Weber, Foerster a Zemlinsky. Svět snů a reality se Slovenskou filharmonií

  1. 1
  2. 2

Šiesty koncert z hudobného cyklu Hudba troch storočí priniesol zaujímavý pohľad na mytologický a rozprávkový svet. V rámci tohto programu predstavila Slovenská filharmónia obľúbenú ouvertúru Carla Marii von Webera, virtuózny koncert Josefa Bohuslava Foerstera a adaptáciu známej Andersenovej rozprávky od Alexandera von Zemlinského. Hosťujúcim sólistom večera bol René Kubelík, pochádzajúci zo známeho rodu husľových majstrov.

Na úvod štvrtkového koncertu Slovenskej filharmónie zaznela slávna ouvertúra k poslednému opernému dielu Oberon skladateľa Carla Marii von Webera. Magický svet Elfov, inšpirovaný nemeckými ľudovými povesťami, je po renesancii fantastických príbehov opäť populárny. Dnešní ľudia sa radi utiekajú do tohto sveta, v ktorom nachádzajú trefné alegórie i presah mytologických prvkov do národného vnímania.

Slovenská filharmónie - Rastislav Štúr (foto © Jan Lukáš)
Slovenská filharmónia – Rastislav Štúr (foto © Jan Lukáš)

Weber do toho vniesol neuveriteľne bohatú inštrumentáciu – vďaka čomu si v búrlivých orchestrálnych pasážach dokonale vieme predstaviť (zidealizovať) magický svet a hrdinské činy. Weber ako maliar orchestrálnych farieb však nezabúda ani na bohatú členenú melodiku. Toto je charakteristické pre všetky jeho predohry.

Úvodné tóny nezachytila Slovenská filharmónia tak pevne, ako sme u nej zvyknutí. Predovšetkým sa v začiatku hudobníci až príliš ponáhľali, čím nevyznelo toľko potrebné magické napätie, a o to je to viac na škodu, keďže táto predohra vykazuje tendenciu ísť v pomalších tempách. Moderná interpretácia je v tomto síce zhovievavejšia, ale Weberovi predsa len viac sluší rozkolísanie a postupná gradácia.

Slovenská filharmónie - Rastislav Štúr (foto © Jan Lukáš)
Slovenská filharmónia – Rastislav Štúr (foto © Jan Lukáš)

V nasledujúcom Allegro con Fuoco už prišlo umocnenie témy v poriadku, pričom sa poslucháč mohol ihneď ponoriť do fantastického sveta kúziel, rozprávkových bytostí a košatého hudobného deja. Hudobné naštudovanie Rastislava Štúra si dalo záležať aj na rytmickej presnosti, ku ktorej skladateľ tak inklinoval, počnúc bodkovaným rytmom v rýchlych pasážach, aj keď zrýchlenie v energických častiach bolo zdržanlivejšie.

Slovenská filharmónie - Rastislav Štúr (foto © Jan Lukáš)
Slovenská filharmónia – Rastislav Štúr (foto © Jan Lukáš)

Kontrast medzi ľuďmi a lesnými stvoreniami je dramatickým gro tohto príbehu, pričom sa prelína v iskrivých flautách a klarinetoch a v počuteľných fanfárach vzdialených trúbok, v čom Filharmonici nesklamali, i keď aj tá farebnosť mohla byť ešte presvedčivejšia.

Po tomto nesmelom úvode nasledovalo uvedenie diela Josefa Bohuslava Foerstera, v ktorom sa predstavil hosťujúci sólista – huslista René Kubelík pochádzajúci z rodu významných huslistov. K tejto kompozícii má veľmi osobitný vzťah, keďže Koncert pre husle a orchester č. 1 c mol vznikol na podnet jeho pradeda Jana Kubelíka, ktorý ho uviedol vo svetovej premiére v New Yorku v roku 1911.

Slovenská filharmónie - René Kubelík, Rastislav Štúr (foto © Jan Lukáš)
Slovenská filharmónia – René Kubelík, Rastislav Štúr (foto © Jan Lukáš)

Generácia Kubelíkovcov tvrdila husľové umenie po mnohé roky. Ján Kubelík okrem toho výraznou mierou podporoval českých umelcov morálne i finančne, Reného prastrýc Rafael Kubelík bol zase uznávaným dirigentom ceneným predovšetkým za dôkladnú interpretáciu Gustava Mahlera. René Kubelík je už tretím pokolením tohto slávneho muzikantského rodu.

So Slovenskou filharmóniou priniesol René Kubelík Foersterove dielo, ktoré je stále v tieni Bedřicha Smetanu, hoci samotný skladateľ pevne držal kontinuálnu líniu „smetanovskej tradície“ novoromantizmu. Možno mu pohoršil aj spor, ktorý mal so Smetanom ako nekompromisný kritik. Jeho tvorba však má rozmanité odtiene, ktoré rozhodne stoja za spoznanie. Poslucháči tak mohli spoznať smutné i sladké melódie s virtuóznymi pasážami. Atraktívne sú predovšetkým početné chromatické behy, ktorých sa René Kubelík zhostil so cťou, a to v expresívnom orchestrálnom sprievode Filharmonikov. Kubelíkove behy mali vzdušnosť, istý smer aj gradáciu. Hudobník sa nikam neponáhľal, dôsledne artikuloval najmä vo väčších výškach, ktoré sú krajné až extrémne. Hoci sa zvykne tvrdiť, že Foerster komponoval hudbu bez témy, lyrizmom tematicky zaťažoval každú svoju kompozíciu, pričom dnešný poslucháč v tom nachádza vzrušenie i meditatívnosť. Slovenská filharmónia sa najviac ukázala v tretej vete Allegero Grazioso, kedy ladným pohybom sa pohrala s valčíkovým rytmom. Finále sa už nieslo v tanečnom charaktere.

Slovenská filharmónie - René Kubelík, Rastislav Štúr (foto © Jan Lukáš)
Slovenská filharmónia – René Kubelík, Rastislav Štúr (foto © Jan Lukáš)

Po prestávke uviedla Slovenská filharmónia posledné dielo večera, monumentálnu fantáziu pre orchester Morská panna (Die Seejungfrau) od Alexandera Zemlinského. Tá vznikla na motívy dánskeho spisovateľa Hansa Christiana Andersena. Malá morská panna bola jeho najobľúbenejšou rozprávkou – klasikou spájajúcou svet detí a dospelých. Málokto vie, že tento prozaik mal hudbu veľmi rád, keď často navštevoval koncerty a operné predstavenia, o ktorých si potom zapisoval do svojich denníkov. Zemlinsky siahol po jeho literárnom diele aj kvôli nešťastnej láske, ktorú prežíval ku svojej žiačke Alme Schindler. Tá dala prednosť jeho kolegovi Gustavovi Mahlerovi, s ktorým potom prežila turbulentné manželstvo, keď mu bola múzou až do jeho smrti. Z tohto citového vzplanutia sa Zemlinsky nikdy nespamätal a v Morskej panne našiel paralelu neopätovanej vášne, ktorej bol pripravený odovzdať všetko.

Slovenská filharmónie (foto © Jan Lukáš)
Slovenská filharmónia (foto © Jan Lukáš)
  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Slovenská filharmonie -R.Štúr & R.Kubelík (Bratislava 25./26.2.2016)

[Total: 14    Average: 4.1/5]

Související články


Napsat komentář

Reklama