň by absentoval pocit, že nám chýbajú jednotlivé kúsky k úplnosti mozaiky.

Ticho a spol. sa otvára súčasnému tancu a performancii
Svoju tanečnú činnosť zahájilo hodinovým programom, ktorý obsahoval ako slovo, tak aj pohyb. Michaelu Motlochovú a režiséra Roba Horňáka inšpirovala báseň Françoisa Villona. Scénografom projektu je Jakub Branický. Fragmenty tela alebo Len sám seba nepoznám sú prvým počinom, ktorým sa komorné divadlo Ticho a spol. snaží uviesť nielen ako činoherný priestor, ale ako laboratórium, kde budú mať študenti možnosť sa „oťukať“ a nabrať potrebné skúsenosti a slobodne tvoriť.

Na hlavnej stránke divadla tvorcovia uvádzajú, že večer je verejnou prezentáciou ich doterajšieho hľadania. Je prezentáciou istej časti práce a zachytením spoločnej cesty. Fragmenty tela alebo Len sám seba nepoznám je prvým, a dúfame, že nie posledným, pokusom tvorivého týmu. Autorka tanečnej a pohybovej zložky tohto divadelného experimentu sa k vzniku novej platformy vyjadrila nasledovne: „Som presvedčená, že nový profesionálny priestor na tvorbu a prezentáciu pohybovo-tanečného umenia je v momentálnej situácii mimoriadne dôležitý. Súbor budú tvoriť predovšetkým mladí umelci – poslucháči alebo absolventi konzervatórií, HTF VŠMU a nezávislí performeri. Tento projekt by mal odborne vzdelaným interpretom dať možnosť tvoriť a súčasne participovať na vytvorení ‚domovskej základne‘ pre mladých umelcov. A pre mňa osobne je to veľká výzva, pred ktorou mám rešpekt.“

Prvotina bola príjemným prekvapením. Interpretácia bola na slušnej úrovni. Na poslucháčoch VŠMU a konzervatória bola cítiť radosť, oduševnenie a vášeň, ktorá býva na profesionálnych scénach často zriedkavým úkazom (a to je veľká škoda). Pracovali veľmi pekne nielen s telom, ale i so slovom a atmosférou. Samozrejme, že ani im sa nevyhli tzv. hluché miesta. Dôležité je, že ich bolo menej než tých naplnených a predstavené fragmenty dokázali udržať divácku pozornosť a boli príjemným „undergroundovým“ spestrením.

Hodnotenie autorky recenzie:
Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND – 70 %
Fragmenty tela alebo Len sám seba nepoznám – 50 %

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND
(Slávnostný koncert k 65. výročiu založenia katedry tanečnej tvorby)
Účinkujú: Balet SND, Umelecký súbor Lúčnica, študenti KTT HTF VŠMU a hostia
19. mája 2017 historická budova Slovenského národného divadla Bratislava

program:
Vitaj Jar
Choreografia: Štefan Nosáľ
Hudba: Svetozár Stračina
Účinkuje – Umelecký súbor Lúčnica, sólistka: Anna Dudášová

Emotions of heart
Choreografia: Bibiana Lanczová
Hudba: Olematon, Toumani Diabeté
Účinkujú – Nikola Loneková (bakálarska práca), Lukáš Bobalík, Jozef Vaľo, Matúš Szehgö, Hana Galinová, Klára Štúrovská, Nila Olšovská, Michaela Theiszová, Ida Vantová, Diana Gajniaková

No Way
Choreografia: Adrian Ducin
Hudba: Philip Glass, Uakti Aguas da Amazonia
Účinkujú – Chelsea Andrejić, Ilinca Gribincea, Diego Ernesto Calderón Armien, Gôen Lambrecht, Raphael Schuster, Adrian Szelle

Something for you
Choreografia: Bc. Reona Sato
Hudba: Johann Sebastian Bach, Ryuichi Sakamoto
Účinkujú – Adrian Szabo, Reona Sato

Podoby lásky
Choreografia: Bc. Zuzana Andelová

Spolu
Hudba: A. Vivaldi – Jar Vocal
Účinkovali – Martina Chválová, Nina Ilievová, Zuzana Reháková, Hana Galinová, Zuzana Kopinová, Matúš Szehgö

Sama
Hudba: Dario Marianelli – Jana Eyrová
Účinkuje – Zuzana Andelová

Svetlo
Hudba: Michal Lorenc – Ave Maria
Účinkuje – Matilda Poláková

Obeta
Hudba: Antonio Vivaldi – Nisi Dominus
Účinkujú – Valéria Stašková a Adriana Odlerová (Balet SND), Zuzana Kopinová

Cesta
Hudba: Mirko Krajčí: Tíšiny vzkriesenia
Účinkujú – Zuzana Andelová, Samuel Debnárik

Domov
Účinkujú – Rebecca Smudová, Miriam Budzáková, Silvia Sviteková, Silvia Grachová, Andrea Pernišová, Adriana Tušimová, Viktória Komolíková, Radka Petrová, Lukáš Záhorský, Martin Lukáč, Andrej Šepita (všetci z VŠMU)

Na detvianskych lazoch
Choreografia: Štefan Nosáľ
Hudba: Tibor Andrašovan
Účinkujú – Umelecký súbor Lúčnica, sólisti: Anna Dudášová, Michal Dudáš, Nikoleta Šimonová, Juraj Malovecký, Stanislav Kupec/Michal Zábražný

www.snd.sk
***

Fragmenty tela alebo Len sám seba nepoznám
Choreografia: Michaela Motlochová
Scénografická spolupráca: Jakub Branický
Námet a réžia: Michaela Motlochová a Robo Horňák
Premiéra 28. apríla 2017 Divadlo TICHO a spol. Bratislava
(napísané z reprízy v máji 2017)

Hrajú – Silvia Sviteková, Viktória Komolíková, Martin Borko, Alica Kuchtová, Rebeca Smudová, Miriam Budzáková, Dominka Sándorová, Dávid Selecký, Jakub Matejčík, Juliana Hamranová, Barbora Mesárošová, gitara: Michal Poliak

www.tichoaspol.sk