O novém šéfovi Bolšovo baletu v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Baletná panoráma Pavla Juráša (167)
Tentoraz:

  • Makhar Vaziev, od marca nový šéf Bolšovo baletu (6. diel seriálu o tomto súbore)
  • Pripomenutie jedného slávneho večera Čajkovského
  • Korzár dobyl Viedeň
  • Čo sleduje Štěpán Pechar?

 

Nový šéf Bolšovo baletu Vaziev od marca (6. diel)
Cyklus o Bolšom Babylone, Bolšom balete, Bolšich intrigách, Bolšom umení dnes skončí. Tento mesiac totiž na miesto Sergeja Filina nastúpil nový riaditeľ. Filinovi nebola predĺžená zmluva, o čom sa baletný svet dozvedel na jeseň. Pred týždňom však na ruských spravodajských serveroch zarezonovala správa, že Filina z divadla neodpratali úplne, či on sám prekonal počiatočnú urazenosť a prijal miesto v ateliéri mladých ako jeho šéf. Podivné. Päťdesiatpäťročný Makhar Vaziev trinásť rokov šéfoval Mariinskému baletu a teraz opúšťa post šéfa baletu La Scaly, kde bol hodnotený veľmi kladne, a sťahuje sa späť do Ruska.

Makhar Vaziev (zdroj gramilano.com)
Makhar Vaziev (zdroj gramilano.com)

Vaziev je neortodoxný. Do Mariinského divadla pritiahol Forsytha a ďalších západných choreografov, rád borí konvencie hierarchie a dáva priestor mladým tanečníkom. – „Človek sa nesmie báť dávať výzvy pre mladých tanečníkov. Viera je daná podľa ich schopností. Čím viac sa im dá, tým lepšie sami seba realizujú v tanci. Život tanečníkov je veľmi krátky. Musíme tanečníkov využívať efektívne a ja mám rád extrémne možnosti. Mali by ste tanečníkom ponúknuť maximum dôvery. Musí existovať rovnováha; rovnováha je krehká, ale dôležitá,“ rozprával v jednom interview Vaziev. Vaziev mnohých zas naopak straší svojou podporou reštaurovania baletných klenotov 19. storočia. Sergej Vikharev a Mikhail Messerer pod jeho šéfovaním ušľahali Spiacu krásavicu a Bajadéru v Mariinskom, v La Scale Raymondu a teraz sa tam presťahuje Labutie jazero od Ratmanského, koprodukčná inscenácia s Zürichom.

Keď sa obávaná ruská kritička Tatiana Kuznetsova pre žurnál Kommersant spýtala Makhara Vazieva, prečo odchádza z divadla, ktoré prosperuje, z krajiny, kde ho Taliani milujú a rešpektujú, Vaziev odpovedal: „Bola to jednoduchá ponuka spolupracovať vo Veľkom divadle. Hlavným lákadlom pre mňa je fakt, že je to úžasná príležitosť, a ten úžasný súbor! Pracovať s ľuďmi, ktorí vyšli z útrob Mariinského alebo Veľkého divadla bez ohľadu na to, ako ide život, ako sa budú ďalej rozvíjať či v zahraničí, alebo v našej krajine… Nemôžem premeškať túto šancu.“ Pritom je zaujímavé, a to sa na Západe moc nepíše, že už na počiatku krízy v roku 2011 riaditeľ Bolšovo divadla Anatoly Iksanov vyzval Vazieva, aby viedol baletný súbor, a dokonca ho verejne menoval. Ale doslova v predvečer vymenovania sa Vaziev rozhodol neprísť do Moskvy. „Jednoducho to dopadlo takto. V tej dobe sa mi zdalo, že som musel vidieť to, čo som začal v La Scale. Dnes si myslím, že som dosiahol hlavné úlohy, čo som chcel, v Miláne.“

Pritom Vazievovi zmluva v La Scale nekončí, odchádza tentokrát skôr, aby sa pripojil k Veľkému divadlu. – „Nie je tam žiadna trestná klauzula pripojená v zmluve. Hovoril som o svojom odchode s Alexandrom Pereirom (generálny riaditeľ a umelecký riaditeľ La Scaly) a máme v úmysle zvládnuť to všetko rozumne. Ale jedná sa o náročný moment, to je pravda. Som vďačný La Scale, ktorá ma naučila veľa a umožnila, aby som urobil toľko zaujímavých vecí. A to je dôvod, prečo si myslím, že po siedmich rokoch môžem dôjsť k nejakému porozumeniu. Musím tiež dokončiť niekoľko projektov v La Scale, čo znamená v podstate celú sezónu, pričom počas tejto doby môžeme nájsť môjho nástupcu. Myslím, že tri alebo štyri mesiace roku 2016 budem pracovať tu aj tam – diskutoval som o tom s Vladimirom Urinom a som rád, že sme našli spoločnú reč,“ objasňuje Vaziev, čo od menovania na jeseň doteraz robí.

V Miláne chce Vaziev vyčkať hlavne premiéru Labutieho jazera 30. júna. „Pre mňa to môže byť najdôležitejší projekt zo všetkého, čo sa týka tvorivého pátrania.“ Na rozdiel od iných projektov je Labutie jazero titul, ktorý potrebuje viac choreografa než reštaurátora. „To bolo presne to, prečo ma to zaujalo. Keď som pred pár rokmi diskutoval o Labuťom jazere s Ratmanským, dospeli sme k záveru, že asi polovica baletu bola zaznamenaná, druhá polovica bude musieť byť vytvorená.“ A či sa Vaziev okrem Labutieho jazera s Ratmanským, ktorý bol riaditeľom Bolšovo baletu, radil o súbore? – „Nie,“ odpovedá Vaziev. „Alexej je veľmi správny chlap – on nikdy nemá žiadne zvláštne pripomienky. Len povedal: „Možno je dobre, že ste sa rozhodli ísť.““ Na otázku, či s Vazievom čaká glorifikovaného Ratmanského návrat do Moskvy ako choreografa nejakej novej inscenácie, Vaziev Kuznetsovej odpovedal: „Tatiana, ty ma provokuješ. Ospravedlňujem sa, možno sa mýlim, ale to nie je etické, teraz sa ma pýtať na plány… Ak hovoríme o vyhliadkach… Samozrejme, že by som chcel Alexeja priviesť do Veľkého divadla. Je zrejmé, že áno. Samozrejme áno. Ale iná vec je, že nie som ochotný o tom diskutovať práve teraz.“ Vaziev má zatiaľ na plány a hlavne na ich realizáciu čas, dostal menovanie na päť rokov. Tak snáď ich aj vrchovato naplní. Vaziev bude prvý Petrohradčan (aj keď nie úplný rodák, narodil sa v Osetii), ktorý bude viesť súbor Bolšovo baletu v post-sovietskom období.

Bolšoj těatr (foto archiv)
Bolšoj těatr (foto archiv)
  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Komentáře “O novém šéfovi Bolšovo baletu v Baletním panoramatu

  1. Včera 28.3. jsem viděl ve Vídni zde panem Jurášem zmiňovanou novou inscenaci Korzára a nemám z ní nijak nadšený dojem. Taneční výkony samozřejmě výborné, další věci ale už méně. Pozměněné libreto (Manuel Legris, Jean-Francois Vazelle) je příliš upnuté na avizovanou logičnost děje, scéna (Luisa Spinatelli) je chudá až bych řekl na takovou scénu jako je Wiener Staatsoper ubohá, nejspornější mně připadá hudební zpracování (Igor Zapravdin, Thomas Heinisch, Gábor Kerény)a dirigent (Valery Ovsjanikov)- hudba často zní mdlým a nezvyklým způsobem. Celkově je tedy pro mě vídeňská inscenace zklamáním. Rozhodně lepší Korzár je v Mnichově pod vedením osvědčeného tria Ivan Liška, Doug Fullington, Maria Babanina a též velmi dobrá inscenace Korzára je v Bratislavě s výbornou scénou P. Juráše a hudebním nastudováním A. Anissimova (v SND jsou ovšem minusem některé choreografické zásahy V. Medvedeva). To je jen malé srovnání Korzárů na „dunajské ose“ Střední Evropy, tyto inscenace by si jistě zasloužily srovnání větší.

Napsat komentář

Reklama