Poměry v SND pohledem někdejší adeptky na místo ředitele

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Víťazstvo Coriolana a porážka coriolanovského dobyvateľa a pomstiteľa alebo poučenie z krízového vývoja

„Kto zapríčinil tento úpadok? Zosurovenie, skrvavenie mravov…?“ Coriolanus! Dobyvateľ a pomstiteľ. Paradox­ne jedinou inscenáciou Slovenského národného divadla, ktorá širšie zarezonovala v celej divadelnej sezóne pod vedením generálneho riaditeľa Ondreja Šotha, sa stal Shakespearov Coriolanus v réžii slovinského režiséra Diega de Breu, ktorý získal Dosky 2011 ako najlepšia inscenácia sezóny na Slovensku. SND tak ako „čaro nechceného“ inscenovalo dokonalý metaforický predobraz úpadku divadla pod vedením coriolanovského vládcu, ktorý hnaný pomstou privedie krajinu do absolútnej hospodárskej, ale predovšetkým morálnej záhuby.

Krajina-divadlo sa v záverečnom obraze zmení na smetisko ľudských trosiek, zdevasto­vanú zem, ktorá sa topí vo vlastnej špine a v črepinách totálnej skazy. (Zdôraznime však, že o iniciovanie vzniku výnimočnej inscenácie sa zaslúžilo ešte vedenie bývalej generálnej ria­diteľky Silvie Hroncovej, keď režiséra oslovilo na spoluprácu po pohostinskom uvedení jeho Eduarda II. v SND v roku 2008.) Na začiatku tej­to sezóny, v septembri 2011, sa dozvedáme, že Ondrej Šoth ešte pred zverejnením výsledkov fi­nančnej kontroly v SND, ktorá preverovala hos­podárenie divadla za jednoročné obdobie od jeho nástupu do funkcie, napriek mnohým zá­važným varovným indíciám nebol odvolaný, ale podal demisiu. Kto zapríčinil tento úpadok SND a v SND? V prvom rade komisie pre výberové konania na post generálneho riaditeľa v decem­bri 2009 a marci 2010. Pripomeňme si mená členov: Peter Kováč (v oboch prípadoch pred­seda), Dagmar Podmaková, Ingrid Timková, Dušan Jamrich, Vlastimil Harapes, Juraj Fábry a ďalší. Úspešný bol až druhý konkurz, v ktorom rozhodovala komisia rozšírená hlavne o Petra Himiča, riaditeľa Štátneho divadla Košice a zá­roveň – povedzme to otvorene – ďalší hlas v prospech víťazného Ondreja Šotha, vtedy ešte riaditeľa Baletu ŠD Košice. Dvaja členovia komi­sie sa navyše vzápätí stali zamestnancami diva­dla: V. Harapes ako riaditeľ Baletu SND a J. Fábry ako šéf výpravy. Aby neobišli bez odmeny ďalší dvaja členovia hlasujúci v Šothov prospech, Du­šanovi Jamrichovi sa podarilo pretlačiť opätov­né prijatie svojho niekdajšieho ekonóma Tibora Svierčika za poradcu pre neumelecké otázky (sprostredkovane ho „podsúval“ potenciálnym víťazom už pred prvým konkurzom, ktorého som bola účastná). Ingrid Timková sa „prihovo­rila“ za vymenovanie Vladimíra Strniska za ria­diteľa Činohry SND. To už iba na margo dávno verejne známych stretov záujmov, klientelizmu a – verme, že len „bartrovej“ – úplatnosti časti komisie. Hlavným motívom a hnacím motorom uchádzača O. Šotha o SND bola najpravdepo­dobnejšie pomsta. V bezprostrednom rozho­vore po svojom odstúpení to nepriamo sám potvrdil: „Ja už som tam mal dávno robiť na zá­klade svojich umeleckých výsledkov (Hospodár­ske noviny, 22. 9. 2011).“ Prichádzal „s láskou“ a dosiahol pravý opak. Na vzniknutej atmosfére v SND, ktorá prišla s O. Šothom a ktorá sa pre­nášala zo zamestnanca na zamestnanca sa do značnej miery podpísala jeho vlastná nenávisť voči M. Radačovskému.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Reakcí (2) “Poměry v SND pohledem někdejší adeptky na místo ředitele

  1. Zatiaľ jediný článok, ktorí hodnotí a vystihuje situáciu v SND z nadhľadu časového, vecného i umeleckého. Nezachádza do už medializovaných detailov, z ktorých treba uviesť, niektoré boli vecne vhodné len pre bulvár.
    Zrejme väčšina aj administratívnych zamestnancov (mladších i starších) sa stotožní s článkom i s predstavami o budúcom vedení SND.
    Riaditeľom by mal byť človek, ktorý s nikým nič nemá. Zrelý a schopný manažér s umením využiť všetky profesionálne schopnosti zamestnancov na každej úrovni vo vnútornom chode inštitúcie. Len tak prestane SND prešľapovať na mieste, a takéto profesionálne riadenie sa potom prejaví aj vo výsledkoch.

Napsat komentář