Opera PLUS - váš informační portál o opeře, baletu a vážné hudbě

    5.2.2011 01:00 Magdaléna Zápražná

Sezónu 2010/2011 ste začal v Chicagu, kde ste v Lyric Opera Chicago naštudoval krásnu a pôsobivú úlohu Banqua v opere Macbeth. Ako to už vo veľkých operných domoch býva, bolo to veľmi sledované zahájenie opernej sezóny s hviezdnym obsadením. V recenzii z premiéroveho predstavenia Macbetha v Chicago Tribune som si o vašom vystúpeni v úlohe Banqua prečítala : „Slovenský bas Štefan Kocán bol vynikajúci, spieval hlbokým, tmavým a impozantným hlasom“. Spieval ste okrem Lyric Opera Chicago a Metropolitnej opere v New Yorku i v nejakých iných operných divadlách v USA? Aká je ich úroveň, dajú sa vôbec porovnávat s Metropolitnou operou?

Zatiaľ som spieval len v Chicagu a v New Yorku. Lyric Opera je druhý najväčší operný dom v USA, aj rozmerovo (asi 3200 divákov) aj významovo a rivalita týchto dvoch divadiel je známa. Samozrejme že MET je MET , jednoducho je to najprestížnejší operný dom na svete a tak to asi aj zostane. Ale musím povedať, že úroveň Chicaga sa s MET dá plne porovnať. Chicagska produkcia Macbetha bola veľmi vydarená a úspešná . Po všetkých stránkach ukážkovú prácu ako v Chicagu si možno len želat v aj ostatných divadlách na celom svete.

G.Verdi: Macbeth (Banquo, s T.Hampsonem jako Macbethem – Chicago)

Bas je často hlasom záporných postáv , alebo i hlasom otcov, králov, starcov. K takým patrí i úloha Veľkého inkvizítora, ktorá vás čaká na turné Met v Japonsku. V tejto úlohe sme vás počuli i vo Viedni a v Bratislave vo veľmi peknej inscenácii Dona Carlosa režiséra Jozefa Bednárika v rámci festivalu BHS. Je to už pár rokov, čo som túto inscenáciu videla, nádhernu po hudobnej i vizuálnej stránke. Vašu postavu Veľkého inkvizítora mám dodnes živo pred sebou. Napriek priepastnému vekovému rozdieľu ste úlohu impozantného starca stvárnil nesmierne presvedčivo . Sú medzi basovými postavami také, o ktorých si hovoríte – teraz ešte nie, ale o niekoľko rokov veľmi rád?

Je to samozrejme celý wagnerovský repertoire! Okrem neho sú to v podstate všetky veľké a dramatické basové role , za všetkých by som menoval Verdiho Zachariáša , Attilu , Filipa II. , Boitovho Mefista , Gounodovho Mefista , Musorgského Borisa Godunova.

Niektoré z nich som už sice spieval, ale principiálne nezaškodí, ak si spevák na role takéhoto typu vezme viac času. Osobne som veľmi zvedavý na Attilu a veľmi sa teším na Boitovho Mefista a Borisa Godunova. Vždy si s radosťou zaspievam Filipa II. . Som si istý, že aj napriek úspešnému zvládnutiu Zachariáša sa k tejto roli asi nikdy nevrátim, nakoľko je jednoducho hlasu príliš nezdravá , veľmi náročná a absolútne nevďačná, čo sa týka pomeru vynaložených sil a feedbacku. Hovorím tým za seba a viem veľmi dobre prečo tak hovorím, aj ked iní speváci môžu mať s touto rolou opačné skúsenosti. Pri všetkých týchto rozhodovaniach a výberoch rol je v prvom rade dôlezité, aby sme poznali svoj vlastný hlas/nástroj so všetkými jeho prednosťami a hranicami.

Ktorá je vaša obľúbená úloha, prípadne úlohy a ktoré považujete za najnáročnejšie, či už po stránke vokálnej, alebo po stránke hereckej?

Veľmi rád mám Filipa II. , oboch Mefistov a samozrejme Borisa Godunova. Taktiež Sarastra ako totálne oddychovú rolu, balzám pre hlas. Za najnáročnejše postavy pre bas považujem , z repertoiru ktorému sa venujem , Zachariáša a Attilu. Čo sa týka hereckej stránky, poviem len, že čím ťažšia je rola , tým je mi príjemnejšia , zaujímavejšia a tým pádom ľahšia. Do takých patria už viackrát spomenutí Mefistovia, Filip , Boris Godunov.

Zoznam významných umelcov, spevákov, dirigentov, režisérov s ktorými ste spolupracoval je pôsobivý a budí respekt. Na ktorých umelcov, s ktorými ste v minulosti spolupracoval, rád spomínate? A s ktorými by ste spolupracoval rád v budúcnosti?

Z dirigenov si rád spomínam na spoluprácu s Seijim Ozawom , Marcom Armiliatom , Renatom Palumbom , Jiřím Koutom ,… zo spevákov by to boli Ferruccio Furlanetto , Nadja Michael, Thomas Hampson , Dalibor Jenis , Violetta Urmana , Johan Botha, Dolora Zajick , Hartmut Welker, Maria Guleghina… veľkou cťou mi bolo spievat Komtura po boku Edity Grúberovej ako mojej dcéry Donny Anny. Z režisérov spomeniem zástupcov mladej generácie …predovšetkým to bol Stefan Herheim a Philipp Stoelzl .

V budúcnosti? Nebudem vymenovávať „kde a s kým by som rád…“ lebo čo sa týka tohto, som nikdy nemal nejaké predstavy, ktorých by som sa za každú cenu držal. Teším sa z každej novej spolupráce, ktorá mi prináša niečo nové a ktorá ma posúva dopredu. Preto by som spomenul len zopár faktov, ktoré mám už podložené zmluvami a na ktoré sa z rôznych dôvodov teším. Je to v prvom rade budúca spolupráca s Jamesom Levinom ako Ferrando v Trubadúrovi, Veľký Inkvizítor v Donu Carlosovi a Komtur v Donu Giovannim , ako aj môj debut v milánskej Scale a berlínskej Štátnej opere ako Masetto v Donu Giovannim pod vedenim Daniela Barenboima . Z rol by to bol asi Attila v Santiago de Chile v roku 2012. S nedočkavosťou a zvedavosťou očakávam aj spoluprácu s Marissom Jansonsom na 8. symfónii Gustava Mahlera onedlho v Concertgebouw v Amsterdame.

A ako často sa vám podarí spievať na jednom predstaveni s niektorým zo slavnýh krajanov zo Slovenska, ktorí teraz pôsobia predovštkým v zahraničí? Viem, ze v lete máte spievať spolu s Pavlom Breslikom na opernom festivale v Mnichove v Únose zo serailu. A budeme mať príležitosť vás pocuť i niekde doma, či už na Slovensku alebo v Čechách?

S krajanmi sa bohužial nestretávam často. Doteraz sa to stalo len dvakrát: krátka spolupráca s Editou Grúberovou vo Viedenskej štátnej opere a pekné dva mesiace s Daliborom Jenisom v Tokyu. Na Osmina s Pavlom Breslikom som sa veľmi tešil, ale bohužiaľ k nemu nepríde, nakoľko sme po rokovaniach s Mnichovom jedno predstavenie Únosu zo serailu vymenili za sériu Dona Giovanniho v roku 2012.

V Národnom divadle v Prahe som mal spievať Komtura v roku 2012, bohuziaľ tento termín koliduje s mojim debutom v berlínskej Štátnej opere, tak som ho musel v odrieknuľ, škoda. Tešil som sa , veľmi rád si spomínam na prácu na Rusalke v ND. Dúfam, ze sa nejaký ďalší vhodný titul na spoluprácu nájde! Prednedávnom ma oslovil pán Peter Dvorský, vo februári, ked´ budem krátko doma, by sme sa mali stretnúť a porozprávať o prípadnej budúcej spolupráci. Budem sa veľmi tešiť ak sa nám podarí nájsť vhodný titul a termínovo sa zladiť.

New York je najvýznamnejším strediskom operného života a klasickej hudby v USA. Ale nie je to len Metropolitná opera, ako si mnoho ľudí vd´aka prenosom HDLive z Met u nas doma myslí. Hned´ vedľa je New York City Opera a v meste je množstvo menších operných spoločností .Na jednom newyorskom opernom blogu som v jednu sobotu našla upozornenie na 4 dalšie operné predstavenia vedľa odpoludňajšieho a večerného predstavenia v Met. A sú tu koncerty v Carnegie Hall, Avery Fisher Hall a inde. Predstavenia Rigoletta prebiehajú s niekoľko-dennou prestávkou, ktorú sólisti potrebujú na regeneráciu a hlasový odpočinok. Nájdete si v tejto pauze čas na poznávanie New Yorku, prípadne návštevu opernýh produkcii alebo koncertov, či niečoho iného z bohatého kultúrneho života New Yorku? Pokiaľ áno, čo na vás v New Yorku zapôsobilo?

V januári som si pozrel dve rôzne predstavenia, Toscu z minulého roku v režii Luca Bondyho a nádhernú klasickú inscenáciu Simona Boccanegru od Giancarla dell Monaca. Viac som nestihol, nakoľko som si musel odtrpieť chorobu (druhé predstavenie Rigoletta som musel odrieknuť), tým som stratil aj veľa času, ktorý som chcel venovať naštudovávaniu nových partov, takže to musím dohnať.

Čo sa týka oddychu pri hosťovačkách, uprednostňujem oddych bez hudby, respektíve bez profesionálneho zaoberania sa hudbou. Či už to je prehliadka mesta, múzeí, šport , alebo jednoducho pohyb na čerstvom vduchu…tieto zdanlivo banálne veci sa stávaju pre mňa stálym cestovaním a pracovaním v divadlách bez okien a čerstvého vzduchu, viac a viac luxusom.

Na záver sa chcem spýtať na váš názor na operné prenosy HDLive. Bežia v mnohých kinách u nás doma a tam vás vlastne i mnohí diváci u nas doma videli, ked ste spievali Kráľa vo Verdiho Aide v minulom roku a kde vás skoro uvidíme ako Ferranda v opere Trubadúr. Domnievate sa, že je to cesta, ako popularizovať operu medzi širokými vrstvami divákov? Vidíte v prenosoch i nejaké negatíva?

Môj názor na HDprenosy je výsostne pozitívny. Aj čo sa týka možného spopularizovania opery, respektíve oživenie opery ako kvalitného kultúrneho žánru pre prípadnych poslucháčov, ktori už skoro zabudli, že opera ešte stále existuje. Je to i vynikajúca možnost pre fanúšikov opery vidieť predstavenie takého divadla akým je MET, naviac dokorenený pocitom, že prenos prebieha naživo! Vynikajúce… čo by som dal ja za to, keby som mohol aspoň niečo podobné vidieť v mojich študentských rokoch!

Negatíva pre divákov nevidím žiadne, iba velké výhody, ešte aj ušetríte za letenku do USA a cenu listku do MET!:-)

Na okraj by som dovolil pár maličkosti: HD prenosy, aby mohli byť naživo sledované aj v iných krajinách, napr. v Európe sú vždy o 13.00 newyorkského času , čo je jednoznačne priskoro a veľmi náročné na spievanie . K tomu ešte nemalý pocit zodpovednosti vychádzajúci z toho, na akej scéne vlastne spievate a eše k tomu v live prenose do celého sveta…

Počas HD prenosu nemávame „typický operný make-up“, ten býva redukovaný na nutné minimum, nakoľko vedenie HDprenosov si neželá, aby prenos vyzeral ako „opera“, ale sa čo najbližšie podobal reálnemu životu. Ja, čisto za seba , si dovolím povedať, že z mojho hľadiska by bolo možno zaujímavejšie vidieť práve takýto typický operný make-up zblízka. Napríklad v Schenkovej inscenácii Rigoletta mám veľmi pekný make-up, ale ak by bolo predstavenie naživo prenášane, tak budem nalíčený len minimálne a tým pádom vyzerať ako Štefan Kocán – Sparafucile, čo by možno tiež nebolo zlé, ale až s kompletným operným make-upom to má tu správnu „opernú šťavu“ a postava je jednoducho zaujímavejšia . Ale to je vec vkusu.

Jeden malý tŕnik v oku ale predsa len mám. Musím povedať, že zvukový prenos HD výrazne zaostáva za reálnym zvukom v MET. Toto naozaj nechápem . Nechcem sa tu rozpisovať o technických podrobnostiach, ktoré patria profesionálnym technikom a nie bežným konzumentom hudby. Zvuk je doslovne „vykuchaný“ , bez prirodzených alikvót, ktoré práve robia nástroje a hlasy krásnymi, frekvenčné spektrum neprirodzené. To je ale celkový problém modernej digitálnej nahrávacej techniky.

Ďakujem Vám za rozhovor a prajem vám mnoho osobných i profesionálnych úspechov na svetových divadelných scénach.

Související články

• Projekt Velké slovenské hlasy zahájil Štefan Kocán
• Štefan Kocán po letech konečně zase na Slovensku
• Se Štefanem Kocánem znovu v New Yorku (1)