Po stopách proroka

  1. 1
  2. 2

Vianoce, oslavy príchodu Nového roku i Veľká noc sa stali dôležitou súčasťou v ucelenej dramaturgii Slovenskej filharmónie. Pre divákov i samotných interpretov sú uvedenia v týchto dňoch špecifickým okamžikom, v ktorom môžu nadobudnúť bližší duchovný vzťah k sviatkom.

Včerajšia predzvesť blížiacich sa najväčších kresťanských sviatkov sa odohrávala v uvedení iba jedného jediného diela: monumentálneho, ťažkého, no vôbec nie odťažitého. Hoci oratórium nebolo v romantizme ani v novoromantizme také významné ako v 17. storočí, aj v tejto epoche vznikli v rámci tohto žánru stabilné kompozície, pričom jedným z nich je rozhodne Eliáš od Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. Pre poslucháčov je toto oratórium príťažlivé nielen pre sprostredkovanie závažných myšlienok, ale aj pre veľké dramatické scény v pôsobivej koncertnej podobe. Samotná reflexia Mendelssohnovej tvorby prešla rôznymi podobami, od užívania si plodov vlastnej práce ešte počas života, cez zaznávanie i kritiku, až po obrodenie. Hovorí sa, že za touto premenlivosťou stojí aj silná antisemitská nálada uvoľňujúca sa v druhej polovici dvadsiateho storočia, teda v čase, kedy skladateľove skladby opäť dostávali zaslúžené pocty.

Felix Mendelssohn-Bartholdy: Eliáš – Slovenská filharmónia & Petr Altrichter – Koncertná sieň SF Bratislava 2016 (foto Jan Lukas)
Felix Mendelssohn-Bartholdy: Eliáš – Slovenská filharmónia & Petr Altrichter – Koncertná sieň SF Bratislava 2016 (foto Jan Lukas)

Dielo Eliáš, oratórium pre sóla, zbor a orchester, op. 70, Mendelssohn skomponoval počas svojho vrcholného tvorivého obdobia, pričom v ňom pretavil záujem o všetky významné duchovné európske smery, ktoré v ňom podnietil jeho dedo, filozof Moses Mendelssohn, a predovšetkým o židovské náboženstvo. Vďaka znalosti starých textov našiel námet na libreto v postave proroka Eliáša. Odkazy na túto postavu sa objavujú v Novom zákone, v Talmude, v mišne i v Koráne, Mendelssohn však siahol na Prvú a Druhú knihu kráľovskú zo Starého zákona.

Skladateľ nechcel vytvoriť iba povrchné prerozprávanie deja, naopak, vytvoril vlastnú skladačku poskladanú z veršov preskakujúcich z jednej kapitoly na druhú, parafráz z ďalších kníh Starého zákona, ako i z vlastnej reflexie, pričom použil aj námety libretistu Juliusa Schubringa. Oratórium vzniklo na objednávku najstaršieho festivalu klasickej hudby na svete – The Birmingham Triennial Music Festival – ktoré existovalo už od roku 1784 pôvodne ako trojročný cyklus s ušľachtilým cieľom získavať finančné prostriedky pre tamojšie nemocnice.

Skladateľ na oratóriu pracoval osem rokov a 26. augusta v roku 1846 ho v Birminghame úspešne uviedol. Vďaka veľkej obľube sa hrávalo aj v ďalších ročníkoch, čo si však už Mendelssohn nemohol vychutnať, keďže rok po jeho uvedení zomrel. Slovenská filharmónia si počas Veľkonočných sviatkov pripomenula 170. výročie premiéry Eliáša, ktoré bolo druhým skladateľovým oratóriom po Paulusu (1836). Ambíciu zavŕšiť triptych dielom Christus žiaľ Mendelssohn nestihol uskutočniť.

Už v orchestrálnej predohre napísanej formou fúgy (jediná čisto orchestrálna pasáž v diele) boli v podaní Slovenskej filharmónie pôsobivé nástupy s postupným zapojením violončela, kontrabasov, violy a prvých a druhých huslí s ich dráždivým rytmom. Neskôr v búriacich sa sláčikoch našla dychová sekcia oporu v pestrej zmene dynamiky s crescendami a diminuendami v nárazových i jednoliatych vlnách.

V naštudovaní českého dirigenta Petra Altrichtera sa zračil príklon k skladateľovmu lyrizmu a k jeho subjektívnym emóciám vyjadreným ľahkou melanchóliou. Bolo zaujímavé sledovať, či sa Altrichter prikloní k britskej lingvistike, keďže blízko spolupracuje s tamojšími telesami, za zmienku stojí napríklad kooperácia s Anglickým komorným orchestrom, Kráľovskou liverpoolskou filharmóniou či s BBC Symphony Orchestra a Londýnskymi filharmonikmi, on ale dielo napokon naštudoval po nemecky.

Felix Mendelssohn-Bartholdy: Eliáš - Slovenská filharmónia & Petr Altrichter – Koncertná sieň SF Bratislava 2016 (foto Jan Lukas)
Felix Mendelssohn-Bartholdy: Eliáš – Slovenská filharmónia & Petr Altrichter – Koncertná sieň SF Bratislava 2016 (foto Jan Lukas)

Po minulotýždňovom precíznom a striedmom geste Juraja Valčuhu tentoraz zažilo publikum Slovenskej filharmónie dynamickejší prejav, keďže Altrichter temperamentne viedol teleso, burcoval, poháňal a miestami mu skoro až hrozil. A práve takýmto spôsobom usmernil Filharmonikov v sprievodných orchestrálnych častiach, kde teleso zohrávalo dôležitú úlohu v celistvosti jednotlivých oratórnych častí. Bez podobného akcentu totiž hrozil rozklad iba na epizódnu hudbu.

Nástup Slovenského filharmonického zboru pod zbormajstrom Thomasom Langom v úvodnej zborovej časti Hilf Herr prišiel s plynulou gradáciou ústrednej melódie v husliach a v zadržanom tóne v dychoch, po ktorom nasledovalo efektné vystriedanie homofónnej a polyfónnej sadzby, a to v zreteľnej harmónii s jasným rytmom. Charakter izraelského ľudu sa menil s pribúdajúcim dejom, od nahnevaného, žalujúceho, ukrivdeného až k smerujúcemu k pokore a v tejto vypätej premene bol zvlášť daný dôraz na transformáciu z c moll tóniny na rovnomernú C dur. Filharmonici tak dokonale zachytili hnev meniaci sa na zmierenie so svojím Bohom.

Táto rozmanitosť bola daná aj rozpísaním vokálnych partov, ktoré Mendelssohn anticipoval do menších ansámblových útvarov (tercet pre ženské hlasy, zmiešané kvartetá a duetá), pričom zbor mal až dvanásť samostatných výstupov.

Mendelssohnovi pripisujú hudobní vedci zásluhy za znovuobjavenie Bachovho diela, keď uvedením Matúšových pašií zlegitimizoval Bachovu hudbu vhodnú na koncertné použitie, no táto inšpirácia podnietená renesanciou veľkej vokálnej barokovej tvorby sa v Eliášovi uplatnila skôr händelovským spôsobom.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Mendelssohn-Bartholdy: Eliáš - Slovenská filharmónia -P.Altrichter (Bratislava 23.3.2016)

[Total: 6    Average: 4.7/5]

Související články


Napsat komentář