Ostravský zázrak. Tudorovská trilogie se završila

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Roberto Devereux uzavrel tudorovskú trilógiu

Ostrava má asi ďaleko od vyhľadávaného centra svetovej opernej turistiky či súboru s vysnenými speváckymi obsadeniami. Minimálne z jedného aspektu však divadlo severomoravskej metropoly v súčasnosti má právo ašpirovať na status magnetu pre vyhranený typ publika. Konkrétne pre fanúšikov talianskeho romantického belcanta. V kalendárnom roku 2015, ba ani v tom predchádzajúcom, nenájdeme nikde vo svete skompletizovanú takzvanú tudorovskú trilógiu z pera Gaetana Donizettiho. Ostravu bude nasledovať až začiatkom budúceho roku newyorská Metropolitan Opera. Zaujímavý paradox: divadielko s kapacitou 513 miest verzus gigant s takmer osemnásobne vyšším počtom sedadiel. A pomlčím o neporovnateľných umeleckých zložkách a ostatnom, pre prevádzku divadla neodmysliteľnom…

Propagačný dvojmesačník Národného divadla moravskosliezskeho sa pýši citátom recenzie z prestížneho nemeckého časopisu Opernwelt, nazvanej Ohnivý zázrak. Vzťahuje sa hlavne k inscenácii Prokofievovej opery, v nadväznosti na celkovú koncepčnú dramaturgiu. Ja by som v tejto chvíli ostravské „zázraky“ neváhal rozšíriť. A rovnaký prívlastok priradiť aj k skompletizovanému triptychu o anglických kráľovnách od Gaetana Donizettiho. Zrodil sa za dva a pol roka (Anna Bolena mala premiéru v júni 2013, Maria Stuarda pred lanskými Vianocami) a Roberto Devereux ho vo štvrtok uzavrel. V marci 2016 divadlo ponúkne počas troch za sebou idúcich dní všetky tri tituly. Nuž, čo na to povedať? Ostrava azda belcantovým víkendom „ukradne“ Donizettimu jeho rodné Bergamo.

Rozhodnutím vedenia divadla (v čase štartu projektu stál na čele opery dirigent Robert Jindra a dramaturgom bol Daniel Jäger) sa každé autonómne dielo dostalo do rúk odlišného inscenačného tímu i autora hudobného naštudovania. Spoločná však bola podstatná časť sólistického obsadenia, tvorená domácimi silami a stálymi hosťami. Nebyť toho, že súbor disponuje sopranistkou takých vokálno-technických a estetických dispozícií pre primadonské belcantové party, akú má v Jane Šrejma Kačírkovej (už dnes zodpovedá medzinárodným kritériám), triptych by zrejme nevznikol. Nemal by zmysel. Ona stvárnila Annu Bolenu, Mariu Stuardu a Elisabettu v Robertovi Devereux.

G.Donizetti: Roberto Devereux - Jana Šrejma Kačírková (Alžběta, anglická královna), Michaela Kapustová (Sára, vévodkyně z Nottinghamu) - NDM 2015 (foto Martin Popelář)
G. Donizetti: Roberto Devereux – Jana Šrejma Kačírková (Alžběta, anglická královna), Michaela Kapustová (Sára, vévodkyně z Nottinghamu) – NDM 2015 (foto Martin Popelář)

Povedľa nej v každom z titulov našla výborné uplatnenie mezzosopranistka Michaela Kapustová (Giovanna Seymour, Elisabetta v Marii Stuarde a Sara v Robertovi Devereux) ako aj alternujúci tenoristi Luciano Mastro a Philippe Do (Percy, Leicester, Roberto).

Roberto Devereux bol štvrtou operou, v ktorej Gaetano Donizetti spracúval námety zo života anglických kráľovien. Prvou bola Elisabetta al castelo di Kenilworth (na námet Waltera Scotta) z roku 1829, dnes nehrávaná, druhou Anna Bolena (1830), kde sa však kráľovná Alžbeta neobjavuje. Zasvätená je druhej manželke Henricha VIII. z rodu Tudorovcov. Nasledovala Maria Stuarda s frapujúcim duelom dvoch kráľovien, škótskej Marie Stuardy a anglickej Alžbety I., a napokon Roberto Devereux (1837), zobrazujúci psychologický zlom a pád kráľovnej. Gaetano Donizetti nezamýšľal dať dielam formát tetralógie či trilógie, až prax ukázala zmysluplnosť prepojenia trojice skvostných drám s postavami tudorovských kráľovien v centre diania. Roberto Devereux, skomponovaný na libreto Salvadora Cammarana (podľa predlohy Jacquesa-Francoisa Ancelota), vznikal počas vážnej životnej krízy skladateľa. Stratil oboch rodičov, deti a napokon mu zomrela aj milovaná manželka Virginia. Svojmu švagrovi Antoniovi Vassellimu sa v liste zveruje so svojou bolesťou a osamotenosťou. „Vidím priepasť, do ktorej som spadol, a nemám silu sa z nej dostať,“ píše Donizetti. Napriek tomu operu dokončil a v neapolskom Teatro San Carlo sa koncom októbra 1837 uskutočnila úspešná premiéra s primadonou Giuseppinou Ronzi de Begnis v postave Elisabetty. O rok neskôr, pre nové parížske uvedenie (s hviezdnymi protagonistami Giuliou Grisi, Rubinim a Tamburinim), partitúru revidoval a okrem iného dokomponoval predohru s nápevom neskoršej anglickej hymny God save the Queen.

Prvé ostravské uvedenie Roberta Devereux (nejde o českú premiéru, tá sa pod názvom Kráľovnin prsteň odohrala roku 1975 v Ústí nad Labem) režijne pripravil šéf tamojšej činohry Peter Gábor. So spolutvorcami, scénografom Michalom Syrovým a kostýmovou výtvarníčkou Alenou Schäferovou, sa zhodli na koncepcii, založenej na zachovaní dobovej ilúzie, so striedmo štylizovanými znakmi renesancie.

G.Donizetti: Roberto Devereux – Jana Šrejma Kačírková (Alžběta, anglická královna) - NDM 2015 (foto Martin Popelář)
G. Donizetti: Roberto Devereux – Jana Šrejma Kačírková (Alžběta, anglická královna) – NDM 2015 (foto Martin Popelář)
  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Donizetti: Roberto Devereux (NDM Ostrava)

[Celkem: 19    Průměr: 4.1/5]

Související články


Napsat komentář