Salcburk: Beczała jako Faust, Flórez ve znovuobjeveném Templářovi

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Salzburský festival 2016 po prvýkrát s Faustom a Templárom
Že sa v bezmála storočnej histórii opernej časti Salzburských festivalových hier objavil Faust Charlesa Gounoda po prvýkrát až tohto leta, bolo pre mňa prekvapením. Dramaturgicky široko rozkročené slávnosti pritom, popri samozrejmom akcente na tvorbu miestneho rodáka (hoci sa domnievam, že aktuálna da ponteovská trilógia v jednom inscenačnom pohľade je primálo), majú zväčša proporčne rozloženú ponuku. Okrem diel Wolfganga Amadea Mozarta v nej nechýbajú tituly súčasné i barokové, hity i rarity, ba objavil sa už aj muzikál (West Side Story) a v ostatnom čase výrazne pribúdajú koncertné uvedenia opier. Do poslednej z menovaných kapitoliek končiaceho sa ročníka (popri Pucciniho Manon Lescaut a Massenetovej Thaïs) patrí prvé salzburské uvedenie donedávna strateného opusu zakladateľa Viedenských filharmonikov, nemeckého multitalentu Otta Nicolaia Il templario.

Salzburger Festspiele (zdroj everfest.com)
Salzburger Festspiele (zdroj everfest.com)


Faust s podnetmi na zamyslenie
Od rakúskeho scénografa, kostýmového výtvarníka a v ostatnom čase aj režiséra Reinharda von der Thannen určite nik neočakával romantickú javiskovú idylu. Umelec, pracujúci viac než tri desaťročia v tíme s nekonvenčným Hansom Neuenfelsom, sa vo svojej tretej samostatnej opernej réžii nemusel v predložení názoru s nikým deliť. Kľúč k výkladu Gounodovej opery mal do detailov premyslený, otváral ním viacero rovín (nazval ho princípom fólií), pričom na mnohé naservírované otázniky si divák dokázal nájsť odpovede sám, prípadne mu ich ozrejmil verbalizovaný sprievodca inscenáciou. Iné zasa rezonovali ako nejednoznačné podnety na zamyslenie. Principiálne však Reinhard von der Thannen nešiel v žiadnom prípade proti hudbe. Rešpektoval ju, predohru dokonca nechal zahrať pod zatiahnutou oponou, čím a priori presvedčil minimálne o úmysle, inšpirovať svoj režijný plán partitúrou. Pravda, nový Faust nemá ani náznak ilustratívneho romantizmu vo výprave, kostýmoch, v hereckom geste. No o to viac filozofických podtextov a dedukcií, prameniacich v zamyslení sa nad ambivalenciou dnešného človeka.

Z úvahy, či je vrahyňa vlastného dieťaťa len vinníkom, alebo aj obeťou spoločnosti, vyplýva tiež kostýmovanie zboru a tanečníkov. To je masa, reprezentujúca spoločnosť. Za každých okolností jednoliata, odetá do groteskných návlekov telovej farby, inšpirovaných metaforou zvierat. V konečnom dôsledku vyznieva ako anonymný karnevalový dav (s výraznou a opticky účinnou podporou tanečníkov a mímov v choreografii Giorgia Madiu), kde pod maskou úsmevu číha smrť. To je onen spoločensko-kritický odkaz, ktorý režisér vycítil z námetu a takto ho spracoval. Na prvý pohľad nie je ľahko identifikovateľný, je vzdialený romantickému náboju Gounodovho hudobného slovníka, no napodiv vyznieva s ním kompatibilne.

Charles Gounod: Faust - Piotr Beczała (Faust), Maria Argesta (Marguerite) a Ildar Abdrazakov (Méphistophélès) - Salzburger Festspiele 2016 (foto Salzburger Festspiele/Monika Rittershaus)
Charles Gounod: Faust – Piotr Beczała (Faust), Maria Argesta (Marguerite) a Ildar Abdrazakov (Méphistophélès) – Salzburger Festspiele 2016 (foto Salzburger Festspiele/Monika Rittershaus)

Reinhard von der Thannen sa zamýšľal nad rôznymi časovými rovinami. Počnúc stredovekým pôvodom príbehu, cez obdobie vzniku veršovanej tragédie z Goetheho pera, cez Gounodovo hudobno-dramatické spracovanie, po dnešok. Ba aj s futurologickými náznakmi. Pátral po posolstvách, najmä idúcich ponad čas. Dobro a zlo vedľa seba. Bolo, je a zrejme aj bude. Akýmsi mottom, vysvieteným nadpisom, otvárajúcim a zakončujúcim operu, je prvé slovo libreta. Rien. Nič. Režisér nepracuje s kategóriami neba a pekla, premena starého Fausta na mladého nie je komplikovaná. V Mefistovej putovnej skrinke (pripomínajúcej divadelný maskovací stôl) je pripravený biely oblek s cylindrom, presne taký, v akom prichádza Mefisto. Elegantný pokušiteľ, manipulátor, impresário, skutočný alter ego omladeného Fausta. Tľapnú si dlaňami a v spontánnom tanečnom kroku odchádzajú šikminou nahor, do nového sveta.

Všetko dianie sleduje gigantické magické oko v centre scény. Šírka javiska Veľkého festivalového domu je využitá naplno a zároveň je vzdušná, svetlá, zväčša v jednej farbe. V istých situáciách však dokážu svetlá vyčariť rôzne variácie. Rekvizít nie je priveľa, no volené sú účelne. Margueritina posteľ neskôr poslúži aj Marthe a v kvartete sa stáva miestom náznaku zámeny párov. Pri kreovaní Fausta a Mefista ako dvoch duší v jednom tele, je to veľmi vtipná scénka. Keď si Mefisto spomenie, že je diablom, nonšalantne si pripevní k obleku čertovský chvostík a zavrtí ním. V ronde o zlatom teľati sa pohráva s pružnou tanečnicou v trblietavým šatách. Tá istá látka – tento raz v podobe šálu – nahrádza v ďalšom obraze nájdenú šperkovnicu. K úsmevu evokuje aj obrovská spustená kostra s náznakom pochodového kroku, sprevádzajúca návrat vojakov. Ako reminiscencia na režisérove detské časy, sa na inom mieste zjaví maketa domčeka a kostolíka, ťahaná Siebelom a Faustom. A nad nimi obrí kvet margaréty.

Reinhard von der Thannen nie je priateľom naturalizmu, nemá rád krv a iba darčeková škatuľa, zvieraná v rukách Marguerity, napovedá, že ukrýva mŕtvolu dieťaťa. V chrámovej scéne sa spúšťajú strieborné organové píšťale, v žalári tlačia štatisti obrovské čierne gule. Scéna Valpurginej noci je škrtnutá, režisér ju k vyvrcholeniu deja nepotrebuje. Napriek tomu, že dôkladne pripravená inscenácia kladie obrovské množstvo otáznikov, vnáša rad filozofických námetov, nie je samoúčelným režisérskym výstrelkom. Každý pohyb na javisku, každá rekvizita či kostým, majú svoj dôvod. To sú nespochybniteľné hodnoty prvého salzburského Fausta. Síce provokujúceho, no nespochybňujúceho východisko v Goundovej hudbe.

Charles Gounod: Faust - Maria Argesta (Marguerite) - Salzburger Festspiele 2016 (foto Salzburger Festspiele/Monika Rittershaus)
Charles Gounod: Faust – Maria Argesta (Marguerite) – Salzburger Festspiele 2016 (foto Salzburger Festspiele/Monika Rittershaus)
  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Gounod: Faust (Salzburger Festspiele 2016)

[Total: 3    Average: 4/5]

Vaše hodnocení - Nicolai: Il templario (Salzburger Festspiele 2016)

[Total: 2    Average: 5/5]

Související články


Napsat komentář