Scénograf Boris Kudlička (zdaleka nejen) o svém novém Tristanovi

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
Otvorenie novej sezóny Metropolitnej opery prinesie dnes večer newyorskú premiéru inscenácie Wagnerovej opery Tristan a Izolda. Vznikla v koprodukcii Metropolitnej a Varšavskej opery, Festspielhausu Baden-Baden a Veľkej národnej opery v Pekingu. Scénografom predstavenia je Slovák Boris Kudlička, s ktorým sme sa zhovárali o jeho zákulisí a príprave.
Boris Kudlička (foto archív autorov)
Boris Kudlička (foto archív autorov)


Boris Kudlička: S iniciatívou priniesť našu inscenáciu do Met prišiel Peter Gelb

Pán Kudlička, spolu s režisérom Mariuszom Trelińským ste autorom vizuálnej podoby inscenácie Tristana a Izoldy. Ako sa slovenskému scénografovi podarí presadiť sa v Met?

Ten príbeh sa začal už v januári 2015, kedy Met uviedla našu inscenáciu Jolanty a Hradu kniežaťa Modrofúza. Jolantu sme pôvodne robili pre Petrohrad ako dvojičku s operou Aleko. Peter Gelb sa tam bol na ňu pozrieť. Bol Jolantou tak nadšený, že ju chcel uviesť v New Yorku, avšak v kombinácii s nejakým iným titulom. A zároveň veľmi chcel, aby v Met spievala Anna Netrebko. Nakoniec po dlhších diskusiách Trelińský s Gelbom vymysleli, že by bolo zaujímavé spojiť Jolantu v hlavnej úlohe s Annou Netrebko práve s Bartókovým Hradom kniežaťa Modrofúza. Je to celkom zaujímavá hudobná kombinácia a zároveň sa núkalo isté prepojenie deja, ktorý by sa na báze Jolanty dal neskôr rozvinúť aj v príbehu Judity. Anna Netrebko so svojim účinkovaním súhlasila.

Gelb potom sledoval proces ich prípravy a ubezpečil sa, že jeho voľba bola správna. Nemám teraz na mysli ani tak umeleckú stránku, lebo o tej je ťažko hovoriť v procese skúšok, skôr mám na mysli stránku funkčnosti celej produkcie – vedeli sme presne, čo chceme a ako to chceme zrealizovať, aký máme na jednotlivé kroky čas a rozpočet, takže aj z hľadiska celkového manažmentu projektu sme boli veľmi dôveryhodní. Pri scénických skúškach je v Met k dispozícii len veľmi málo času, robiť niečo také počas sezóny je vždy doslova šialenstvo. Nikdy tam nič nestojí na scéne dlhšie než päť hodín, všetko treba rozobrať a hneď po skúške sa scéna pripravuje na iný titul večerného predstavenia. Počas tých dvoch-troch päťhodinoviek, ktoré sme mali k dispozícii, sme museli pripraviť úplne všetko – nasvietiť scénu, skoordinovať multimédiá, absolvovať hudobné skúšky. Keď Gelb videl, akým spôsobom pracujeme, tak už počas generálnych skúšok na Jolantu a Modrofúza vzišla od neho iniciatíva, aby sme pre Met urobili aj Tristana.

Aký teda bude aktuálny Tristan?

Bude sa pomerne verne držať prerozprávania celého príbehu. Nebude šokujúci nejakou vzdialenou interpretáciou, hoci samozrejme sme jeho príbeh poňali po svojom. Dej sa bude odohrávať na lodi, na ktorej sa plaví Izolda. Loď je chápaná ako istý symbol a metafora. Spočiatku začíname elementárnym príbehom Tristana, ktorý postupne viac a viac rozširujeme o jeho vedľajšie vetvy, aby sme obsiahli celú mnohovrstevnosť opery. Tristan rozpráva o svojom detstve, o príčine toho „triste“ – teda smutného – vo svojej povahe, čo nosí aj vo svojom mene. Rozpráva aj o chýbajúcom otcovi a o dopade, ktorý to má na vzťah s Izoldou. Verím, že to bude zrozumiteľné. Použili sme aj dosť veľa videoprojekcií, overtúry sú akoby filmovými príbehmi, obsahujú veľa doplnkových informácií osvetľujúcich niektoré časti deja.

Budete na Opere Plus tento rozhovor publikovať ešte pred HD prenosom do kín?

Predpokladáme, že áno.

Tak potom nechcem nejako veľa dopredu prezrádzať.

Tristan a Izolda scénografa Borisa Kudličku a režiséra Mariusza Trelińského (foto © Boris Kudlička)
Tristan a Izolda scénografa Borisa Kudličku a režiséra Mariusza Trelińského (foto © Boris Kudlička)

Priblížte nám aspoň proces celej realizácie.

Keď sme mali vymyslenú koncepciu, pripravili sme si maketu scény. Leteli sme s ňou do Berlína a so Simonom Rattlom, ktorý to bude dirigovať, sme spolu prešli všetky dejstvá, aby bolo jasné, kto kde kedy stojí, kde je zbor, či každý vidí na dirigenta. Aby sa nestalo, že niečo na scéne fyzicky nebude fungovať. Samozrejme niekedy nastane problém aj tak, nikdy sa nedá všetko úplne vychytať, ale to je život, divadlo si vyžaduje aj isté kompromisy. Simon Rattle bol fantastický v tom, že nás veľmi podporoval, snažil sa porozumieť našej interpretácii, rozumieť jej základným črtám, a pomohol nám dotiahnuť niektoré detaily tak, aby bola organicky prepojená aj hudobná stránka aj scénická.

Hovoríte, že všetko sa vychytať nedalo, máte na mysli niečo konkrétne?

Počas skúšok, keď sa prvýkrát na scénu postavil Stuart Skelton, sa ukázalo, že máme menší problém. On je pomerne mohutný muž, a keď zbadal, že má výjsť po konštrukcii do výšky takmer sedem metrov, tak zaváhal. Má umelé koleno a nemôže len tak loziť hore-dole. Keď sa nakoniec vyštveral na vrch, tak nám vraví, že má závrate a trpí strachom z výšok. Kŕčovito sa celý čas držal zábradlia, obrazne povedané sa mu v tej chvíli triasli kolená, a v tomto postavení mal spievať. Na dôvažok sa zistilo, že z tejto pozície ani nevidí na dirigenta. Pritom všetko bolo vopred do detailov pripravované tak, aby niečo také nenastalo. Bolo na nás, aby sme problém riešili a našli spôsob, ako mu pomôcť, aby vyšiel hore a nebol zadýchaný, aby videl dirigenta a aby pritom nemal strach z výšky. Z pohľadu diváka všetko vyzeralo naďalej tak, ako to bolo pôvodne myslené. Z toho vidíte, že nestačí mať postavený len model, všetko si treba prejsť v reále, lebo sú veci, ktoré na modeli nikdy nezistíte. Maketa pomáha v mnohom, ale technické veci musíte mať odskúšané na reálnej scéne.

Aký je priestor ešte niečo meniť podľa potrieb konkrétneho speváka?

Ja sa so spevákom stretávam na scéne po prvý raz až v momente, keď už je vybudovaná, pričom na jej podobe začínam pracovať zhruba rok predtým. Takže meniť niečo v tejto fáze je velmi ťažké, takmer nemožné. Tými prvými spevákmi na scéne v tomto prípade ale boli tí v Baden-Badene, neskôr vo Varšave. Takže inscenácia už má nejaký tvar odskúšaný a aj z tohoto hľadiska niečo meniť je vlastne vstup do neznáma.

Zo záberov, ktoré prenos promujú, je zrejmé, že na scéne sa divák stretne s nadrozmernou konštrukciou interiéru lode, ktorú ste navrhli. Ste vy vlastne viac výtvarník, alebo technický konštruktér?

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Související články


Reakcí (2) “Scénograf Boris Kudlička (zdaleka nejen) o svém novém Tristanovi

  1. Pane Kudličko,
    obdivuji Vás, jste génius. Dokonalá scénografie, propracovaná do posledního detailu. Myslím, že i Wagner by měl radost. Neobjevil jsem ani jedinou „díru“ v logice či technických detailech a upřímně obdivuji i to, jak jste si dokázal prosadit nepochybně velmi nákladnou realizaci Vašeho konceptu.
    Držím palce od další práce, nechť je minimálně stejně dobrá jako tato.
    Pavel

Napsat komentář