Opera v Albánii

  1. 1
  2. 2

Opera v Albánsku
Za operou cestou necestou (6)

Najchudobnejšia krajina v Európe trpiaca nadvládou fašistického i komunistického aparátu, izolovanosťou a divokým kapitalizmom. Hospodársky zázrak neprišiel ani v 21. storočí, ale Albánci si uchovali svoju pohostinnosť a nezatrpkli. Kultúrny stret islamského a kresťanského sveta, východnej a západnej civilizácie, tu má dodnes svoje opodstatnenie. Albánska spoločnosť bazíruje na tradíciách.

Zrod hudobného profesionalizmu
Operný žáner a vyššie symfonické diela stále súperia s neohrozenými ľudovými piesňami o pozornosť domáceho publika. Artificiálna hudba sa totiž v Albánsku začala formovať až v druhej polovici dvadsiateho storočia, a to vďaka dvom hudobným skladateľom, Lecovi Kurtimu a Martinovi Gjokovi.

Lec Kurti (foto archiv autora)
Lec Kurti (foto archiv autora)

V živote Leca Kurtiho sa prelínal svet hudby, diplomacie a vysokej politiky. Okrem toho, že ho možno považovať za prvého profesionálneho albánskeho skladateľa, bol Kurti aj vedúcou postavou domáceho Národného frontu. Kurtiho aktívne pôsobenie vo vysokých štruktúrach tejto politickej strany je dodnes vnímané veľmi citlivo kvôli jeho kolaborácii s nacistickým Nemeckom, a to aj napriek skutočnosti, že bojoval proti okupantom z fašistického Talianska. Po skončení vojny musel z krajiny utiecť, keďže mu hrozil vysoký trest od komunistického pohlavára Envera Hoxhu. Kurti zomrel v Ríme, z politických dôvodov zostal pozabudnutý a jeho hudba je širokej verejnosti takmer neznáma, aj keď sa zachovalo dedičstvo v podobe osemsto strán rukopisov, ktoré starostlivo uchováva Kurtiho rodina.

To pozostáva z niekoľkých zachovaných diel, celkovo skomponoval dvadsaťštyri kompozícií – z toho osem nedokončil. Kurtimu je prisudzované aj autorstvo prvej albánskej národnej opery Arbëreshë z roku 1908. Tá sa však nikdy na javisku nezrealizovala a zostal z nej zachovaný iba fragment z prvého dejstva. Lec Kurti bol synom významného skladateľa Palokë Kurtiho. Ten pochádzal z veľmi chudobnej rodiny, ale po svadbe s dcérou bohatého obchodníka sa z neho stal jeden z najbohatších mužov mestečka Skhodra. Toto miesto je pre albánsku kultúru mimoriadne dôležité, nakoľko sa stalo príkladným vzorom koexistencie dvoch odlišných civilizácií. Skhodra predstavovala ohnisko hudobného života v Albánsku, a to najmä po druhej svetovej vojne, kedy sa stala centrom vzdelávania prvej generácie albánskych skladateľov.

V Skhodre pôsobil aj františkánsky kňaz Martin Gjoka, ktorý bol prvým albánskym skladateľom zaujímajúcim sa o tradičnú folklórnu hudbu. Komponoval polyfonické a zborové skladby, pričom v nich vychádzal z Bacha a Händla. Pre nedostatok kvalitného hudobného vzdelania a inštitúcií zostala jeho práca izolovaná, hoci sa mu dostalo podpory aj od rôznych amatérskych hudobníkov.

Národné dielo
Aj keď nikto nemôže Kurtimu uprieť snahu o vytvorenie prvej albánskej opery, tým naozaj prvým scénickým operným dielom sa stala Mrika, ktorú skomponoval skladateľ Prenk Jakova na libreto básnika Llazara Siliqiho a vo veľkolepom naštudovaní režiséra Andrea Skanjetiho, ktorý mal k dispozícii nielen veľký symfonický orchester, ale i zbor, tanečníkov a dokonca aj vojsko. Premiéra sa uskutočnila prvého decembra 1958 v skhodravskom divadle Migjeni. V tento večer dirigoval orchester samotný Prenk, a to so zlatou palicou, ktorú dostal do daru od hudobníkov. Hneď na druhý deň vydali noviny pochvalné recenzie, v ktorých kritici vyzdvihli orchestrálnu inštrumentáciu opery a krásne árie a zároveň dodali, že Prenk naplno prehovoril „arómou albánskych farieb“.

Prenk Jakova: Mrika (zdroj delcampe.net)
Prenk Jakova: Mrika (zdroj delcampe.net)

Táto reflexia prišla komunistickým papalášom veľmi vhod. Po úspechu opery Mrika prišiel za Prenkom Enver Hoxha so žiadosťou o ďalšie dielo, ktorého predobrazom sa mal stať národný hrdina a pravdepodobne najslávnejší Albánec v dejinách: protiturecký bojovník a zjednotiteľ znepriatelených domácich kmeňov Skanderberg. Prenk, vedomý si tejto zodpovednosti, pracoval od rána až do večera po dobu niekoľkých mesiacov. Na jednej strane mal vytvorené dobré podmienky (vysoký rozpočet, k dispozícii tých najlepších domácich spevákov…), no na druhej strane mu prísna cenzúra v mnohom priťažila. Operu stihol včas dokončiť a v roku 1966 mala premiéru pod názvom Gjergj Kastrioti-Skënderbeu. Dielo zožalo veľký úspech a skladateľovi prišiel osobne zagratulovať aj dovtedy skeptický Enver Hoxha. No vyčerpanému Prenkovi sa zadosťučinenia nedostalo. Psychicky podlomený skladateľ sa rozhodol dobrovoľne vziať si život, a 16. septembra 1969 vyskočil z druhého poschodia Domu kultúry, kde celý život pôsobil a komponoval.

Prenk Jakova (foto archiv autora)
Prenk Jakova (foto archiv autora)

Ďalším významným albánskym operným skladateľom bol Kristo Kono, ktorý žiaľ, podobne ako jeho kolegovia, žil v ťažkých časoch fašistického režimu, a preto nemohol naplno rozvinúť svoj sľubný potenciál. Známe sa stalo jeho dielo Rapsódia č. 1 a mnohé partizánske piesne, ktoré sa v ilegalite s obľubou šírili. Po oslobodení sa Kristo venoval hudbe národného charakteru. Vo svojom širokom skladateľskom repertoári mal aj niekoľko operných diel, ako napríklad Lulja e Kujtimit, a operety Së bashku jeta është e bukur, Agimi a Brigadierja.

Veľké albánske hlasy
Tefta Tashko-Koço bola slávnou opernou speváčkou a dcérou prominentného vlastenca Thanasa Tashkosa, ktorý sa usadil so svojou rodinou v Egypte.

Tefta Tashko-Koço (foto archiv)
Tefta Tashko-Koço (foto archiv)
  1. 1
  2. 2

Související články


Komentáře “Opera v Albánii

  1. Díky za zajímavý článek, který jsem si s chutí přečetl. K Invě Mule je snad ještě možné dodat, že patřila v roce 1993 k vítězům prvního ročníku Domingovy pěvecké soutěže Operalia. Co se týče dalších pozoruhodných albánských pěvců, napadá mě ještě jméno mezinárodně úspěšného tenoristy posledních let Saimira Pirgu. A kdybychom chtěli nalézt alespoň jednu „českou stopu“ v tomto tématu, mohli bychom připomenout pana Bledara Zajmiho, koncertního mistra ve violoncellové sekci Orchestru Národního divadla…

Napsat komentář