PKF s Emmanuelem Villaumem na Bratislavských hudebních slavnostech

Emmanuel Villaume prvýkrát v Bratislave s PKF

„Oslovila ma PKF – Prague Philharmonia. Jej aktivita je založená na turné a nahrávkach, doma nemajú až tak veľa koncertov, takže nemusím stráviť až toľko času v Čechách. PKF má tiež mimoriadne kvality, ale z hľadiska voľby repertoáru a rozloženia orchestra je to úplne iné teleso než Slovenská filharmónia. Hrajú úplne iný repertoár, a to, že som k nim prešiel, ma vlastne donútilo oboznámiť sa s výrazne odlišnými dielami než doposiaľ, čo je pre mňa vlastne obohatením.“  Takto sa Villaume na záver minulej sezóny vyjadril k odchodu po siedmich sezónach z postu šéfdirigenta Slovenskej filharmónie (rozhovor tu).

Sedem sezón bola dostatočne dlhá doba, aby si dirigent zvykol na stredoeurópske publikum, poukázal na silné stránky orchestra a mohol odísť s tým, že za sebou zanechal zreteľné stopy. Tu ostáva pamätný jeho výrok z roku 2013; na margo vzťahu so Slovenskou filharmóniou uviedol: „Tu už nemusím absolvovať celý proces randenia, my sme už v posteli.“

Program koncertu Villauma s PKF na Bratislavských hudobných slávnostiach tvorili málo uvádzané diela. Pre blízky vzťah dirigenta s našim prvým orchestrom bol večer zaujímavý aj z ďalšieho pohľadu: akú interpretačnú úroveň má komorný orchester pod jeho vedením? Nakoľko sa jeho temperament a požiadavky odrážajú v prednese orchestra?

Siegfriedova idyla vznikla ako narodeninový darček Richarda Wagnera jeho žene. V to ráno pár hudobníkov, ktorých dirigoval Wagner, zahralo novú kompozíciu, aby manželku prebudili. Jeden z mála prejavov skladateľovej orchestrálnej tvorby je rýdzo komorným dielom, s množstvom tichých častí, v pôvodnej verzii pre nie viac ako šestnásť hráčov. Verzia, ktorá zaznela vo štvrtok večer, pochádza z neskoršieho obdobia, keď Wagner rozšíril obsadenie a urobil z takmer dvadsaťminútovej skladby koncertantné dielo.

Hráči PKF – Prague Philharmonia okopírovali základné Villaumovo pravidlo: Byť disciplinovaný, ale charakterný. Siegfriedova idyla v ich podaní mala svoju nehu a pružnosť, tiché pasáže zneli v pianissime, no nestratili napätie. Orchestru sa podarilo odkryť jemnejšiu stránku skladateľa, ktorého u nás poznáme častejšie ako autora veľkých opusov nekonečných prúdov hudby. Pri malom počte hráčov si v tichšom prostredí skôr všimneme interpretačné nedostatky. Priemerný komorný orchester potrebuje výborného dirigenta. PKF ako jeden z najlepších komorných orchestrov našla Emmanuela Villauma, ktorý opäť vedel, aké črty orchestra vyzdvihnúť.

Druhým dielom programu bol Beethovenov Štvrtý klavírny koncert G dur. Hoci ide o jeden z najväčších a hudobne inovátorských Beethovenových koncertov, v niektorých ohľadoch ostáva rezervovaný. Začína ho sólový klavír, plný zvuk orchestra prvýkrát počujeme až v poslednej časti a každá z častí končí odlišným spôsobom. Najlepším príkladom je rondo, ktoré začne v tichu, s reťazcom fanfár v sláčikových nástrojoch, neskôr v dychových. Až potom, čo sa dvakrát ozvú trúbky a tympany, zaznie frenetický zvuk orchestra.

Sólistom koncertu bol francúzsko-kanadský klavirista Louis Lortie. Jemne vyzerajúci muž so zvykom zdvíhať oči ďaleko ponad orchester, keď ide do tuhého, je umelcom s nezvyčajne širokým repertoárom. Má vynikajúcu schopnosť sústrediť sa na interpretáciu. Kadenčné party totiž hral v najrýchlejších možných tempách s navonok jednoduchým prehľadom a zručnosťou. Naopak adagio v jeho podaní malo svoju melanchóliu, s hudobným frázovaním akoby dlhšej piesne. Orchester bol v koncerte vyváženým partnerom, nedovolil si prekričať sólistu či zaostávať v tempe. Villaume to poistil udávaním tempa počas celej skladby s výnimkou dlhých sólových prejavov klavíra, niekedy aj päť taktov pred nástupom orchestra.

Po prestávke zaznela Symfónia č. 8 Antonína Dvořáka. Radostné a pohodové dielo sa populárnosťou takmer vyrovná Novosvetskej. Oslava života a nájdenie zmyslu jeho existencie v skladateľovom živote bola nepochybne výzvou aj pre Villauma, ktorý je nielen dirigentom, ale aj vyštudovaným filozofom. Villaumovo vnímanie je pozoruhodné: Zatiaľ čo ostatní dirigenti sa sústredia na techniku, on pozerá na každé dielo ako na obraz, respektive plátno, ktoré je treba vyplniť.

Je známe, že počas svojho bratislavského pobytu tak ako miloval uvádzanie Mahlerových diel, tak sa vyhýbal dirigovaniu skladieb všeobecne známych v stredoeurópskom priestore. So Slovenskou filharmóniou Villaume nikdy žiadne Dvořákovo dielo neuviedol. Prvý pokus dopadol na výbornú – českí hudobníci majú Dvořáka takpovediac v krvi a Villaume sa ani veľa nenarobil pri nastavovaní výrazu, dôležitejšie bolo skôr udržanie tempa a zvýraznenia kľúčových tém v priebehu skladby. Metaforické plátno v podaní PKF a Villauma charakterizujú Dvořákove slová po dopísaní ôsmej symfónie: „Já mám teď samé velké myšlenky v hlavě…“

Hodnotenie autora recenzie: 95 %

Bratislavské hudobné slávnosti 2016
Dirigent: Emmanuel Villaume
Louis Lortie (klavír)
PKF – Prague Philharmonia
1. decembra 2016 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Richard Wagner: Siegfriedova idyla, WWV 103
Ludwig van Beethoven: Koncert pre klavír a orchester č. 4 G dur, op. 58
Antonín Dvořák: Symfónia č. 8 G dur, op. 88 Anglická

www.bhsfestival.sk