Rossini Opera Festival 2016 – výhry i manka

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
Po tridsiaty siedmy ráz sa rodisko Gioachina Rossiniho, sympatické 95-tisícové Pesaro, oblieklo do slávnostných šiat. Teda skôr symbolicky, lebo dress code na Rossini Opera Festivale je vskutku liberálne otvorený. Počas dvoch augustových týždňov sa z centra prímorskej turistiky stáva navyše Mekka fanúšikov belcanta a špeciálne vyhľadávačov raritných opusov veľkého talianskeho skladateľa. Nová štatistika o návštevnosti aktuálneho ročníka sa objaví po jeho skončení, no vzhľadom na rastúci záujem o túto opernú destináciu, pravdepodobne prevýši čísla z lanského leta. A tie hovorili o šestnástich tisíckach divákov z tridsiatich štyroch štátov sveta. Vlani tvorili cudzinci 64% publika a recenzenti pricestovali z 26 krajín.
Rossini Opera Festival 2016 (foto FB Rossini Opera Festival)
Rossini Opera Festival 2016 (foto FB Rossini Opera Festival)

 

Rossini Opera Festival 2016 – výhry i manká

V dňoch 8. až 20. augusta sa v troch lokalitách, historickom Teatro Rossini, v upravenej športovej hale Adriatic Arena a v koncertno-divadelnej sále Auditoria Pedrotti v budove miestneho konzervatória, odohrali štyri operné tituly a sedem koncertov. Hlavnými inscenáciami bola nová La donna del lago (Jazerná pani) a nový Il turco in Italia (Turek v Taliansku), ktoré dopĺňala repríza mladíckeho Ciro in Babilonia. K nim sa priraďuje od roku 2001 každoročne Il viaggio a Reims (Cesta do Remeša), parketa pre účastníkov interpretačného seminára Accademia Rossiniana. Názov dominantného koncertného podujatia Flórez 20 napovedá, že jeho ústrednou postavou bude rossiniovský tenorista číslo jeden Juan Diego Flórez, ktorý si pripomína dvadsiate výročie svojho triumfálneho debutu na Rossini Opera Festivale. Náhly záskok v postave Corradina v opere semiserii Matilde di Shabran odštartoval z večera na ráno mimoriadnu kariéru peruánskeho umelca, dodnes nedostižného špecialistu na virtuózne tenorové úlohy v Rossiniho operách. Okrem gala koncertu vytvára v aktuálnom ročníku aj postavu Giacoma V – Uberta v Jazernej panej.

Režiséri ťahali za kratší koniec
Rossini Opera Festival z hľadiska vizuálnych tvarov inscenácií v podstate kopíruje celosvetový trend presadzovania režisérskych a scénografických predstáv o dielach s prevažne (česť výnimkám) bezhlavým odmietaním časopriestorov i charakterov postáv, daných skladateľmi a libretistami. Javiskový odkaz Gioachina Rossiniho si už aj na rodnej pôde zvykol na všakovaké excesy. Za viac než štvrťstoročie pravidelných návštev festivalu mám v blahej pamäti aj inscenácie rýdzo klasické, ale aj také, kde moderné prostriedky slúžili účelu predostrieť divákovi neskreslený obraz o opusoch často vôbec, alebo len raritne hraných. K takým patria staršie inscenácie Piera Luigiho Pizziho, Huga de Anu, Lucu Ronconiho či Grahama Vicka z 90. rokov, hoci najmä dvaja ostatne menovaní neskôr svoje renomé módnymi výstrelkami práve v tituloch už raz strhujúco naštudovaných (Armida u Ronconiho, talianska verzia Mojžiša po prvej francúzskej u Vicka) naštrbili. Ale chúťky diváckej i kritickej obce sú rozmanité, takže rešpektujem, že proti gustu žiadna dišputa.

V tomto ročníku držala režisérske žezlo dvojica intendantom vyvolených Talianov, Benátčan Damiano Michieletto a Turínčan Davide Livermore.

Štyridsaťročný Michieletto patrí k najúspešnejším predstaviteľom mladšej, alebo už pomaly strednej generácie talianskych režisérov. Nie je žiadnym nováčikom na Rossini Opera Festivale (Straka zlodejka, Hodvábny rebrík, Sigismondo), kde sa mu doposiaľ celkom darilo. V tomto roku sa v spolupráci so scénografom Paolom Fantinom a kostymérom Klausom Brunsom dostal k Jazernej panej. V poradí dvadsiata deviata opera Gioachina Rossiniho patrí do skupiny tzv. neapolských a v tamojšom Teatro San Carlo mala premiéru 24. októbra 1819, teda v čase, keď mal skladateľ iba dvadsaťsedem rokov. Partitúra Jazernej panej skrýva v sebe prvky novátorstva najmä podčiarknutím romantickej a emocionálnej línie, ako aj silnou reflexiou prírody. V hudobnej štruktúre, delení charakterov a virtuozite speváckych partov so súperením dvoch vedúcich tenorov a so záverečnou sopránovou áriou (pôvodne, ako v každej „neapolskej“ opere, pre Isabellu Colbran) je to typický Rossini. Na rozdiel od tragických opier, La donna del lago (libreto Andrea Leone Tottola podľa epickej poémy škótskeho romantika Waltera Scotta) sa končí šťastne a nemá ani tradičnú predohru.

Damiano Michieletto s Paolom Fantinom sa nedržali striktne predpísaného prostredia. Prvý výjav sa odohrával v uzavretej izbe s manželskými spormi zostarnutého páru Eleny a Malcolma, stvárneného hereckými dvojníkmi. V tej chvíli ešte nebol celkom jasný režisérov zámer. Keďže prítomnosť oboch sa vinula celým príbehom – a treba povedať, že rušivo a kontraproduktívne – pointa prišla až v závere, keď sa scéna vracia do východiskového bodu. Fotografia veľkorysého kráľa Giacoma pripomína Elene, že on mal byť tým pravým.

Gioachino Rossini: La donna del lago - Salome Jicia (Elena), Juan Diego Flórez (Giacomo V-Uberto) - Rossini Opera Festival 2016 (foto Studio Amati Bacciardi)
Gioachino Rossini: La donna del lago – Salome Jicia (Elena), Juan Diego Flórez (Giacomo V-Uberto) – Rossini Opera Festival 2016 (foto Studio Amati Bacciardi)

Obrazy sa napriek jednotnému základnému pôdorysu menia dvíhaním zadných opôn, z izby sa stáva zdevastovaný, vyhorený palác a na pozadí sa objavuje močiar, zarastený vysokým rákosím. V tomto labyrinte sa darí celkom účinne rozohrávať aj bojové scény s politickými motívmi, no v závere namiesto trónnej kráľovskej sály sa divák musí uspokojiť s lustrami spustenými nad močiarnym exteriérom. Ešte šťastie, že Michielettovu v princípe polemickú a v podstate ani nie objavnú koncepciu posilňujú dramatické momenty, inšpirované strhujúcim hudobným naštudovaním a skvelými sólistami. Prosto, prima la musica…

Gioachino Rossini: La donna del lago - Rossini Opera Festival 2016 (foto FB Rossini Opera Festival)
Gioachino Rossini: La donna del lago – Rossini Opera Festival 2016 (foto FB Rossini Opera Festival)
  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Související články


Komentáře “Rossini Opera Festival 2016 – výhry i manka

Napsat komentář